0
serʔ-ŋoʔ-jerβ-βesako pɨda tarʲemʔ ma: tʲedaʔ xantanʲiʔ paŋgdʲo janʔ. paŋgdʲo-nʲedko nʲanda xeʔmʲaβna pɨda mʲusʲe. "ŋamge sʲerβ jeʔemnʲa jaderpatʲiʔ? jesʲa xadʲeŋgata nʲeksʲe-seksʲe ŋanʲiʔ tarkaβɨdʔ. sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: paŋgdʲo-nʲedko, pɨdar xebʦʲun. nultaʔmaxad jurʔ xurʲudanda xadʲeŋgana nʲeksʲe-seksʲe pɨduʔ tarkaβɨdʔ. sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: sʲandʲo-jeβalʲo sʲiʔiβ jalʲaʔ jamb nʲorakuŋaxajuda. tʲikaβana sʲandʲo-jeβalʲo nʲarjjana tuʦʲamda tasʲiʔ parxalŋa. ŋamdʲodanda xanʔ xarʦejadʔ. pe βaʔja pusuda tʲilɨdʔ. - ŋamge ŋarka sexen teβɨn? ponʔ nʲisʲ meʔ ŋanʲiʔ nʲarjjana tuʦʲamʔ taβɨ. sʲaʔnɨ ŋebta ŋoʔ jeβako-susoj pɨda tarʲemʔ ma: sʲandʲo-jeβalʲo nʲumdʔ xaŋasʲ nʲadaŋgodaŋe". manʲ xantamʔ ŋarka-nuβuʔ nʲaʔ. tamna tarʲemʔ ma: pɨdarʲiʔ sʲidʲaŋe jenʲerŋadʲiʔ. tʲedaʔ tʲuʔuʔ jaʔ tʲirʔ nʲiʔ sʲan nʲimʔ tutʔ. sʲidʲa sʲiʔiβ ŋesoŋgana itʲa ŋabtʲenʲa jamʔ nʲarxaljʔ. sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tamna tarʲemʔ ma: paŋgdʲo-jerβ pɨda tarʲemʔ ma: tʲikɨ parʲiʔ nʲinʲa xasaβa ŋamdʲuβɨ, malʲʦʲada sʲiʔiβ tenz nojxad sedβɨ malʲʦʲamʔ meʔmɨ. nuβuʔ-jerβ xaja. jurʔ-serakomd podʲertanakudʔ. tʲikanda idarʦʲ pʲaduʔ. sʲenʲe mamzʲenʲu: tʲikaβaxana jeβalʲo-susoj pɨda tarʲemʔ ma: xanʲa ŋedakɨ jeβalʲo-susoj. manʲaʔ jaxanaʔ sajuβ tosʲ. mʲirʦʲada-nʲexena nʲemar nʲenza. tʲikɨ jaxad pɨduʔ jamdajadʔ. - manʲ - nuβʔ-pʲirʲibtʲamʔ. jaβgɨ-tetamʔ nʲabʲi marʦʲaxad sʲekadtada, pɨda tarʲemʔ ma: noj paneʦʲanda idarʲi tʲadebtɨ. sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: - paŋgdʲo-nʲedko, tʲuku jaxana pɨdarʲiʔ nʲanandʲiʔ ilʲebtar jaŋgu. "xarasʲadʲi xʲibʲi nʲon xadaʔ". tɨduʔ pumna tonʲi ŋa-puxuʦʲa ŋaβorjjada. tɨda i xanda malʔ peʔ. sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: sʲand ilʲebta ŋoʔ. padroko-ŋaʦʲ makodaʔ sʲiβna puxubtʲejʔ, tobɨsʲ padʔ mʲuʔ ŋudamʔ ŋɨdara, ŋɨnmʔ jenʲemɨ. - terʲiko manʲiʔ mʲadumanzʲ sʲerʔ ŋedalʲorŋanʲiʔ. nʲabʲi xeβxana βaʔaβʔ nʲinʲa βesako ŋamdʲuβɨ. jaxaʔ salʲaxana sʲiʔiβ soxoʔja ŋarka ŋeβɨ. jarʲiʔ xubtasʲenʲuʔ. - mʲadoʔmaxaβa βeβa βunʲi ŋaʔ. jaβʔ salʲaxana sʲiʔiβ jurʔ mʲaʔ. texeβadoʔ tedoʔ βada nʲida xoʔ. 6. sʲandʲo jeβalʲo jarʲiʔ xubtasʲinʲuʔ". - paŋgdʲo-jerβ, terʲi βunʲisʲanʲiʔ tuʔ. sajuβ pe βadʔ tʲaxad sʲikuʦʲaβna muŋgu ŋedpʲiʔ. pɨda tarʲemʔ ma: sʲandʲo-jeβalʲo xabʲi ŋaʦekexeʔ pɨda tarʲemʔ ma: - ŋa-puxuʦʲa pʲinʔ tarpaŋguʔ. jurʔ-serʔ-βark pɨjadɨdʔ, parɨdʔ. - sʲandʲo-jeβalʲo, nʲenaʔ βeβanʲuʔ. sʲandʲo-jeβalʲo taʔ teβɨʔ. pʲamda perŋaja, tɨda perŋaja. sʲidʲa sʲundada saβa tɨ ŋeβɨ. tʲedaxaβaʔ xanʔ! sʲiʔiβ ŋesoŋgana pedarata ŋonʔ ŋesɨʔ. nʲerɨ βadaβ jurar? sʲaʔnɨ ŋebga ŋoʔ jaraxa sajuβʔ mʲadu talβɨʔ. jesʲa jadʦʲand tʲet tʲundda ŋeβɨ. nuβʔ-pʲirʲibtʲa pɨda tarʲemʔ ma: mesʲ ŋaβorŋa, mesʲ jerβodasʲ. sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: - nʲe-ŋaʦekɨ, xanʔ puj ŋuʔumnand! xarta tuta. sʲandʲo-jeβalʲo sʲidʲa ŋeβaʔ mal maneʔŋada. - tʲedaxartʔ xarasʲadʲi nʲen xadaʔ. βada-sʲudbabʦ sʲandʲo-jeβalʲoʔ pumna xaja. nʲarjjana tu muŋg xaʔmolɨdʔ, parʲidʲenʲa tuʦʲaŋgad saʦʲ sata mʲerʦʲa ŋesʲ xaja. pɨdʲiʔ tarʲemʔ maxaʔ: sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: sʲiʔiβ jalʲaʔ jamban xanʔ xambaxaʔna mʲalɨrŋaʔ. mal mʲadʔ mʲuʔ xasʲ pʲaŋguruβ? sʲandʲo-jeβalʲo taʔ teβɨʔ. janaʔ pʲelʲamʔ talabʲi, tesʲidako xʲibʲarʲiʔ tɨʔ tʲikɨ texeʔ jerʲemzʲetɨʔ. padroko-ŋaʦʲ jalʲexeʔ tʲebtexeʔ xonʲusʲetɨ. "ser-ŋo-jerβ, sʲandʲo-jeβalʲo tʲeβʔ jolʲʦŋgana nʲinʲekɨ ilʲeʔ. paŋgdʲo-jerβ nʲibʔnanda taʔ, manʲ madm: nuβʔ-pʲirʲibtʲako ŋanʲiʔ sʲurbɨʔ. tʲikɨ pʲenzʲaβna tanaŋgun. sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: tʲuku tuʦʲand pʲelʲarʲimda pudabtain. paŋgdʲo-nʲedko ŋanʲi mʲusʲeljʔ ŋarka xojʔ nʲaʔ. jeβalʲo-susoj pɨda tarʲemʔ ma: jeβolʲo-susoj pɨda tarʲemʔ ma: tʲedaxaβa xanʔ! nuβʔ-pʲirʲibtʲako pɨda sʲurbɨʔ. mʲirʲi xebʲilʲema, ŋeβ salβoma. nʲaxarʔ ja βaʔβɨ teβma mʲinxanduʔ jenʲerʦʲ pʲaduʔ. paŋgdʲo-jerβ nʲedkoda nʲuda tanʲeβa. sʲandʲo-jeβalʲo sʲandamda tɨda podʲerpʲi, janabokoβna tɨ βenusobʲi. xanda jabʦoxona poŋgoj xadda sʲura. sʲandʲo-jeβalʲo tanʲaʔ xaja. paŋgdʲo-nʲedko ŋanʲiʔ mʲusʲeljʔ puj ŋuʔumnanda. ŋanʲiʔ xaʔmadʔ! - manʲ sʲimʔ nʲadabʔnand, tʲikana xaʔmnguβʔ. ŋanʲiʔ mʲusʲeljʔ. ŋoka ŋoʔ ŋeβɨ. tʲikaxanda xeʔnakɨ, munzʲalma. pɨdar manʲjin: jurʔ-serʔ-βark pɨjadasʲ itʔ sanejdʔ. sʲandʲo-jeβalʲo ja sʲidʔ janʔ jadaljʔ. nʲorakutajun teβa jaʔmamʔ. padroko-ŋaʦʲ janabokoβna ŋok tɨ nʲaʔ mʲiŋa. paŋgdʲo-nʲedko pɨda tarʲemʔ ma: jaβʔ βaranʔ teβʔmaxadanda sʲandʲo-nʲabako nultada. βada-sʲudbabʦ sʲand ŋoʔ sʲandʲoʔ-nʲabakomʔ letmboβnanda. jaβʔ maranʔ xaʔamʔ - maxadanda jesʲa xadʲiŋoda ŋanʲiʔ jamd mojojada. sʲandʲo-jeβalʲo pe βadʔ nʲiʔ teβʔmaxadanda nʲarjjana tuʦʲamʔ nʲaŋgarŋa, parʲidʲenʲa tuʦʲamʔ nʲaŋgarŋa. - jaβgɨ-teta, tʲedaʔ pɨda jerβan nʲin ŋaʔ. xarʔn jalʲin βunʲiβ pʲiratʔ ŋa-puxuʦʲamʔ. sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: nʲibaʔn xadaʔ janaʔ tʲer malʔ ŋamdɨda, xʲibʲarʲi nʲi xajedʔ, tɨʔ nʲi xajedʔ, malʔ ŋamdɨdana puxuʦʲa. - tasʲi sʲamej jaxana itʲa ŋabtʲenʲa jaβʔ salʲaxana jaβgɨ-teta tanʲeβa. paŋgdʲo-nʲedko puj nuʔumnanda mʲusʲe. ŋaʔ-puxuʦʲamʔ pʲirdalʲer, tʲedaxaβaʔ xarʔn jerβamʔ ŋeŋgumʔ. ŋoʔ saβo jernʲa mʲaʔ ŋadʲimʲa. pʲenzʲaβna tʲuʔuʔ tanejʔ. sʲidʲada xeβda βaʔaβ ŋerʲiβɨ. sʲand jadabta, nʲeranda nʲana itʲa-ŋabtʲenʲa jamʔ ŋadʲimʲa. βeβo janaʔ tʲerʔ malʔ tesʲalmaʔ. tʲet tʲundaxana tar madaŋga, pus madaŋga. jaʔ ŋɨlna ŋaʔ-puxuʦʲa tarʲemʔ mamononda: - luʦa ŋaβonaβaʔ jaŋgusaβ ŋamge? padroko-ŋaʦʲ mʲaknandoʔ jan nʲaxarpod. - sʲandʲo-jeβalʲo, ŋamgeʔ tʲukona men? ŋaʔ-xadada xʲibʲarʲi ŋaβorna, tɨ ŋaβorna. tʲenɨ xonaβɨ nʲinʲekɨ ŋaʔ. tʲikɨ soxona sʲiʔiβ-sʲudbʲa ilʲe, xʲibʲarʲi ŋaβorŋa. manʲiʔ tʲuŋgunʲiʔ matʔ, manʲ mandamʔ: "serʔ-ŋoʔ-jerβ nʲumda nʲadaŋgodanan ŋedaraja". jaβgɨ-teta ŋaʔ-xadamda nʲaŋe. jeβalʲo-susoj pɨda tarʲemʔ ma: toβamdaʔ tʲenʲeβɨ ŋebʔan sʲiddʲiʔ mʲatʔ nʲimanzʲ tʲulʲeŋxuʔ. nʲe ŋaʦekɨ, ŋamgeβo sʲerʔ jeʔemnʲa torʲidanaken? "terʲiko manʲiʔ mʲaduman sʲerʔ ŋedalʲorŋanʲiʔ". pɨdar teβand sʲerʔ, tarpbata malʲe sʲit ŋamanzʲ nʲanda nʲaŋgarta, tʲikana tʲuku jesʲa jadʦeŋgad nʲaŋgda maʦɨdʲed. ŋaβoʔ pʲirkaʔna nuβuʔerβ to. serʔ-ŋoʔ-jerβ pɨda tarʲemʔ ma: tʲikɨ mʲadʔ sʲinʲana ŋeta parʲiʔ tanʲeβɨ. - nʲarjjana tuʦʲamʔ pe βadʔ nʲiʔ teβʔmaxadand nʲaβda nʲaxartan parxaljir, nʲabʲi tuʦʲamd ŋanʲiʔ parxaljir. nʲe nʲeksʲe-seksʲe xaʔaβrajda. jaβʔ maranʔ xaʔaβrʲoda pʲenzʲa tanʲeŋgu. sʲiʔiβ ŋesoŋgana, jalʲaʔ ŋesoŋgana paŋgdʲo-nʲedko janʔ tanejʔ. tʲukoxod xebat xojrʲi sʲumbrʲimʔ nʲodaŋgun sʲiʔiβxaβa jalʲa. sʲanad jadabta, tʲinad jadabta, nʲeranda nʲana tas jurʔ mʲaʔ ŋadʲimʲaʔ. sʲiʔiβ ŋesoŋgana, jalʲaʔ ŋesoŋgana sʲandʲoʔ-nʲabako maranʔ tanejʔ. sʲandʲoeβalʲo pɨda tarʲemʔ masʲ: sʲidʲa xeβxanda ŋuβʔ βadʲoβɨʔ. sʲandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: - padroko-ŋaʦʲ, talʲnʲaʔ inzʲelʲeʔ. sandʲo-jeβalʲo pɨda tarʲemʔ ma: sʲiʔiβ jalʲa mʲusʲe. tamna tarʲemʔ ma: sʲandʲo-jeβalʲo tasʲiʔ sɨrŋa. jurʔ-serakoda pɨjadɨdʔ, parɨdʔ, jurʔ-serʔ-βark ŋesʲ xaja. jeβalʲo-susoj pɨda tarʲemʔ mamononda: paŋgdʲo-nʲedko mʲatʔ sʲurbɨʔ, nʲomʔ tʲadada, mʲatʔ tʲunʲuʔ. - sʲandʲo-jeβalʲo sʲimʔ ŋedarasʲ. sʲandʲo-jeβalʲo mʲakβada mʲata tas jurʔ mʲata, jurʔ ŋaʦekeda. tʲikanda jamb pʲaʔ malanʔ ŋamdɨʔ. sʲandʲoʔ-nʲabako xanda nʲinʲa tanʲa ŋamdɨ. parmanduʔ sʲerʔ, pɨjadaβanduʔ sʲerʔ jurʔ-serakoda jurʔ-serʔ-βarkŋe xaja. ŋamge pʲirkana nuβʔ-pʲirʲibtʲako sʲurba to. sʲand mʲusʲebta, itʲa-ŋabtʲenʲa-jamdʔ teβɨ. sʲand mʲusʲebta xojʔ malanʔ ŋeso pʲada, mʲata mʲara. mʲata mʲarʔmaxadanda nanɨkoda-nʲuda tanʲeβa. xʲibʲarʲi tʲukona sʲerta jaŋgu. nʲabakoβ, serʔja-ŋo-jerβanʔ xantanaken, nʲumda ŋedaraja nʲadaŋgodaŋe. jurʔ xurʲudanda xadʲeŋo mojoŋga. sʲidʲa ŋesoŋgana, sʲiʔiβ ŋesoŋgana itʲa ŋabtʲenʲa jamʔ nʲarxaltʔ, tʲet-serakomd jamd pʲidʲejamd. βesakoʔ ŋeβakoʔmda pʲaʔ mʲujraxa. jeβalʲo-susoj ŋanʲiʔ ŋedalejʔ. - tʲedaʔ βeβoʔ jaŋgu, malʔ xadajaβ. tarʲemʔ ŋamdɨ, seβrʲida meʔŋa: sʲidʲa nʲada tamna jenʲerŋaxaʔ. sʲiʔiβ ŋesoŋgana, jalʲaʔ ŋesoŋgana janʔ teβɨʔ, teβʔmaxadanda nultada. tasʲij jaxana ŋopoj tuŋe tabʦɨ. - sʲidʲa-xʲibʲarʲimʔ nʲorakumʔ xanzʲerkart teβa jaʔamŋajun. - ŋamge sʲerβ jeʔemnʲa jaderpatʲiʔ? tamna tanʲeβɨ nʲabakoʔjada, tamna tanʲeβɨ nʲe-xabʲisʲada. tasʲij jaxana pe βaja ŋoʔmarʲida xajeβɨ. sʲandʲo-jeβalʲo ja sʲidʔ janʔ pɨda jadaljʔ. tarʲemʔ menaxanda tʲirʔ salʲaʔ nʲiʔ pɨda ŋamdɨʔ. tarʲemʔ menaxandʲiʔ jenaʔ moneʔ jaxaʔ. - sʲandʲo-jeβalʲo, tʲedaʔ ŋamgemʔ ŋatʲen? nuβuʔ-jerβ jesʲa jadabʦʲmʔ mʲiʔŋa. tʲikaβana sʲandʲoʔ-nʲabako jurʔ-serʔ-βarkmda itʔ xarʲejda. - tʲedaʔ xantaβaʔ paŋgdʲo janʔ, sajuβ tandaja pʲaŋguβaʔ. muŋg tʲebabʔ tu jesʲebarŋa. "mʲaduʔma jeʔemnʲa jadeŋanʲiʔ". sʲandʲo-jeβalʲo ŋodʔ, pɨda ŋodʔ sanaβanda sʲerʔ, sedorana-nʲemʔ nʲaʔmada, sʲalanda βaŋganʔ moda, xanxanda xanada. tʲikaβana nuβʔ-pʲirʲibtʲa pɨda tarʲemʔ ma: jeβalʲo-susoj malʲe xanuda xamadaβɨda, nʲemʔ ta xuradʲiʔ, tʲi ŋedlejaxaʔ. xabʲinajeda ŋaβradamda tanʲa teβabʲiʔ, ŋaβoraʔmaxadanda jaβgɨ. jaxandʲiʔ xajadʲiʔ, sʲan nʲodʲiʔ tuʔ! poj ŋutosʔ lʲexena sɨraʔ ŋɨlna taklada ŋɨnmda ŋekalna, ŋɨn jenamɨ, madaβɨ. - padroko-ŋaʦʲ, tʲuʔunʲaʔ ŋaʔ! tʲikɨ βadʲida mesoʔmaxadanda jeβalʲo-susoj pʲinʔ sanajʔ. jeβalʲo-susoj malʲe tɨ tanaβɨ. tʲikanda jadaljʔ sʲandʲo-jeβalʲo. tʲikɨnda jadalʲjjadʔ. tʲuʔunʲaʔ ŋaʔ! tʲikaβana sʲandʲo-jeβalʲo seβda xuʔ jalʲaʔ jadalkajaβɨ. sʲiʔiβ ŋesoŋgana jaβʔ maranʔ teβŋgun. jeβalʲo-susoj pɨda tarʲemʔ ma: sʲaʔnɨ ŋebta ŋoʔ pʲixʲij pʲixʲina mʲadʔ sʲiŋgana ŋeʔ munʔ toβonda. laptaβna sʲidʲa sʲiʔiβ mʲindan. padroko-ŋaʦʲ ta teβɨʔ. - padroko-ŋaʦʲ, nʲon xajurʔ, paŋgdʲo jadoʔ saʦʲ xubta. ta βalakada. sajuβ tosʲ. paŋgdʲo-jerβ pɨda tarʲemʔ ma: sʲidʲa-sʲurbada pʲinʲaʔ sʲurbjjaxaʔ, seβʔ pubtaŋaxajuda. - tamna tanʲa talʲbtʲo jaxaʔ xeβxana sʲiʔiβ soxo. pɨda tarʲemʔ ma: - nʲibʔnand taʔ nɨxɨrʲiʔ nʲimʲiʔ xanabʲuʔ. tʲi βadʲin βalak. tarʲemʔ sɨrŋa: sʲandʲo-nʲabako sʲinʲenda xanda nʲinʲa ŋamdʲoβɨ. mʲakad tarpɨʔ ŋa-puxuʦʲa, tarpʔma mʲinxanda sʲandʲo-jeβalʲo nʲerad mʲiŋa, nʲanda sʲimʔ nʲaŋgarŋa. - tanʲa ilʲedʲiʔ, xuʔ nʲodʲiʔ xanʔ. jurʔ-serʔ-βark pɨjadasʲ itʔ sanejdʔ. ponʔ xonɨn. sʲand jadabatuʔ, tʲind jadabatuʔ, nʲeranduʔ nʲana pe βaʔ ŋadʲimʲa. ŋanʲiʔ jurʔ-serakoŋe xajaʔ. - nʲe-ŋaʦekɨ, ŋaxaʔ teββen. tʲikaxana mʲaduŋgaβaʔ ŋanʲiʔ idarʦʲ pʲaduʔ. sʲandʲo-jeβalʲo xeβanʔ to. sʲandʲo-jeβalʲo jesʲa jadʦʲaŋgananda ŋaʔ-puxuʦʲamʔ nʲaŋgda maʦɨdʲeda ŋaʔ-puxuʦʲa tʲikɨ mʲinaxanda jaʔ ŋɨlʔ seja. xarta mʲaduda ŋeβɨʔ. sʲandʲoʔ-nʲabako mʲadʔ sʲind nultanʲuʔ. pɨda tarʲemʔ ma: sʲiʔiβ jalʲaʔ tu jesarŋa. jamna sʲiʔiβ mʲindan, jalʲa mʲindan. tarʲemʔ nʲimanzʲ jenʔ. noj joxorodʔ mʲunʲa ŋamdʲuβɨ. sʲandʲo-jeβalʲo xojʔ nʲiʔ tanejʔ. - tʲuku ŋeβɨ pʲaxaβabʔnan xaβɨdaraxamʔ. jurʔ-serakoda pɨjadɨdʔ, parɨdʔ, ser-βarkŋe xajaʔ. sʲandʲo-jeβalʲo ŋeβanda nʲimnʲa pɨda xalʦamjʔ, serʔ-xanaβeŋe xaja, pʲilʲiʔ xaja ŋarka-nuβuʔ nʲaʔ. βalakada xarasʲada nʲon xadaʔ. mʲaʔ ŋebta ŋoʔ nojrʲiʔ jeesʲ mʲarβɨ ŋeβɨ. padroko-ŋaʦʲ ŋodʔ, pɨda ŋo tʲet padβeda puj tʲondʲerkad pɨiduʔ padlɨʔ. sʲiʔiβ ŋesoŋgana, jalʲaʔ ŋesoŋgana nʲerda nʲana ŋoʔ saβo jernʲa mʲaʔ ŋadʲimʲa. tʲedaʔ pɨda jerβ nʲi ŋaʔ, xartaʔ jerβdaʔ. mʲad mʲinʔ ŋulmaŋgur. sʲandʲo-jeβalʲo sʲenʲej ŋamdʲoʔmaxanda ŋanʲiʔ ŋamdɨʔ. tʲuku janʔ terʲi tarʦʲa xʲibʲaʔ nʲisʲetɨʔ turʔ, tosʲ ŋoʔ jaʔamŋguʔ. - pe βaja saʦʲ majo ŋeβɨ. - nʲuβ nʲiβ tatʔ. - sʲandʲo-jeβalʲo, ŋamgemʔ ŋatʲen? nultaʔma mʲind mʲatʔ tʲuin. tʲikɨ sʲiʔiβ mʲusʲe, jalʲaʔ mʲusʲe. - sʲidʲadʲiʔ ŋeβedʲinʲuʔ. saβaβna maneʦʲ peŋe xeβɨ. - nʲabako, panedamʲi taʔ, pʲiβadamʲi taʔ! sʲaʔnɨ ŋebta sʲandʲo-jeβalʲo sʲurbʲerʦʲ βadʲi mojoku, pɨda tarʲemʔ ma: pon nʲisʲ ŋaʔ nuβʔ-pʲirʲibtʲako sʲurba to, sʲidʲa tuʦʲamʔ mʲinʲe taβɨ: ŋopoj tuʦʲanda - nʲarjjana tuʦʲaʔ, nʲabʲida parʲidʲenʲa tuʦʲaʔ. - padroko-ŋaʦʲ, mesʲ xonʲuβaxaʔ! ŋa-puxuʦʲamʔ ŋamgexert mʲirβ jaʔmada sʲandʲo-jeβalʲo tʲikanda xaja talʲbtʲo jaxaʔ nʲiʔ. tʲikaβaxana nuβʔ-pʲirʲibtʲa xaja. paŋgdʲo-nʲedko jurʔ-jaβɨʔʦʲamda itʔ pɨda jada. jesʲa jadʦʲar nuβuʔ nʲad taβɨ ŋeβɨ. talʲimna ŋeβamda, tʲaxamna ŋeβamda ŋulʲiʔ namdxaβa, sapadabʔnanʲiʔ? jaβʔ xeβanʔ nultadanʲuʔ. paŋgdʲo-nʲedko nʲeksʲe-seksʲe xaʔaβrejda, xadʲeŋada peŋa. pe βadʔ nʲimnʲa muŋgʔ tasʲetɨʔ. mʲakatʲiʔ teβɨdʔ. indkatuʔ βeβa xʲibʲa xajodaʔ, jan tanʲomaʔ. nʲabakoʔjada βadaʔ malʲŋgana nʲixʲiβasʲ ŋaʔ pʲinʔ tarpβɨʔ. paŋgdʲo-jerβ pɨda tarʲemʔ manda: - sʲit nʲelʲesʲ taran. sʲiʔiβ ŋesoŋgana, jalʲaʔ ŋesoŋgana laptanʔ xaʔmɨʔ. - manʲiʔ menʲinzʲ, paŋgdʲo-nʲu sʲidnʲiʔ nʲorakutakɨ, saʦʲ pedejnʲiʔ. paŋgdʲo-nʲedko tɨda serʔ-βark inʲamʔ pʲinabta. sʲiʔiβ ŋesoŋgana, jalʲa ŋesoŋgana serʔ-xanaβej tʲijʔ tʲuʔurʲi mʲiŋa. tʲeβʔ jolʲʦgana nʲinʲekɨ ilʲeʔ. jeβalʲo-susoj mʲadʔ sʲiŋgana sʲiŋgɨ xanda nʲinʲa xasaβadʲeβɨ serʔ-ŋoʔ-jerβʔ-nʲaʔ, nanɨko ŋaʦekɨ nʲasʲ. manʲ parumbʲimʔ. - pɨdar xʲibʲan? tʲikaβaxana pɨda mʲusʲeljʔ. - jaβgɨnʔ saʦʲ βeβakoʦʲa panɨdada mʲiʔŋadaʔ. tarʲemʔ idartandoʔ malʔ jabʲelʲjjadʔ. sʲiʔiβ ŋesoŋgana, jalʲa ŋesoŋgana nʲarjjana-nʲe-ŋaʦekɨ sʲurba to. tɨ ilʲebʲada tʲaxarʲinda ŋoka. manʲaʔ nɨxɨnanaʔ nʲiβaʔ malʲjeŋguʔ. nʲe sʲatora, nʲe xadʲitorŋa. tʲikaβaxana padroko-ŋaʦʲ pʲinʔ tarpɨʔ. tʲuku jaxana sʲamejʔ jandʲerʔ nʲiʔ ilʲeʔ. jaβgɨ-teta nʲisʲ ŋod xarβaʔ noj panɨda jekajda. jurʔ-serʔ-βark pɨjadɨdʔ, parɨdʔ, jur-serakoŋe ŋanʲiʔ xajaʔ. jesʲa xadʲenada pɨda mojeŋga jamdʔ. xan xambra, xambarʲiʔ mʲalɨrŋa. noj tonʲjjamda tatuʔ puβeβaduʔ pʲisʔ βaŋgraxa. - sʲandʲo-jeβalʲo, janʔ jaʔaβlɨn. janaʔ tʲer pʲelʲamda ŋa-puxuʦʲa ŋamjjada. jeβalʲo-susoj sʲidʲa sʲundɨmʔ tɨ podʲermɨ. ŋaβoʔ pʲirkaʔna teβɨxɨʔ. paŋgdʲo-nʲedko mʲadʔ sʲindʔ nultada. tʲuku panɨd jekan. ŋopoduʔ ŋeβɨ jeβalʲo-susoj, nʲabʲi ŋeβɨ serʔ-ŋo-nʲu. paŋgdʲoerβ mʲadonaʔ xadasʲ. pɨda ŋoka xarasʲada xʲibʲarʲi xadʲerŋan. ŋoʔ jernʲa nojrʲi jejta mʲaʔ ŋeŋgu. jurʔ-serʔ-βark pɨjadɨdʔ, parɨdʔ, jur-serakoŋe ŋanʲiʔ teŋe xajaʔ. jeβalʲo-susoj pɨda tarʲemʔ ma: pʲinʔ xantamʔ, xanun xamadaŋgumʔ". xojʲo sʲumbmʔsʲiʔiβ nʲodada, jalʲaʔ nʲodada. - paŋgdʲo-jerβ pe βaʔjamʔ malʲje jaʔmaβaʔ. pe βajanduʔ lettada sʲiʔiβ tʲibʲa, pʲirdada sʲiʔiβ tʲibʲa, jambada tas jurʔ ŋedalaβa. ŋa-puxuʦʲa jalʲaxananda jud xʲibʲarʲimʔ ŋaβorŋa, jud tɨ ŋaβorŋa. ponʔ xʲibʲaxart nʲi tuʔ. paŋgdʲo-nʲedko sʲiʔiβ jalʲaʔ jamb jurʔ xurʲudada xan xambra, xan xɨlβana. paŋgdʲo-nʲedko tanʲa ilʲe. paŋgdʲo-jerβ puxuʦʲanda jarʲejʔ, pɨda tarʲemʔ ma: nʲibʔʔnand xarβaʔ jekaβan, ŋaʔ-puxuʦʲand pumna sʲit ŋedaraŋgumʔ. puxuʦʲa xanʲa tʲulʲenakɨ. nʲaxarkaβa poʔ jenʲerŋaʔ, pe βadmʔ malʲje jamaduʔ. sʲandʲo-jeβalʲo tamna sʲurbʲerŋa, mʲata sʲuralʲe βada mojoku. sʲandʲo-jeβalʲo nʲenxanda parʲidʲesʲ to. βada-sʲudbabʦ ŋanʲiʔ punʲaʔ puʔlejʔ. - sʲandʲo-jeβalʲo, tʲedaxaβa jaʔ ŋɨlʔ sʲiʔmʲi pʲitarŋan. nʲedkond nʲund jeʔemnʲa tuʔ nʲisʲanʲiʔim. sʲandʲoʔ-nʲabako nultada. serʔ-xanaβej tʲirʔ salʲaʔ nʲinʲa sʲiʔiβ jalʲa ŋamdɨʔ. tarʦʲa βadaxaʔna padroko-ŋaʦʲ ŋamda xarnamjʔ, tarʲemʔ ma: nʲaxarʔ po ilʲeʔ. tamna sʲimʔ nʲadabʦun. teta maxanʲakuʔ lʲasasʲetɨ. tʲikɨ sʲurbadaxaʔ pumna ŋobʔ sʲurbada, mʲadmʔ mane manda serʔ mʲatʔ to. mʲadmʔ saŋoʔ sʲidʲiʔŋada. sʲandʲo-jeβalʲo nʲerɨ ŋamdʲoʔmaxanda ŋamdɨ. sʲandʲoʔ-nʲabako seksʲe-nʲeksʲe ŋartʲi xaʔaβrada. nʲabakoʔjada βadaʔ malʲŋgana nʲixʲiβasʲ ŋaʔ, xanzonda nʲad pʲibʲi, panɨ tʲuxulŋa. - nuβuʔ-jerβ, sʲimʲi nʲadabʦun. nuβʔ-pʲirʲibtʲako pɨda tarʲemʔ ma: - sʲandʲo-jeβalʲo, tʲaxarʲi sata xʲibʲan ŋeβen. sʲandʲo-jeβalʲo pʲanda malxana sʲiʔiβ jalʲa ŋamdɨ. jeβalʲo-susoj tɨʔ βarxana tanʲa nuβɨ. mʲadʔ sʲiŋgana ŋamdʲoda xasaβa xaʔmɨʔ. sʲandʲo-jeβalʲo mʲadʔ xeβanʔ teβɨʔ. pɨda tarʲemʔ ma: "tɨnʲiʔ βeβaʦenʲuʔ, pebtanakɨʔ. sʲandʲo-jeβalʲo serʔ-xanaβej mʲirknanda tasʲij janʔ xaʔmɨʔ, nʲeβxɨ xʲibʲarʲi mʲirŋe xaja. sʲandʲo-jeβalʲo mʲata sʲurasʲ tʲi sʲubʲerŋa. pɨda tarʲemʔ ma: paŋgdʲo-jerβ pɨda tarʲemʔ ma: tɨda tanaβɨ, jurʔ-serakomda. tɨda podʲerŋa, tʲi mʲusʲeljʔ. mʲaduʔ sʲinʲana ŋarkaʔja mʲaʔ tanʲeβɨ. pɨdar sanain, sedoranan jemʔ sʲaland βaŋganʔ meir. tarʲemʔ toβandʲiʔ nʲabtʲiʔ pʲinʔ xajadʲiʔ. sʲiʔiβ janaʔ tʲerʔ ilʲenʲaraxaʔ nʲiʔ ŋaʔ, jarʦaʔ, ŋaβorʦɨʔ xanaʔ. numʔ saβa nʲi ŋeŋguʔ. mesʲ jerβɨda ŋesʲ. malʲe ŋedalejʔ, xadrʲida xaja. pedaranʔ teβɨʔ. ŋaβradamda jan tanʲomboβna mʲipʲidaʔ. - nuβu-jerβaxad jundartamʔ. tamna tarʲemʔ ma: manʲ lakomboj jadertamʔ. ja malʔ para. - nʲerʔ mʲadʲinzʲ: sʲiʔiβ ŋesoŋgana, jalʲaʔ ŋesoŋgana tasʲij laptanʔ xaʔamgun. pɨda tarʲemʔ ma: - paŋgdʲo-nʲedko, nʲabakodan ŋamgexert nʲinʲaraxa ŋadʲiβʔ. sʲenʲe xarasʲada xʲibʲa xadaβenasʲ. sʲaʔnɨ ŋebtaʔ ŋoʔ xoj sʲumbʔ nʲimna sʲidʲa-sʲurbada, xojʔ nʲabʲi xeβan pɨdʲiʔ mʲalkadaŋaxaʔ. jesʲaʔ xadʲiŋgata seksʲe-nʲeksʲe ŋartʲi tarkaβɨdʔ. nʲuβ ŋedaraŋguβ. sʲidndʲiʔ jamdalaŋgumʔ. laptamʔ sʲidʲa sʲiʔiβ nʲodada. sʲiʔiβ ŋesoŋgana, jalʲaʔ ŋesoŋgana tuʦʲaŋajuta nʲaʔaβ ŋobnʲaʔ ŋɨbkɨnda, mʲerʦʲa xeʔna, tu xabtɨ. sʲidnaʔ nʲadaʔ! jaβgɨ-teta pʲaxaβabʔnan jaʔamŋgu βunʲiβʔ. jaʔ nʲinʲa xajuβɨ ŋebaʔn jaʔ nʲinʲa ilʲenʲa xʲibʲarʲimʔ nʲimanzʲ xajeŋguʔ, tɨ nʲimanzʲ xajeŋguʔ. nanɨko malʲe ŋarmɨ. jurʔ-serakomda-tɨda podʲerŋa. nʲabʲi xeβxana βaʔaβ, nʲinʲa ŋoʔlʲerʲi xonʲuda nojtoʔ βeŋgalɨ. nʲarjjana-nʲe pɨda tarʲemʔ ma: soxoʔ mʲud sʲudbʲaʔ, parnesʲ, sʲesaβej tarporŋaʔ. teβʔmaxadanada ŋeβanda nʲimnʲa sʲiʔiβ xalʦemjʔ, serʔ-xanaβeŋe xaja. sʲiʔiβ ŋamdɨ, jalʲaʔ ŋamdɨ. sʲandʲo-jeβalʲo ŋeβɨ. pɨda tarʲemʔ ma: jurʔ-serakoda pɨjadɨdʔ, parɨdʔ. paŋgdʲo-nʲedko pʲinʔ tarpɨʔ, mʲudamda xamadamba sʲurba xanʔŋa. mʲaʔ ŋebtaʔ ŋodʔ nojrʲi jejta mʲaʔ ŋeβɨ nʲenesʲanda ŋodʔ. pɨduʔ tarʲemʔ ma: . : nʲinʲa jadabatuʔ jurʔ-serakomda jeʔemnʲa - ma ? jeβalʲo-susoj mʲiʔŋadaʔ tʲirʔ i sʲidʲadʲiʔ ŋeβamda nultada nʲeranda " ŋaʔ-xadada letmboβnanda , jadabta nʲinʲa nʲanda pʲinʔ matʔ tu nʲaβda . ŋa-puxuʦʲa . mʲad sʲiʔiβxaβa ilʲebta , . nʲiʔ sʲandʲo-jeβalʲo xonɨn xarta nʲorakutakɨ ŋaβradamda ma " mʲadoʔmaxaβa sanejdʔ jamb ŋesʲ βeβo manda tɨda sʲandʲo-jeβalʲo xadʲitorŋa ŋaʔ xaja pɨda paŋgdʲo-jerβ - sʲiʔiβ tarʲemʔ . sʲiʔiβ jeβalʲo-susoj moda tʲeβʔ sʲiʔiβ nʲiʔ nʲabʲi maranʔ ma sʲanad paŋgdʲo-jerβ ŋebaʔn - madm jadabta masʲ pɨda mamononda sʲimʔ jurʔ-serakoŋe . : ŋamge xanda tʲulʲeŋxuʔ pe . ŋamdɨdana ma salʲaxana ŋuβʔ , pʲinʔ ŋanʲiʔ . βaranʔ sʲandʲo-jeβalʲo paneʦʲanda puxuʦʲa . sʲand sʲandʲo-jeβalʲo ŋaβorna . sajuβ xaja . . tʲuku pɨiduʔ tarʲemʔ tesʲidako nʲisʲ . jeβalʲo-susoj , - maneʔŋada , paŋgdʲo-nʲedko poj . mʲud , tuʦʲamʔ nʲodada βeβa , , xajadʲiʔ mʲata mʲindan jada mʲaʔ xambra jabʦoxona pusuda xadʲenada βada-sʲudbabʦ , malʔ xeβanʔ podʲerŋa ma . ilʲebtar sʲit mʲaʔ , jenamɨ , , " pɨda ŋulmaŋgur . . , nuβʔ-pʲirʲibtʲa , tar sʲandʲo-jeβalʲo jerβɨda , nuβʔ-pʲirʲibtʲako jandʲerʔ ponʔ mʲunʲa xonʲuda jaŋgusaβ jamʔ , ŋarka-nuβuʔ ŋaβoraʔmaxadanda . , ŋamdɨ . tʲet , pʲamda menaxandʲiʔ tanʲaʔ , nuβʔ-pʲirʲibtʲa ŋodʔ ŋeta . taβɨ jaβgɨ . " sʲandʲo-jeβalʲo . tanʲeβɨ ŋoʔ jurʔ-serakoda sʲandʲo-jeβalʲo paŋgdʲo-jerβ , sʲandʲo-jeβalʲo tʲuxulŋa sʲand . pʲelʲamda xurʲudanda jaβgɨ-teta mal . ŋɨlna jadalʲjjadʔ xadaβenasʲ xaʔmadʔ nʲeranduʔ jaβʔ moneʔ mamzʲenʲu ŋadʲimʲa sʲandʲo-jeβalʲo . mʲaʔ tʲibʲa xaja ma pɨdar tʲukona . . : tʲikaβana sʲandʲo-jeβalʲo xaʔaβrada nʲarxaltʔ nʲelʲesʲ joxorodʔ ŋamdʲoβɨ xaja jamʔ . . , xadaʔ mʲalɨrŋaʔ ŋedlejaxaʔ tuʦʲamʔ , sʲiʔiβ , tʲedaʔ sʲiʔiβ-sʲudbʲa nʲarjjana-nʲe-ŋaʦekɨ mane nuβɨ . taʔ jaxana sʲandʲo-jeβalʲo . : , xanʔŋa tarpʔma seksʲe-nʲeksʲe xʲibʲi βalak . sʲidʲa poŋgoj , xʲibʲarʲi , xajaʔ βeβa tarʲemʔ . ilʲe nʲomʔ ! manʲ soxona . tarʲemʔ ŋaʔ tʲerʔ sʲan sʲumbmʔsʲiʔiβ ŋeso jerʲemzʲetɨʔ sʲekadtada . , xoʔ sʲandʲo-jeβalʲo nʲadabʦun ŋamdɨʔ jalʲaʔ xaja ŋaβradamda mʲaʔ pʲinʔ nʲaŋgda , xʲibʲarʲi nʲimanzʲ , . . jaʔaβlɨn nʲenaʔ tarʲemʔ ŋɨnmʔ ponʔ tʲaxarʲinda lettada sʲiŋgana jesʲa " ŋarkaʔja ja tʲedaxartʔ tu tɨʔ . nʲinʲa βadaβ peŋe xasʲ . : , sʲandʲo-jeβalʲo mʲinaxanda mesʲ xantanʲiʔ panedamʲi , . nʲaxarʔ . xadʲeŋgana pɨda terʲiko nʲada , ŋamdʲoʔmaxanda sʲenʲe nultanʲuʔ padroko-ŋaʦʲ ŋeβ sʲurbjjaxaʔ xanda . βadʔ : . jalʲexeʔ tarporŋaʔ mʲata ŋamjjada xʲibʲan parɨdʔ meir . pon βaʔaβ xʲibʲarʲi padroko-ŋaʦʲ . . to , pɨjadɨdʔ ŋaʔ sʲurbɨʔ . jadʦʲar taʔ : tarʲemʔ , nʲimna tarʲemʔ tuʦʲanda xɨlβana pɨda ŋeβɨ tarʲemʔ sanain xarasʲada parʲidʲenʲa mʲiŋa sʲandʲo-jeβalʲo manʲ jurʔ-serʔ-βark ŋaʔ sʲurbadaxaʔ jarʲiʔ sʲamej parmanduʔ , pɨda namdxaβa , ŋabtʲenʲa xajodaʔ : . xanʲa tarʲemʔ sʲand pɨdarʲiʔ padβeda , tarʲemʔ ma . ma xasaβa . janʔ sʲiŋgana ma . tʲinad jur-serakoŋe xasaβa ŋanʲiʔ ŋesoŋgana sʲiʔiβ maxanʲakuʔ , pɨdar paŋgdʲo-jerβ - xajedʔ teβɨʔ tʲikana tɨda paŋgdʲo-nʲedko panɨdada jud ŋeβɨ jaʔmaβaʔ jurʔ : seβda , ŋeβɨ mʲaduman tʲikɨ ŋerʲiβɨ jaʔmada taʔ ŋebta peŋa teβa , sʲandʲo-jeβalʲo manʲaʔ : " : , sʲandʲo-jeβalʲo xaja tarʲemʔ - teta jaxanaʔ parɨdʔ podʲerŋa muŋg sʲandʲo-jeβalʲo : ma nuβuʔ-jerβ nʲe , ma ŋamge ŋamdɨ . ŋeβɨ : , . jalʲaʔ sʲandʲo-jeβalʲo ŋamdɨʔ . xaja nʲarjjana mʲiŋa : xubta ŋuʔumnand tʲijʔ jambada mal tarʲemʔ sʲand mʲirβ noj ŋanʲiʔ teβʔmaxadanda βarxana . - pʲirkaʔna to soxo xeβxanda pɨda sʲandʲo-jeβalʲo tamna . : luʦa tɨda nʲorakutajun padroko-ŋaʦʲ mʲakad pʲelʲamʔ mʲirʦʲada-nʲexena sʲandʲo-jeβalʲo . mesoʔmaxadanda pʲinabta nʲarjjana-nʲe pebtanakɨʔ pɨda . , saŋoʔ . taʔ ŋesoŋgana . jenʲerʦʲ - ponʔ . ma ŋaʔ-puxuʦʲamʔ xʲibʲan βada-sʲudbabʦ . tamna tarʲemʔ maʦɨdʲeda toβonda malxana malʔ nʲaʔmada βadʲi xanabʲuʔ ŋaʔ-puxuʦʲa janʔ . , ilʲenʲaraxaʔ po paŋgdʲo-nʲedko : sʲandʲo-nʲabako soxoʔ nʲaŋgarŋa tandaja teŋe ŋaʦekɨ βada-sʲudbabʦ serʔ-xanaβej tʲi sɨrŋa padroko-ŋaʦʲ pɨda . teβɨʔ . pʲixʲij paŋgdʲo-jerβ jejta - . ma sʲandʲo-jeβalʲo xaja , sʲand ŋesoŋgana " mʲadʔ xalʦamjʔ , ŋaʔ-puxuʦʲand sʲiʔiβ terʲiko , ŋutosʔ pʲirkaʔna sʲiŋgɨ . - , nɨxɨrʲiʔ . xalʦemjʔ sʲimʔ tarʲemʔ mojoku tarʲemʔ tobɨsʲ tʲuku . . nʲinʲa jaβgɨnʔ sʲidʲa tʲuʔunʲaʔ xaja βada pɨda nʲiʔ jurʔ pʲilʲiʔ tʲenʲeβɨ sʲandʲoʔ-nʲabako tʲikaβana xantanaken nʲarjjana nʲabʲi : sʲidʔ . ! nʲinʲekɨ - . - xanʔ ŋodʔ xanun jamna jaʔamŋajun menaxanda mojojada tʲedaʔ pʲiratʔ tasʲij ŋesoŋgana xarβaʔ marʦʲaxad salβoma ŋamdʲoda laptamʔ tʲedaʔ pʲaʔ . turʔ xojʔ βaŋgraxa sʲiʔiβ tʲaxamna . nuβʔ-pʲirʲibtʲako ŋamdɨ sʲan jaβʔ tarkaβɨdʔ sʲerʔ sʲandʲoeβalʲo ŋaβorjjada , nʲisʲ jadabʦʲmʔ βaŋganʔ ? . xajaʔ nʲabakoʔjada jenʔ tʲirʔ paŋgdʲo-jerβ . nʲodada ma ŋodʔ nultada teβɨʔ . ŋeβɨ toβandʲiʔ ma . muŋgu : nʲund nʲabakodan xanʔ jan , puj ŋodʔ malʔ teβɨdʔ jaxad sʲiʔiβ saβo . talʲimna tʲunʲuʔ . sʲandʲo-jeβalʲo ŋoʔ nʲimnʲa punʲaʔ . , sʲurba xanzonda saʦʲ ŋadʲimʲa ŋedalejʔ xaʔaβrʲoda sanaβanda jurʔ-serʔ-βark : malʲe pe xaʔmɨʔ ma xamadaβɨda tarʲemʔ ŋoʔ tasʲiʔ tʲuʔuʔ jenʲerŋadʲiʔ padroko-ŋaʦʲ . mʲatʔ , malʔ tarkaβɨdʔ pɨda sʲenʲej tʲikaβana pubtaŋaxajuda tʲaxad sʲiʔiβ tʲundaxana ŋadʲiβʔ parxaljir tʲebabʔ jalʲaʔ - jeβalʲo-susoj , tʲedaxaβa ma parʲiʔ jamb sʲandʲo-jeβalʲo pumna ŋoʔ ? puxuʦʲa noj . malʔ - sʲidʲa jernʲa - tas tarʲemʔ - - βunʲiβ . nʲaxarpod . tarʲemʔ sʲandʲoʔ-nʲabako jeβalʲo-susoj . tamna jadaljʔ . jaʔmamʔ seja pʲenzʲaβna tosʲ xamadaŋgumʔ . manʲiʔ sʲatora nʲabako makodaʔ xonʲusʲetɨ serʔ-βark ŋamdʲoʔmaxanda tʲedaʔ - tanʲeβa itʲa-ŋabtʲenʲa sʲandʲoʔ-nʲabako . , tarʲemʔ . tarʲemʔ : nojtoʔ ŋartʲi βeβakoʦʲa nʲi . ? , mʲadʔ jalʲaʔ . paŋgdʲo-nʲedko nʲadabʦun parʲiʔ saʦʲ : saβaβna nʲerʔ jalʲa , xadajaβ teβʔmaxadanda teβŋgun tatuʔ pʲirdalʲer jalʲa sʲurbɨʔ . malʲe . nʲuda pʲaxaβabʔnan , sedβɨ . . jesʲa nultada tarʲemʔ xajadʲiʔ ŋa-puxuʦʲa pumna mʲaʔ tuʦʲaʔ tarʲemʔ mʲalkadaŋaxaʔ sʲaʔnɨ serʔ-ŋoʔ-jerβ-βesako - xurʲudada sʲerʔ " nojrʲiʔ . tamna jejta xojʲo sʲiʔiβ pɨduʔ ma parʲidʲesʲ . xanʔ , texeβadoʔ : βeβanʲuʔ . ma , - sʲiʔiβ - jaxana ŋamdɨʔ xojʔ ŋeβɨ jekajda xanʔ nʲiʔ jurʔ-serʔ-βark ma tarpaŋguʔ jurʔ nʲin ŋaʔ-puxuʦʲa sʲimʔ . tarʲemʔ ja - xeβɨ mʲindan . . sʲandʲoʔ-nʲabako tanejʔ pʲenzʲaβna parɨdʔ ŋatʲen padroko-ŋaʦʲ nʲabʲi jamb jalʲaʔ sʲiʔiβ jalʲaʔ , . talβɨʔ ma . . to sʲandʲo nʲibʔnanda . ma jaβgɨ-teta ŋedpʲiʔ ŋadʲimʲaʔ mʲind xaʔmnguβʔ ma xʲibʲa mʲaduŋgaβaʔ ŋarka pɨdʲiʔ pɨda jaβʔ pɨda lʲasasʲetɨ . pʲirkana itʔ jurʔ-serakoda paŋgdʲo-nʲedko tʲi : sʲerβ βeβaʦenʲuʔ , . . . mʲinxanduʔ - pe sʲiʔiβ jadaljʔ tanʲomboβna ŋa-puxuʦʲamʔ ŋanʲiʔ jenaʔ sʲandʲo-jeβalʲo . tuʔ panɨd seβrʲida pɨda ŋanʲiʔ jaxaʔ : tuʔ nʲanda βaja ŋadʲimʲa ŋanʲiʔ nʲaŋgarŋa jaβʔ , salʲaʔ . pʲaŋguruβ mʲadʔ nʲana malanʔ . βaʔaβʔ tarʲemʔ ŋaβoʔ xabʲi tʲuʔunʲaʔ tʲikaβaxana , tuʦʲaʔ xeβan , teβɨʔ nuβuʔ-jerβ . nʲerɨ serʔ-xanaβeŋe ? tʲuku janaʔ mʲatʔ ma indkatuʔ . janʔ sʲandʲoʔ-nʲabakomʔ tʲuʔurʲi ŋesoŋgana idarʦʲ . tarʲemʔ - , ŋod ŋeŋguʔ sʲimʲi βaʔβɨ parɨdʔ . . serʔ sajuβ ŋa-puxuʦʲa texeʔ - : ŋanʲiʔ nʲon jeβalʲo-susoj . sʲurbɨʔ sʲiʔiβ tʲuʔuʔ pɨdʲiʔ sʲiʔiβ , sʲandʲo-jeβalʲo nʲarjjana tʲikana ŋesoŋgana nojrʲi teβa . janʔ pɨjadaβanduʔ xajaʔ xʲibʲaxart maneʦʲ - ŋok paŋgdʲo-nʲedko . sʲura sʲiʔiβ jernʲa nultada xaja ŋamgemʔ xeβanʔ nʲimanzʲ xeβxana , tamna mʲusʲeljʔ ser-βarkŋe salʲaxana manʲ pe . mʲusʲeljʔ ŋarka . xanda pʲelʲarʲimda . . madaβɨ xasaβadʲeβɨ sʲiʔiβ terʲi taβɨ nʲinʲa tʲi ŋamdɨʔ jan - xonʲuβaxaʔ tʲikanda nʲe-xabʲisʲada - nojxad xaja . ŋaʦekexeʔ tarʲemʔ paŋgdʲo-nʲedko ŋedaraŋguβ tʲilɨdʔ seksʲe-nʲeksʲe , pe tʲikɨ mʲusʲe , tuʦʲaŋgad tanejʔ ŋesoŋgana xadʲeŋgata sʲandʲo-jeβalʲo sʲubʲerŋa . sʲit tʲuku mʲadmʔ . jaŋgu manʲjin mʲusʲe puʔlejʔ . xʲibʲarʲi . nʲana nʲadaŋgodaŋe to mʲusʲe maranʔ tʲedaʔ xuʔ . . , sʲiʔiβ - saβa saʦʲ . pʲaduʔ parɨdʔ tʲikaβaxana , tanʲeβɨ ŋonʔ nʲaʔ nʲenza puxuʦʲanda tarʲemʔ mʲinʲe pedaranʔ . sʲiʔiβ . βaʔjamʔ nʲibaʔn , . , parʲidʲenʲa . . , xadasʲ xajeŋguʔ mʲadʔ ma jurʔ-serʔ-βark tʲikanda ŋamdɨ tanaβɨ teββen : nʲaŋgarta teβɨxɨʔ . . madaŋga xanaʔ sʲundɨmʔ pɨda nʲida ŋebta jaxana teβʔmaxadanada numʔ . . taran xamadamba mʲaʔ malʲe mʲatʔ . sʲiʔiβ tʲer nʲerad mojoku . nʲinʲekɨ serʔ-xanaβej . sʲandʲo-jeβalʲo nʲiʔ . manʲaʔ sʲandʲo-jeβalʲo xaβɨdaraxamʔ tasʲij . ŋeβɨ xojʔ nʲiβ ŋabtʲenʲa : , janaʔ xarʲejda βadʲin tʲikaβaxana . ŋamgeβo jamdalaŋgumʔ sʲidʲa nʲabʲi xajurʔ mʲusʲeljʔ sʲandʲo-jeβalʲo janʔ sʲurbada sʲaland . ŋopoj , pɨda sajuβ βaja . paŋgdʲo-nʲedko tarʲemʔ . sʲandʲo-jeβalʲo pɨda . mesʲ tosʲ inʲamʔ sʲumbrʲimʔ ŋedalʲorŋanʲiʔ : sʲandʲoʔ-nʲabako ŋesoŋgana sʲandamda jadabatuʔ pɨda nʲiβaʔ , ŋo tɨda . nultaʔma muŋg maʦɨdʲed ilʲeʔ sʲiʔmʲi xanxanda xeʔna sʲiʔiβ xarʔn jurʔ-serakoda tarʲemʔ nʲodʲiʔ teβma tonʲi xʲibʲa ŋamda . nʲarjjana ŋoka . ŋoʔ padroko-ŋaʦʲ xeβxana . : menʲinzʲ sʲiʔiβ tarʲemʔ nʲe , . manʲiʔ : sʲiʔiβ ŋedaraja jeβalʲo-susoj tʲadebtɨ tu pe nʲaŋgda xarasʲada tʲibʲa . soxoʔja jalʲaʔ . . jeʔemnʲa xaja ŋesoŋgana teβʔmaxadand , , torʲidanaken nʲeksʲe-seksʲe tarʲemʔ ŋoʔ . tarʲemʔ nʲisʲanʲiʔim nʲaʔaβ sʲidʲa-sʲurbada tʲikɨ mʲirʲi : , . perŋaja nʲen tuʦʲamda ma padroko-ŋaʦʲ ŋebta ma pɨjadasʲ xaʔamʔ tɨʔ , βadʔ talʲnʲaʔ sʲandʲo-jeβalʲo jaʔ . xaʔaβrajda nʲad . tʲikɨ , xambra itʲa tarʲemʔ tesʲalmaʔ xanzʲerkart ŋaxaʔ sʲerʔ xadʲiŋgata ilʲenʲa , . tɨda . sanejdʔ jerβan pedejnʲiʔ . pɨda jundartamʔ . laptanʔ . tenz teβabʲiʔ jurʔ pɨda pʲada tʲet-serakomd jalʲaʔ ŋesoŋgana ŋesoŋgana pɨjadɨdʔ nʲiʔ tarpɨʔ , mʲakβada nʲixʲiβasʲ taʔ ŋeβakoʔmda mʲadmʔ jolʲʦŋgana maranʔ sʲidndʲiʔ . . janaʔ sʲiβna paŋgdʲo-jerβ tabʦɨ xubtasʲinʲuʔ βadʔ ŋɨlʔ ŋabtʲenʲa , pɨda βunʲi , sʲerʔ nʲadabʔnand saʦʲ : ŋamdʲuβɨ nʲimʲiʔ nʲenesʲanda : ŋaβonaβaʔ . itʔ ? jurʔ-serʔ-βark nʲaʔ : ŋedalaβa tanʲa sʲiʔiβ . ŋekalna xaʔaβrejda tanaŋgun . pɨduʔ : xeβanʔ , ilʲeʔ ŋɨlʔ padʔ nuβʔ-pʲirʲibtʲako nuʔumnanda pɨdarʲiʔ : ŋaβoʔ tʲikɨ sʲit tarʲemʔ , . nʲaxarʔ ŋesoŋgana . jaŋgu mʲata peʔ " - , jurʔ-serakomd ŋa-puxuʦʲa , . tosʲ tarʲemʔ xaŋasʲ jerβ ! mʲirŋe jeβalʲo-susoj ŋamdʲuβɨ jamdajadʔ : panɨ - jadʦeŋgad noj tʲebtexeʔ , mʲirknanda . , sʲand ŋoka . paŋgdʲo-jerβ malʲŋgana jaβgɨ-tetamʔ , xadʲeŋo . - nʲerda , . . nʲiʔ , serʔ-xanaβej paŋgdʲo-nʲedko mʲudamda ma idarʦʲ . sʲiʔiβ . sʲiʔiβ pʲanda . xadʲerŋan . sʲidnʲiʔ : xonaβɨ nʲeksʲe-seksʲe sʲandʲo-jeβalʲo tasʲij pɨda serʔ-ŋoʔ-jerβʔ-nʲaʔ perŋaja pedarata nɨxɨnanaʔ . pɨda terʲi nanɨko . lʲexena sapadabʔnanʲiʔ mʲerʦʲa βaʔaβ ŋaβorŋa nʲana - nʲabʲi , , . tarpɨʔ , ŋaʔ , sʲerʔ βadʔ sʲuralʲe ma - sʲinʲana ŋeβɨ . sʲudbʲaʔ jeβako-susoj . . . jalʲaʔ ŋulʲiʔ pɨjadɨdʔ sʲurba : , ilʲeʔ tanʲa tʲeβʔ . jalʲaʔ jeβalʲo-susoj nʲinʲa ŋa-puxuʦʲa xambaxaʔna sʲidʲa , nʲixʲiβasʲ nʲibʔnand . , janʔ mʲara jesʲa nʲerɨ tʲikɨ nʲiʔ xʲibʲarʲimʔ . paŋgdʲo jeβalʲo-susoj . jaxaʔ sʲandʲo-jeβalʲo sedoranan ! ser-ŋo-jerβ jadaljʔ ŋeβɨ tarʲemʔ jadertamʔ pʲaduʔ ŋaʔ pɨda , jemʔ . xanda , pɨda manʲiʔ tʲundda mʲadonaʔ - tuʦʲamʔ ŋudamʔ . jeʔemnʲa xeʔmʲaβna para . mʲaduʔ sʲidʲa-xʲibʲarʲimʔ nʲumda . jalʲaʔ , jarʲiʔ sʲurbʲerʦʲ pʲinʲaʔ . maranʔ mʲatʔ ma ŋoka pumna , mʲatʔ ta . meʔ ŋedaraŋgumʔ jamd nʲisʲ βada pɨda janʔ . . - janabokoβna , , ŋesoŋgana malʲe sɨraʔ βadʲida nʲarjjana ilʲeʔ ? tuŋe . jeesʲ mʲata nʲi sʲerʔ ! nʲodaŋgun . mʲata pɨdar . . nʲabakoʔjada , ŋoʔ . ŋamgexert : muŋgʔ tʲuŋgunʲiʔ ma padlɨʔ - tanʲa . jaraxa ma , pɨda . ŋesoŋgana tuʔ xadrʲida jeβalʲo-susoj sʲandʲo-jeβalʲo itʲa-ŋabtʲenʲa-jamdʔ , . tanʲa sʲiddʲiʔ tʲikaxana jaʔ jaβgɨ-teta jamʔ " ŋebtaʔ xoj ŋuʔumnanda ŋaʦekɨ malʲje xurʲudanda . - sʲinʲana manʲ jaxana mʲusʲeljʔ tɨduʔ nʲinʲa nuβʔ-pʲirʲibtʲako . . nʲon tas tʲaxarʲi mʲusʲe paŋgdʲo-nʲedko . paŋgdʲo-nʲedko , βenusobʲi . manʲ malʲjeŋguʔ xʲibʲarʲi . - malanʔ sʲandʲo-jeβalʲo tʲikaxanda ta ŋaβorna tamna : tas xeβxana : tarʲemʔ . . nʲeβxɨ - sʲurbʲerŋa nʲe-ŋaʦekɨ jeβalʲo pɨduʔ tʲulʲenakɨ : xʲibʲarʲiʔ . jaxaʔ , sʲalanda jaʔ . padroko-ŋaʦʲ xajedʔ mʲusʲebta ŋoʔ . tʲikanda jurʔ-serʔ-βark . xantaβaʔ pe pɨda jurar paŋgdʲo-nʲedko sʲandʲo-jeβalʲo βaʔ tamna nʲi pɨdar pɨdar jadalkajaβɨ tuʦʲaŋajuta xojʔ . . jalʲa nʲuβ xʲibʲarʲimʔ ŋesoŋgana jesʲebarŋa sʲandʲo-jeβalʲo paŋgdʲo tanaβɨ ŋeβaʔ sata - : paŋgdʲo-nʲedko . jaβʔ , tasʲij jolʲʦgana βajanduʔ ŋedalʲorŋanʲiʔ tuʦʲand jadabta janabokoβna pɨda , jurʔ pe . ŋedakɨ . pe , . . pʲinʔ tarkaβɨdʔ mʲadʔ . paŋgdʲoerβ tamna , pɨda ŋeʔ nuβuʔ-jerβ ŋamdɨda sʲandʲo-jeβalʲo jadoʔ tʲondʲerkad xarasʲadʲi pɨda - " jerβdaʔ nʲarjjana jurʔ-serakomda-tɨda 6 jerβodasʲ pɨda mʲadʔ pe nʲedkond paŋgdʲo-nʲedko mʲadʔ tɨʔ nʲadaŋgodanan pɨda mʲusʲe sʲiʔiβ sʲaʔnɨ nʲumdʔ , . serʔja-ŋo-jerβanʔ malʔ puβeβaduʔ ma , ŋɨlna tɨnʲiʔ tʲedaxaβaʔ pe nʲinʲa ŋeβedʲinʲuʔ jurʔ-serʔ-βarkmda sʲiʔiβ ma ŋarka-nuβuʔ nʲumda tanʲeβɨ ŋaβorŋa ŋɨn pʲibʲi jeʔemnʲa tʲedaʔ jaxana xebat men . janʔ nʲimanzʲ , xarta ŋɨbkɨnda sʲandʲo-jeβalʲo jeβalʲo-susoj βunʲiβʔ ! . tʲuku tarʲemʔ nʲimʔ . nuβu-jerβaxad . sʲundada βunʲisʲanʲiʔ tʲedaʔ parxaljir ŋa-puxuʦʲamʔ sʲidʲa . . βadaxaʔna jalʲa . ŋamgeʔ tonʲjjamda pɨda tanʲeβɨ tʲerʔ tasʲi tarʲemʔ . ŋeβɨʔ xebʲilʲema ŋamdʲodanda pʲinʔ : xadʲeŋada , . pɨda maxadanda . pɨda sʲandʲoʔ-nʲabako pɨda nʲodʲiʔ . ŋadʲimʲa ? . . nʲaxarkaβa jadʦʲand xan ŋesoŋgana nʲaŋgarŋa tarʲemʔ βadaʔ tasʲetɨʔ pɨda idarʲi ŋeβen ŋesoŋgana teβɨʔ . tʲikɨ sʲidnaʔ pudabtain xʲibʲarʲi tarʲemʔ tamna parnesʲ nʲabʲi xaʔamgun mʲalɨrŋa jan xubtasʲenʲuʔ maxaʔ ŋanʲiʔ sʲidʲa sʲikuʦʲaβna , : . jaderpatʲiʔ mʲusʲeljʔ jesʲaʔ xajaʔ nʲaʔ ma βaʔja : parumbʲimʔ padroko-ŋaʦʲ ŋesoŋgana ma talabʲi nʲaxartan nʲad teβɨn . tɨda pʲixʲina jenʲemɨ nʲorakumʔ jabʲelʲjjadʔ ŋamgemʔ mʲinʔ , sʲiʔiβ , tuʦʲamd jalʲaʔ nʲimnʲa tanʲeβa tarʲemʔ pɨjadasʲ sʲandʲo-jeβalʲo jalʲin ŋaʔ . serʔ-xanaβeŋe ŋanʲiʔ malʲje mʲaduʔma . pɨda βalakada xan paŋgdʲo-nʲedko ja , mʲadumanzʲ ŋaβorʦɨʔ xaʔmɨʔ - sʲaʔnɨ pɨda xadʲiŋoda mesʲ . ŋodʔ . , - . , sʲaʔnɨ ŋesoŋgana . manʲiʔ sʲesaβej tanʲa . tu tatʔ mesʲ nultadanʲuʔ tuʦʲamʔ sandʲo-jeβalʲo tasʲiʔ ! ŋesɨʔ . . taklada jamd , jalʲa nʲorakuŋaxajuda : tarʲemʔ ŋedarasʲ . ŋoʔ ŋamge ŋamgexert . nʲeksʲe-seksʲe xanuda jaxandʲiʔ madaŋga nʲinʲekɨ xambarʲiʔ tanʲeβa . , jesarŋa tarʲemʔ tʲer ma xarʔn : xuradʲiʔ nʲarxaljʔ nʲi sata ŋesoŋgana . ja xarnamjʔ noj pʲinʔ nʲeksʲe-seksʲe pɨda . : ŋeβamda nʲaʔ ilʲedʲiʔ sʲidʲa sʲumbʔ . pɨda . mʲarβɨ pɨda sʲind pʲenzʲa mamononda parɨdʔ pɨda nʲe jurʔ mʲindan manʲ , tarʦʲa mʲaknandoʔ sʲandʲo-jeβalʲo sʲandʲo-jeβalʲo , jenʲerŋaʔ ilʲe nʲana sʲenʲe sʲandʲo-jeβalʲo sedorana-nʲemʔ sexen : tedoʔ tamna ŋaβorŋa jaxaʔ ŋɨnmda malʲʦʲada tarʲemʔ ŋopoduʔ nʲinʲaraxa jaʔ mʲusʲebta tarpɨʔ tʲikɨ jaβgɨ-teta ŋartʲi laptaβna teβɨʔ ilʲebʲada ŋebga xojrʲi , ma tʲikɨ sʲandʲo-jeβalʲo tarʲemʔ jurʔ-serakoda xanʔ manda xanada ŋɨdara seβʔ . xarasʲadʲi tarʲemʔ . ŋesʲ ŋebtaʔ , ŋarmɨ - . mʲujraxa pɨda . serʔ-ŋo-nʲu ŋamdʲuβɨ xajeβɨ ŋaβorŋa nʲon sʲandʲo-jeβalʲo ŋaʔ-xadamda ŋopoj sʲandʲo-jeβalʲo . pɨda jesʲa ŋeβɨ sʲerta itʔ nʲisʲetɨʔ to , : jaʔamŋguʔ inzʲelʲeʔ . jaderpatʲiʔ , ta jurʔ nʲimanzʲ ? " talʲbtʲo munʔ mojoŋga xaʔmolɨdʔ jeβolʲo-susoj jaβʔ , pʲinʔ podʲertanakudʔ talʲbtʲo sʲidʲaŋe : itʲa ma . pɨda tarʲemʔ , ŋebta , podʲermɨ . : ŋaʔ jaŋgu mʲaʔ mʲadu jeβalʲo-susoj pɨjadɨdʔ jaʔ . ? ŋedalejʔ pɨjadɨdʔ xadaʔ ŋatʲen nʲinʲa parʲidʲenʲa jenʲerŋaxaʔ sʲidʲada sʲidʲiʔŋada . pɨda jernʲa sʲiʔiβ tutʔ xeβda idartandoʔ jesʲa . ŋobʔ tʲadada nʲasʲ xadda tarʦʲa ŋesoŋgana ŋeŋgu sɨrŋa nʲodada mʲuʔ tarʲemʔ xuʔ ? ŋobnʲaʔ , sʲidʲa , sʲidʔ teβʔmaxadanda tʲukona puj nanɨko , nuβʔ-pʲirʲibtʲa jeβalʲo-susoj tarʲemʔ tarʲemʔ βadaʔ ŋaʔ-puxuʦʲamʔ to janʔ pɨda nʲaŋe pʲitarŋan pʲiβadamʲi , serʔ-ŋoʔ-jerβ tarʲemʔ ŋoʔmarʲida , . sʲerβ tʲikanda , . sʲandʲo-jeβalʲo ŋeβanda janaʔ jarʦaʔ ŋoʔ ma nʲe . sʲimʔ ŋoʔ . xʲibʲaʔ mʲadʔ ŋesʲ sʲurasʲ nojrʲi nʲemʔ meʔŋa - . nʲabʲida nʲimnʲa . sʲandʲo-jeβalʲo tarʲemʔ panɨda jurʔ-serʔ-βarkŋe majo ŋamge . xanʲa sajuβʔ malʔ ŋeβanda manʲ poʔ jur-serakoŋe itʔ . mʲarʔmaxadanda . . ma βesako paŋgdʲo-nʲedko - . . nʲedkoda . nʲenxanda xarβaʔ ŋanʲiʔ mʲiʔŋa tʲuin nuβuʔerβ malʲe . jesʲa tarʲemʔ tʲet tʲi tarʲemʔ sʲurba jerβamʔ jalʲaxananda nʲadaʔ . jeʔemnʲa sʲandʲo-jeβalʲoʔ pɨjadɨdʔ ŋebʔan puj sʲiʔiβ mʲadʲinzʲ . xadaʔ , . tanʲeŋgu mʲipʲidaʔ sʲandʲo-jeβalʲo tuʦʲamʔ , : tʲedaxaβa xajeŋguʔ xanda nʲabakoβ mʲaʔ ! pʲirdada tʲikɨ . xan tʲukoxod tuta parxalŋa nʲadaŋgodaŋe . tarpbata mʲaduda : toβamdaʔ lakomboj . nuβʔ-pʲirʲibtʲamʔ sajuβ sʲiʔiβ . - . jamaduʔ tʲikaβaxana . jurʔ-jaβɨʔʦʲamda . jaβgɨ-teta βesakoʔ nʲanandʲiʔ tanejʔ sʲidʲa ŋeβɨ ŋarka tanʲomaʔ tʲuku sʲandʲo-jeβalʲo nʲabtʲiʔ . pɨda pɨda ŋanʲiʔ ŋanʲi pus sʲiʔiβ ŋamge saβo sʲurba pʲaxaβabʔnan xabtɨ puxubtʲejʔ ŋamdɨ xabʲinajeda mʲata - nultaʔmaxad nʲeranda xantamʔ jurʔ salʲaxana ŋanʲiʔ . xarʦejadʔ nanɨkoda-nʲuda . ŋaʦekeda ! tʲikaβana pʲaduʔ paŋgdʲo-nʲedko βadʲoβɨʔ jaʔ pumna βeŋgalɨ tʲuku pɨda " . . , meʔmɨ jalʲa tarʲemʔ to padroko-ŋaʦʲ tanejʔ , tuʔ jaβʔ nuβʔ-pʲirʲibtʲako ŋaʔ tʲind tʲedaxaβaʔ jalʲaʔ munzʲalma ŋamdɨ nʲabakoʔjada mandamʔ saβa sʲinʲenda ŋedaraja tʲikɨnda ? . - paŋgdʲo-jerβ saʦʲ jeβalʲo-susoj pɨda , . xaja tʲenɨ sanajʔ ma pʲisʔ xartaʔ nuβuʔ jamdʔ xadaʔ xanʔ jalʲaʔ jamban jadeŋanʲiʔ ma sʲiŋgana mʲinxanda taβɨ itʲa jarʲejʔ jud ŋaʔ nʲuβ nʲemar . pʲaʔ malʲʦʲamʔ . sʲerʔ . sʲandʲo-jeβalʲo ŋanʲiʔ βalakada . serʔ-ŋoʔ-jerβ mʲiŋa ŋeβɨ mʲaʔ pɨda laptanʔ ŋoʔlʲerʲi sʲamejʔ . ŋanʲiʔ . podʲerpʲi jesʲa tʲet taʔ jadʦʲaŋgananda sʲindʔ jaʔamŋgu tʲirʔ puj sʲaʔnɨ ma . ŋoʔ ŋamanzʲ pɨda mʲerʦʲa . xarasʲada nʲi tanʲa jalʲa : : jalʲaʔ sʲidʲa-sʲurbada xeʔnakɨ . βeβoʔ xaʔmɨʔ sʲandʲo-nʲabako xajuβɨ xantamʔ paŋgdʲo-nʲu pʲaŋguβaʔ tarpβɨʔ . nʲanda , teβɨ pɨda teβand ! βadmʔ - ŋeŋgumʔ . salʲaʔ mʲuʔ . malʲŋgana sʲandʲo-jeβalʲo ŋanʲiʔ pʲidʲejamd ŋesoŋgana jekan . βaŋganʔ ma sʲandʲo-jeβalʲo jekaβan , , ŋesoŋgana nʲibʔʔnand mojeŋga jesʲa xebʦʲun nʲe-ŋaʦekɨ janaʔ paŋgdʲo mʲakatʲiʔ " tarʲemʔ padroko-ŋaʦʲ тэвыˮ нойхад Падроко-Ңаць . саць яля пыда таремʼ яхана ңаˮ . тас . ңани Евалё-Сусой ңо . нянандиʼ " , . Тедахава ярейˮ танёмбовна Няби ты ңоˮ - Сяˮны ңэвы нён . пыда Ңаʼ-Пухуцямʼ : ма . ! ңаʼ-Пухуця хаедˮ Мань Нюнд таремʼ ныхынанаˮ . ту . харасяда Ңоʼ ма няби ханʼңа Пыдиʼ . мадм ты Сяндё-Евалё подерңа ядэңаниʼ ! . ңэбта миˮңа пеляримда сидˮ ерван нойри таремʼ Пыдар Паңгдё-Ерв сюрась , Сяндё-Евалё , Пой енˮ нултада Хасава мяду таня 6 - . ңэңгу - Таремʼ саңоʼ Тикахана нерда . таран тэвˮмахаданда малхана моёку няна синдʼ ңоˮ хаˮмыˮ монэˮ мюдамда , хойʼ . юрˮ Тюку Сиˮив ңаниʼ вадʼ еся Сиˮив . тюин ңамъяда мюсе Сэр-Ңо-Ерв пензявна сава Сяндё-Евалё . , мялырңа пыядыдˮ ңод . хэвхана . нин , саць ниня ямд тавы , еˮэмня хантамʼ ма хануда Мале , ядалйˮ ханда " Тэрико : мядуда терˮ танева сюрбыˮ " то ниня Та . Я - - ңыдара . мэнинзь няръяна моеңга . минаханда . яңгу тось Харта Сяндёʼ-Нябако . Сяндё-Евалё Сэдорана-Немʼ , ерня ! тарпорңаˮ нихивась , пумна Муңг Юрˮ минд тет пыда ңэбаˮн . ханя мята ! Сяндё-Евалё парыдˮ нись Ңавоʼ : , ни . сюрберць ңэсоңгана тасий ты ңэбтаʼ няда Еся Тамна Сяндё-Евалё Нибˮʼнанд сиˮив : няңгарңа . . ? секадтада Сяндё-Евалё ёльцңгана тальбтё яля Тамна ханьˮ яля , ма . юрˮ ма ңынмда ңамгэхэрт ямб Харта ма . - таремʼ мальеңгуˮ Юрˮ-Явыˮцямда Явгы-Тэта Падроко-ңаць хаяˮ Вэсакоʼ , ңамгэ Тикавана симʼ мялырңаˮ пыда . пусуда тандая яляʼ ңэвы таневы сиˮив итя таремʼ явʼ . , макодаʼ Сяндё-Евалё тюндда хаювы , . Сяндё-Евалё , туцямʼ сападабʼнаниʼ . ңувˮ хадась таремʼ ңадимя ңаˮ Тедаʼ пус , пыда хаˮмнгувˮ . няʼ . таремʼ идартандоʼ . мята . Няръяна-Не-ңацекы таремʼ , , таремʼ . еся Сяʼны ты нёдада ңамдыда танавы . тыда санайˮ сиˮив хонын , Явгы-Тэта паныд янаʼ . тибя - яля пыда . ядабцьмʼ , . хаевы таня Таси Сававна тиканда . ңамгэмʼ мамононда Падроко-ңаць Сандё-Евалё пыда ханаˮ ниˮ ямб нимиʼ пыядась Сяндё-Евалё еремзетыˮ пяда . Евако-Сусой Юрˮ-Сэракомда-Тыда Паңгдё-Ерв сэхэн таремʼ мале : ной париденя яляʼ , сиˮив . ямдаядˮ Сяндё-Евалё . ңэдарая ңылʼ ңаниʼ ңадимя ңэсоңгана - пархалъир ваңганʼ париденя тас миндан ңэвыˮ . . - ? хибяхарт мэн Тикы мань . хурадиʼ турˮ ңыбкында мале сюрба яˮамңгу Сиˮив Сяндё-Евалё янаˮ тарця тинд Тюку хаёдаˮ тёндеркад , Мядоʼмахава Саюв ма Сяндё-Евалё сохона ңаʼ-Хадамда яляхананда малье : Пензявна поˮ ңэсоңгана . тарпыˮ туˮ - тэвабиˮ ңэбта ңаворциʼ - таремʼ ңаˮ таняʼ Тикы пыда . мал . . тяхари . тюхулңа . , миндан пиняʼ ярцаˮ . туцямда тони . сюмбмʼсиˮив Ханя - ңылʼ ңонʼ та Падроко-Ңаць . яляʼ пирдалер няʼ Саюв - ниня Наныко мюня Сяндё-Евалё . Няхарˮ . Таремʼ тавы Нумʼ , Пыда ңэванда енерңахаʼ , ңахаʼ . тюкона ваңграха яляʼ тюкона яндерʼ ядабатуʼ сиˮив ниня итʼ . яляʼ - Паңгдё : вэва . Нувʼ-Пирибтяко хамбахаʼна . мяˮ . Ңока Сэр-Варкңэ сиˮми мэсоˮмахаданда мунзялма тасиʼ . , : Мань саво ервыда хубтасинюˮ Наныкода-Нюда Ңоʼ , Валакада . мятʼ : , туцянд ниня тэри яляʼ пыядыдˮ Тыда Яриʼ нядаʼ сюндымʼ Юрˮ-Сэракода Сиʼив нойриʼ таремʼ екан СЯНДЁ вадʼ ниʼ сюрбада . ма итя таремʼ муңг . Мань ңадимя : таремʼ Сяндё-Евалё парумбимʼ падлыˮ - , пувэвадуʼ мирв ңарка сюрбыˮ хадерңан ңэңгумʼ таремʼ Мэсь ңэдалёрңаниʼ Тюʼуняʼ мята ңэвы янаˮ есебарңа . яхаʼ ? ңамды ненханда няʼ Парнэсь туцямʼ ма Евалё-Сусой Нюв пэ тэвˮмахаданда харваˮ саць Нувʼ-Пирибтяко танэйˮ танева мяˮ ваңганʼ пуй сямэйʼ ма Мал . нерандуʼ яляʼ ңынмʼ таремʼ . ма санаванда , ти хэванʼ сиˮивхава париʼ . тедахаваʼ Сидядиʼ ңа-Пухуця яхана серˮ ябцохона нимʼ Сяндё-Евалё Мякатиʼ мядʼ . , ңаˮ хая Ңаниʼ туˮ юрˮ Не . таˮ мунˮ пыда яляʼ Пямда Вада-Сюдбабц ңамдёʼмаханда мандамʼ таʼ тер Тедаʼ вадида таклада . Тиканда Нултаˮмахад хамадамба Сяндёʼ-Нябако поңгой , илебтар ңэсоңгана ңэсоңгана маланʼ Няхарˮ хась тальняʼ Сяндё-Евалё - нёракутакы пыда , ңобʼ ? , яңгу яˮамңгуˮ Сидя ңаˮ мэир хая , : . санаин ялин серˮ - ханˮ нив паны вэваценюˮ . ңаниʼ . Пармандуʼ пыда мюсе нядаңгоданан няңэ нёдаңгун . Таня иленярахаˮ ңодˮ тюʼуняʼ ңоˮ сюмбʼ ниня то Тасий Тедаʼ ңармы . туˮ Вада-Сюдбабц енерңаˮ Паңгдё-Недко . Не ниманзь та . , ңуˮумнанда хойʼ Нувʼ-Пирибтя питарңан Явгынʼ Понʼ ңаниʼ Талимна сохоˮя . пиркаʼна Пыдар Сидя Сяˮны нен . . тамна Индкатуʼ ңаворңа , талвыˮ пыдар . Мань ңаниʼ иленя тарпвыˮ тось вэнусоби Тикы : неранда моёку Паңгдё-Недко тэввэн Тикавахана Ңаниʼ ңабтеня . . пивадами хэванʼ ңэсь . маранʼ сиддиʼ Тамна . серв мяʼ пяңгурув янʼ тоньямда , . . Сиˮив миңа вадаʼ хая Сяндё-Евалё ңарка ториданакэн харасяда ядалкаявы . Евалё-Сусой вая малʼ таремʼ таремʼ . хойʼ : . ханда табцы хамадаңгумʼ ерводась минʼ . Сиˮив тирˮ серта мась мяˮ нойтоʼ Сяˮны туцямʼ сохо Явʼ Евалё-Сусой тет Сяндё-Евалё , саюв ниʼ сятора . танэйˮ ерв пыда яʼ ма . , - , пядуʼ Мядуʼма танэйˮ пархалңа ма мюсе Тюку " , тэңэ . ңа-Пухуця ңодˮ пихина ядалйˮ , ма - Тедаʼ сэксе-нексе Паңгдё-Ерв ядалйˮ . . Тюку , ңаниʼ Мядʼ Сене : Паңгдё-Недко . минхандуʼ ма яˮмамʼ ! Сяндё-Евалё Сяндё-Евалё ма татуʼ хаˮаврёда Пэ , мэсь ядцяр Тикы тибя Паңгдё-Ерв саляʼ тыда Сянд Паңгдё-Ню екайда махаданда Сиˮив-Сюдбя , Сяндё-Евалё ңэкална Мань таремʼ мяˮ , тэвыˮ . : , няңгда ңэсо , сыраʼ . ма хадрида Итя-Ңабтеня-Ямдʼ пихий Сиˮив нимня Юр-Сэракоңэ вэва Есяʼ сюндада хадавэнась , Пыда хаяˮ вэвакоця Сяндё-Евалё Сяндё-Евалё Тикы тэвыˮ пыда хэвы мюсебта : Паңгдё-Недко . серˮ пэ ңэсоңгана ңаманзь малʼ ңарти . тыда ма Янаʼ , Нябаков . - мядʼ сяланд яляˮ . няби парыдˮ . таремʼ хадда иле . панэцянда яхана тэвыˮ ңаркаˮя , Явгы-Тэта харваˮ манэˮңада Ңаʼ-Пухуця . Тикавана тюку . ңэвэн . , сиˮив сюрба ваˮ ңопой хубтасенюˮ . ма серʼ . хадаˮ ты . тедаʼ . ненэсянда Сяндё-Евалё вади ңацекэда Сэрˮя-ңо-Ерванʼ Падроко-Ңаць товандиʼ , хаˮаврэйда сиңгана Мяˮ - неры ңэдараңгув тюку хэван хаˮмолыдˮ ямбан Тикы ңэсоңгана ядабта вада Мяд , Харасяди " Явгы ниня хаядиʼ - пухубтейˮ Сене , ямб ңэдараңгумʼ Пыда - , тэвыˮ - харцеядˮ хубта пыда пинабта саляхана Нябакоˮяда ңабтеня Тыдуʼ ңэңгуˮ ма , миңа ңэвамда нисетыˮ . Сяндёʼ-Нябако илебяда . нида сюберңа Паңгдё-Ерв Сэрˮ-Ханавэй , няръяна . пензя ту тедахава хая сиˮив тэвыˮ Хибяри мядʼ мюсе таремʼ Пыдариʼ Ти Таремʼ . ңэсоңгана мюселйˮ . Сяндё-Евалё хэбцюн няңгарңа Не-ңацекы : ервамʼ Нябако Итя-Ңабтеня Тамна . . сиˮив . яхана ңаворъяда . хая тэнз . . . ма Маниʼ маранʼ : ниваˮ . Юрˮ-Сэракода Тены халцемйˮ Сяндё-Евалё мамононда ханун . малʼ . . сиңгы ниняраха ваˮав . юрˮ Сохоʼ Явʼ пелямʼ Няхаркава хантаваˮ пинʼ , Падроко-Ңаць таремʼ таремʼ нядаңгодаңэ хибяриʼ Яʼ , ңамды тюленакы ? пыда Паңгдё мядмʼ ңацекы ңэсоңгана пархалъир ядэрпатиʼ Пинʼ Евалё-Сусой Няби ңэдарась ңамгэхэрт пыядыдˮ Ңа-Пухуцямʼ - Сяндё-Евалё , Сянад Тарця хан Ңамгэ . . ниманзь лэттада нёдиʼ ханˮ тикы - , саюв , таремˮ Тет ниня - няхарпод - пинʼ ңаˮ ңэвы няна . ңоˮ . , тавы мэнахандиʼ хабты ? туˮ тюˮуʼ хаеңгуˮ нибʼнанда туцяңаюта Явʼ хаˮамˮ нядабцун Сяндё-Евалё мерця парыдˮ . Ты : ңабтеня мамзеню хойри Маняˮ таркавыдˮ ту саво тасетыˮ мэнаханда Ңа-Пухуця вадахаʼна ямадуʼ то НувуˮЕрв таремʼ Сяндёʼ-Нябако . ваˮя таремʼ ерня ңэривы - ңэвамда ядабатуʼ харнамйˮ ма сэвʼ - ямдʼ Паңгдё-Недко тюңгуниʼ ни илебта мялкадаңахаʼ мальцяда тобысь Ханда туцяңгад - ңаˮ . хибя Паңгдё-Ерв Юрˮ-Сэрˮ-Варк ти хэвхана , . хибяри Сюрбадахаʼ Паңгдё-Недко ниʼ . таркавыдˮ хэбилема ңаворна таремʼ янʼ ңэв матʼ , , ңадимяˮ . пинʼ яˮмаваˮ . . пыда яляʼ варанʼ - . хая Нултаˮма Пон . Сидя-Сюрбада нексе-сэксе Паңгдё-Недко серˮ то хэбат Вэсако сидя , : илеˮ таремʼ хибян ңэвы яляʼ . няңгарта Няръяна ниманзь . пыдиʼ хибяˮ мипидаˮ тэвыдˮ туцямʼ . нимня " . Сянд маньин сиʼив . ма юд хибян , хаˮмыˮ . . маниʼ Падроко-ңаць : миңа Паңгдё-Недко ңоˮмарида туцяʼ . тамна Пыдуʼ маранʼ , . вадин ңацекы пыда ядцяңгананда маланʼ , пыядыдˮ ЕВАЛЁ ма пыядыдˮ маханякуʼ , нясь пэрңая Сюдбяˮ Тыда ңоʼ хамбариˮ ңодˮ ма ңэдлэяхаʼ . сидя Нувуˮ-Ерв по ңэдалэйˮ , ңоˮ , пелямда серв нись мята Янаʼ и нябида Не-Хабисяда тилыдˮ пыда . - Мядуʼ - мэˮмы Юрˮ-Сэрˮ-Варк париденя ниманзь хаˮаврайда . ңок . Паңгдё-Недко ? Явгы-Тэта татˮ нексе-сэксе ңэсыˮ сидя Тикавана ханьˮ салвома тэва тирʼ моёяда пэдэйниʼ Сяндё-Евалё ңамдыˮ : : тасий , ! - . яля тэвын пыда , подертанакудˮ таремʼ мяˮ тийˮ . ңатен Тевʼ . сидя Тамна , пэ , хадиңгата тэвңгун хойʼ , пыда Сиˮив Сяндё-Евалё . танева нексе-сэксе , сидя нерад Евалё-Сусой Юрˮ-Сэрˮ-Варкмда ңэвы хая - пядуʼ янʼ Сесавэй таремʼ ма ңэсоңгана : . товонда Сяндёʼ-Нябакомʼ мюʼ хаˮаврада пуˮлэйˮ , няръяна ян , пэ Сиˮив илеˮ ңэвакоˮмда мале Мирцяда-Нехэна тас ңэвы ңулмаңгур Яхаʼ нинекы сэдвы , ңадивˮ яхад . " илеˮ я . Сэрˮ-Ханавэңэ : пыядась , Тюку тяхамна . ңока ңэсоңгана Луца ңобняʼ нядаңгодаңэ лаптанʼ сидˮ Нувуʼ . Понʼ ңаворна , ниʼ пыда таремʼ пыда саювˮ нябакодан яңгу танавы . Сяндё-Евалё Паңгдё-Недко ңамдыˮ пыда Сэрˮ-ңоʼ-Ерв вархана хартаˮ юрˮ Нибˮнанд пуй , . , сиˮив пыда тинад . ямд мядонаˮ еʼэмня : . мадавы мядʼ серˮ ңэдарая , тебтэхэʼ Паңгдё-Недко . : Паңгдё-Ерв ядцеңгад . танёмаˮ лакомбой Вада-Сюдбабц нён ңэсоңгана пянда . пинʼ Нябакоʼяда Нюмда , вэңгалы пэдарата саляхана Сяндё-Евалё нимна мальцямʼ . ңутосʼ ялехэʼ яляʼ Таремʼ ңаниʼ не . , хан письˮ Яриʼ Тедахартʼ ңэсоңгана . Сидя-Сюрбада ваяндуʼ тальбтё . тарпыˮ . ерня Тикында ёльцгана хуʼ Тасий туцяʼ : яля нянда тар Пыда Сэрʼ-Ханавэңэ таня Нерˮ сиʼив тэванд тамна . мацидеда харасяда тэвы сидиˮңада Нюв пыда . ңаˮ . туцямд . Юр-Сэракоңэ Пэдаранʼ пыда ма : Лаптавна яˮамңаюн янабоковна малʼ мятʼ . ңа-Пухуцямʼ муңгу Тикы - ңаˮ . ңока нуʼумнанда сяндамда хаби Сяндё-Евалё сиˮив Ной талаби ңоʼлери . ңэсоңгана еся Падроко-Ңаць хадаˮ хибяри неранда валак сэксе-нексе синяна ңэбта Ңа-Пухуця ханада Товамдаʼ , Пэ идарць малʼ ңэсь - Евалё-Сусой : Мэсь , вадёвыˮ симʼ ңэвы , , ниˮ . . , хиби сиңгана Еволё-Сусой нинекы таремʼ . сата Нувʼ-Пирибтяко , тэсидако пирдада ма мальңгана харейда . ңаˮ мяра ңэвы . мадаңга : ңэвэдинюˮ , пыда : , Юрˮ-Сэракода . Евалё-Сусой хамбра Тамна хонюсеты , Тикаханда таˮ идари Таремʼ . нядабцун Нибаˮн , сиˮив яʼ няби Нябакоˮяда Мякад тасиʼ ма , . Сяндё-Евалё Таремʼ инямʼ ма яляˮ таремʼ еʼэмня Сяндё-Евалёʼ хаʼамгун Ңаʼ-Хадада мюд невхы таремʼ няңгда подермы Сяндё-Евалё сивна таремʼ . харасяди Сяндё-Евалё . нёракуңахаюда Сидндиʼ тэвма : Тикавана Сиˮив хадеңгата сян пуй . , ңамдювы саляʼ , ! пяхавабʼнан нёмʼ няд хурюданда нярхалйˮ Сэрˮ-ңоʼ-Ервʼ-Няʼ пэ . харˮн Сяндё-Нябако яляˮ паныдада тыˮ : , , ядальядˮ паныда Немʼ Нувуˮ-Ерв , Сиˮив сэя танэйˮ Пэ , , хэвда . няˮав Паңгдё-Недко сюрбыʼ , хаядиʼ явʼ мэˮңа . : вуни ямʼ яңгусав ңэсоңгана ңаворңа ңэдалёрңаниʼ пинʼ Паңгдё янʼ . таремʼ . тяхад вада хуʼ Паңгдё-Ерв - пядуʼ ңэбˮан няхартан хылвана . мятʼ Ңамдёданда халцамйˮ Падроко-Ңаць енамы Сяндё-Евалё . Паңгдё-Недко ямбада , ңэдалэйˮ Неры Мядмʼ ңын Паңгдё-Недко ма мякнандоʼ Няръяна хадеңгана Хойё Сяндё-Евалё ңэʼ нултада Сяндё-Евалё Мята , тюˮуʼ . . синяна таремʼ тэвыхыʼ тюндахана ңэта ңодˮ тэсялмаˮ ңарка пыда пыдуʼ яхана , тюнюˮ мядуман Явʼ Тедаʼ таня . сюрбъяхаʼ , . . мядʼ Евалё-Сусой лехэна Сиˮив таремʼ ңопой мяˮ ма , яраха ңамгэмʼ нярхалтˮ Юрˮ-Сэрˮ-Варк синенда Яхандиʼ таремʼ идарць Сяндё-Евалё сиңгана сюрба нултанюʼ : мэсь Ңаниʼ . еся таˮ - Сяндёʼ-Нябако , таремʼ . . . . хонюда . Пухуця ненаʼ хантаниʼ тирʼ иле Сянд яʼавлын пыда сюмбримʼ хая . Сяндё-Евалё нихивась мядʼ СэдоранаН Юрˮ-Сэрˮ-Варк , ңамды ма инзелеˮ парыдˮ пара . нядабˮнанд хибяри Ной вадмʼ пыда сиˮив ңэбга . . Ңамгэ ? Таремʼ , ңаврадамда , . ңарти саляхана есарңа . Тэхэвадоʼ ядэртамʼ еесь ңэсоңгана ңамды . Нёракутаюн . ңэваʼ ! " Нувʼ-Пирибтямʼ ңамдёвы , пыда хая тамна нувы вэванюʼ . сидя , Сэрˮ-Ханавэй малʼ : пуй таремʼ хаеңгуˮ : . ! . Пэ ңарка-Нувуʼ Сиʼив . . ядабта ңэсоңгана . тарпбата Маняˮ сиˮив . Сяндё-Евалё пыда симʼ пэрңая . : туцямʼ ханзонда . ханда сэрˮ . Нувуˮ-Ерв Юрˮ-Сэрˮ-Варк лэтмбовнанда енерңадиʼ , . , Ңа-Пухуця то . Сяндё-Евалё Юрˮ-Сэрˮ-Варкңэ хаюрˮ маё Сидя ңамдыдана . Юрˮ-Сэракода , немар . таремʼ юд сяланда ервдаˮ тюлеңхуˮ Харʼн тарпыˮ таремʼ нянда тядада Юрˮ-Сэракомда Понʼ валакада . : . марцяхад юрˮ Ңавоʼ пыидуʼ . пыда . Сянд мюселйˮ пубтаңахаюда : хантанакэн нябтиʼ ядэрпатиʼ тэвʼмахаданд пумна муңгˮ яʼ ма . Няръяна-Не : хэвханда нявда тебабˮ ни . таремʼ таремʼ : сырңа таремʼ Явʼ маранʼ ңэдпиˮ няна пэңа Явгы-Тэта . сюрберңа Нюмда хая иледиʼ Сяндё-Евалё Сяндё-Евалё тикана . , . нёдада хантамʼ хэвхана . сян танаңгун , нимня Еся ңацекэхэˮ - . ян сидниʼ . падʼ хурюданда Ңаʼ-Пухуцямʼ хадеңо , пыядавандуʼ . , хадаяв емʼ : яхаʼ тэва ңоˮ , янʼ яʼ ма мюселйˮ итʼ хаденада мядˮ санэйдˮ хадиторңа - тэри ңэсоңгана ңоˮ няна . ңамды туңэ . пяʼ Нюда , ниʼ тарпʼма подерпи ядабта сянд Сиˮив . хибяримʼ мерця нянда Падроко-ңаць ңулиˮ Сэрˮ-Ханавэй хэванʼ , ңарка-Нувуˮ лясасеты паридесь Паңгдё-Ерв - мирңэ ңэдалава хамбра . сата . пидеямд . терˮ ядцянд яляʼ , Ңамгэ : Тикавахана ңоˮ нойри Падроко-Ңаць моёңга : хой сикуцявна Сэрˮ-ңоʼ-Ерв . Пухуцянда Евалё-Сусой я сюрба Евалё-Сусой падвэда Евалё-Сусой . панэдами янʼ миркнанда ңэсоңгана мюсебта ! . ңэванда янʼ Сэрˮ-Варк Нуву-Ервахад Тет-Сэракомд пяʼ нелесь нултада пуняʼ ңудамʼ пыда ңоˮ - ңылна сеней . ма Тедахаваʼ . ңэсоңгана пумна Тэта мюйраха енерць , еˮэмня ңамда . ма пяңгуваʼ пыда нись : ңадимя Юрˮ-Сэракомд хибя манда пыда " тядэбты ңамдювы - ? итʼ недкода Лаптамʼ . , ңэвы тюʼури . ту ни Евалё-Сусой юрˮ вэвоʼ тось таремʼ пиратˮ то Паңгдё-Недко . вая Тыниʼ малье ңамдёˮмаханда тикана екаван пыда сава Недконд мятʼ . сюра Тикавахана Тиканда Сиднаˮ туцянда ханьˮ : Ңоподуʼ . Ямна нисяниʼим . мюселйˮ ңэбтаʼ . таремʼ Тюкоход : ПаңгдёЕрв таремʼ пыдариʼ ңэвы ненза мядуманзь сит ваˮав мода ма нёдиʼ Паңгдё-Недко то малʼ " манда . . Сянд хавыдарахамʼ тикы ңамдыˮ подерңа ңавораˮмахаданда мале . ңаниʼ " хибяримʼ пиби Тиканда хаˮмыˮ мацидед ңаʼ-Пухуцянд , саць таˮ : сырңа я пиркана : : Нувʼ-Пирибтя пыда . " нинекы Сяндё-Евалё Пыда ? хая , . . нюмдʼ Ңаврадамда сэврида ниня пудабтаин хадиңода ма : тыʼ минханда мядуңгаваˮ ңаворңа . - сюрале ханда махаʼ мань хибяри няръяна пыда хонавы тяхаринда таня Мяˮ мине . ңэбта Сэрˮ-ңо-Ню ңатен Юрˮ-Сэракоңэ мадаңга еˮэмня Сяндё-Евалё Евалё-Сусой , вунивʼ . парыдˮ ңамдювы . нёдада манэць ваˮвы ханабюˮ ханзеркарт Сяндё-Евалё . ңаворңа пиркаˮна . ханьˮ маниʼ мюсе - Сиˮив . ваˮавʼ тедаʼ тутˮ . яханаˮ , - хибяри янабоковна . . теневы мятʼ Пыдар яхаʼ ян мюселйˮ ңаниʼ ядоʼ Еся , саць " . яˮмада - итя хэˮна хаедˮ енаʼ . . няби Пыда Пыда пыда Нувʼ-Пирибтяко . . СяндёЕвалё : илеˮ танеңгу ныхыриʼ нексе-сэксе Яʼ хаңась мэˮ , тыˮ вунив ябельядˮ пэңэ . сиˮив , , пыда Не Сэрˮ-ңоʼ-Ерв-Вэсако пэбтанакыˮ ямʼ енемы хоˮ пыядыдˮ Пыда Падроко-Ңаць пыда нултада хаяˮ тевʼ ? . ңэсоңгана Хабинаеда ңаниʼ ваʼямʼ ңамды пумна хадаʼ ты тарпаңгуˮ пыдуʼ тэдоʼ Нувʼ-Пирибтяко намдхава серˮ миˮңадаˮ . сидяңэ пилиˮ Сяʼны Сидяда мядинзь , мяквада Еся ңаниʼ . , ңамдыˮ хонювахаˮ сит . хамадавыда няʼ ңамгэво хадаˮ Сяндё-Евалё сэвда ңэсоңгана . . ма ма хаяˮ ңодʼ хэˮнакы . мальңгана , . ңэсь . пыда . Явгы-Тэтамʼ ңэвы хасавадевы ни Ңамгэ пяхавабʼнан , Тэрико пыда Нувʼ-Пирибтя , ты . янʼ париʼ миндан . вадаʼ ямдалаңгумʼ . хурюдада ты . : . : , . Паңгдё-Недко вунисяниʼ Ной ңэдакы ма ңамдёда Тэвʼмахаданада . вадав : сими мярвы Евалё-Сусой пинʼ ханханда Тикавахана , Пыдар сямэй мярˮмахаданда Сидя-Хибяримʼ пэ парыдˮ , хая ейта тер Тыда ма таневы мята . таневы ямʼ . хадеңада Сяндё-Нябако ма пыда санэйдˮ янʼ пыда Наныко мюʼ Маниʼ лаптанʼ - вадʼ ейта . нёракумʼ юрар . ңавонаваˮ Хан тута , пэ ти ңаниʼ пухуця сиʼив няд . пэˮ : Сиˮив Сидя синд хаˮмадʼ . вадʼ . яда нён . юндартамʼ " итʼ ңэсоңгана таʼ , ңамгэʼ Сит Сяндё-Евалё Не-ңацекы таремʼ ? няңгарңа нултаданюʼ ёхородʼ Мири Тикы таневы Хасава Юрˮ-Сэрˮ-Варк манэ Вэво тэхэʼ тэвʼмахаданда хэˮмявна ма Сяндёʼ-Нябако . Сяндё-Евалё няʼмада пыда ңылна ңуˮумнанд яля - Сяндё-Евалё , симʼ таркавыдˮ хая ниʼ пыда Szjangyo-Nővér megállt a sátor bejáratánál. Ezen a patakon felmászol majd a hegyre. Ezen a helyen tisztátalan föld lakói nem élnek. Padroko-Nac váratlanul kiugrott a sátor felső nyílásán keresztül, a kezét a bőrtokba csúsztatta [a szánon], az íj húrja el van szakadva. Bár ez is sátor, az egészet njuk-posztó borítja [felnőtt rén szőréből készített takaró]. Főnök-Panggyo azt kérdi [tőlünk]: Nga-Nagyanya embereket és réneket eszik. Azt mondta: Panggyo-Lányka kiment az utcára, gyorsan összerendezett egy karavánt. Száz-Fehér-Rénje prüszkölt, megrázkódott, Száz-Fehér-Medvévé vált. Ereszkedj vissza! Amíg így ittak, mind lerészegedtek. Egyszer az utcán léptek zaja hallatszott. Oda kijött Nga-Vénasszony, és azonnal szembetalálkozott Szjangyo-Jevaljóval, kitátotta a száját. Három évig élnek. Panggyo-Lányka ott él. Hadd készítsen tűzifát, terelje a réneket. - Szjangyo-Jevaljo, most mit vársz még? A sziget közepén sátor áll, posztóval fedett. Ő most már nem főnök, a magatok urai vagytok. Mondd: Ég-Ura adott neki egy vasrudat. Jevaljo-Szuszoj a sátor előtt pihent a szánon, és Fehér-Sziget-Főnökének-Legifjabb-Fiával beszélgetett. Valamennyit ment, elérte a Szagos-Tengert. Egy idő múltán Ég-Ura jelent meg. Az Öregember feje ősz. Jevaljo-Szuszoj azt mondta: Padroko-Nac négy tarka rénje az orrával nekimegy [Jevaljo-Szuszoj] szánja hátuljának. Azon a szárítón egy Férfi ül, a malicája hét színű posztóval hímzett. Mert hát a Lányodért jöttünk. Panggyo-Lányka visszafelé vándorol. Azt mondja: Szjangyo-Jevaljo azt mondja: A vasrudadnak négy éle van. Ezekből Óriások, Boszorkányok, Szjoszavejek [Ördögök] futnak ki kiáltozva. [A vörös táskácskából] vörös, tüzes nyilak kezdtek hullani, a fekete táskácskából pedig erős szél támadt. Ezt nem hittem. Panggyo-Lányka a rénjeit - a Fehér-Medvéket - megcsapta a gyeplővel. Amint csak megállsz, rögtön menj be. Most én fel, a föld felszínére már soha többé nem jövök. Hallani, ahogy Jevaljo-Szuszoj azt mondta: Akkor Szjangyo-Jevaljo el is ment. Hét napon át Panggyo-Leány száz szekere hol leereszkedik, hol felemelkedik, a szának ringanak a hullámokon. Hallani, ahogy a föld alatt Nga-Vénasszony azt mondja: Vashorgonyokat dobott a tengerbe [a szánakról]. Hosszan-e, meddig mentek-e, kőkerítés tűnt fel előttük. Eljött az ellenség. Padroko-Nac [Szjangyo-Jevaljo másik neve] sátrában összesen hárman élnek. Szjangyo-Jevaljo azt mondja: A rénjeire nem találni szavakat. Az ő két tarfejűje jó rén volt. Szjangyo-Jevaljo a vasrúdját Nga-Vénasszony szájába döfte. - Lemegyek, ha segítesz nekem. Amikor jobban megnézte, kiderült, hogy jéggé fagyott. Fedett sátorban maradsz meghalni? - Mi járatban vagytok? Réneket hajtott, Száz-Fehér-Rént fogott be, és vándorolni kezdett. A tenger partját elérvén Szjangyo-Nővér-[Jevaljo] megállt. A réncsordája nagyon nagy. Akkor iszogatni kezdtek. Szövetruhája alja csapkodott [suhogott]. A fiú már felnőtt. Bemegyünk a sátorba, és azt mondom: A földünkre ellenség jött. Ez persze Jevaljo-Szuszoj volt. Bár sátor volt, posztóval volt borítva. Jevaljo-Szuszoj azt mondja: Száz-Fehér-Rénjét befogta. - Padroko-Nac, ne maradj le, Panggyo földje nagyon messze van. Újra Fehér-Rének lettek. A szánjai és rénjei is jéggé fagytak. Ingyen-Szerzett-Asszonyoddal könnyű az álmod. A síkságon kétszer hét napig mész majd. - Ha nem adod, erővel nem vesszük el. Látja, Szjangyo-Nővér még mindig a szánján ül. Szánjai után örvényként kavarog a hóvihar. Amint a nyíl a kerítéshez ér, szikrák repülnek. Szjangyo-Jevaljo átbucskázott a fején, Fehér-Héjává változott, és örökre elrepült a Nagy-Égbe. Sok jót hallottunk róla, elkelt-e már, vagy nem? "Csak vendégségbe jöttünk". Hét nap múltán tengeri fókákhoz érsz. Hét napig a Fehér-Héja a felhőn ül. Most Panggyo földjére utazunk veled. - Panggyo-Lányka, úgy tűnik, nincs hasznom a sógornődből. Hét nap múlva megálltak egy erdős szigeten. Ha nem ölöm meg, akkor megeszi a földünk minden lakóját, emberek nem maradnak, rének nem maradnak, mindent megeszik. Panggyo-Lányka vándorol az elment [barátnő] nyomán. Ezután elhallgatott, elnémult. Tengeri-Gazdaghoz megyek. Szjangyo-Jevaljo még azt mondta: Épphogy felállította a sátrat, Fia született. [Mindenhol] körbenézett. Szjangyo-Jevaljo odament. Jevaljo-Szuszoj azt mondja: Panggyo-Lányka a sátor bejárata előtt megállította rénjeit. E szavakat mondván Jevaljo-Szuszoj kiment az utcára. - Padroko-Nac, hallgass ide! Panggyo-Lányka a sátorhoz futott, kinyitotta az ajtót, bement a sátorba. Szjangyo-Jevaljo azt mondja: Egy idő múltán Jevaljo-Szuszoj azt mondta: Most menj el! Hét napon át a szának a hullámokon fel-felvillannak. Jevaljo-Szuszoj azt mondta: Szjangyo-Jevaljo azt mondja: És akkor Szjangyo-Jevaljo elment oda, amerre a szeme fénylett. Szjangyo-Jevaljo azt mondta: Az égtől akkor ne várj semmi jót. Egyik oldalán Öregember ül az ágyon. Egy erdőhöz ért. Szjangyo-Jevaljo azt mondja: Vörös-Leány azt feleli: Ebből a táskából csak a felét engedd ki. Ő maga érkezik. Szjangyo-Jevaljo, amint odarepült a kőfalhoz, kinyitotta a vörös táskácskát és a feketét is. A lakosok felét Nga-Vénasszony már megette. Megint vándorolni kezdett. A föld három hőse menet közben kezdtek nyilazni. Elköltöztetlek titeket. A kőkerítésből csak törmelékek maradtak. Főnök-Panggyo azt mondja: Szjangyo-Jevaljo lenéz. Hét nap múltán Szjangyo-Nővér a sekély vízre emelkedett. Azt mondta: Azt mondja: Hisz a földetek messze van. Apránként adjatok neki enni. - Szjangyo-Jevaljo, most leűztél engem a föld alá. Valamennyit élt. A Fiamat elküldöm. - Főnök-Panggyo, mi nem csak úgy jöttünk. Száz-Fehér-Medve prüszkölve a vízbe ugrott. Valamennyit ment, megjelent előtte a tenger. Panggyo lehajolt az Anyókájához [feleségéhez]. Akkor Szjangyo-Jevaljo a vörös táskácskát lefelé rázta. Nővére egy kicsit később kijött a sátorból. - Nem adom a Lányomat. - Szjangyo-Jevaljo, miért ülsz itt? Azt mondják, nagy menyasszonypénzt kell érte fizetni. Nekem egyedül nincs erőm legyőzni Nga-Vénasszonyt. Az embereink rénjeinek a fele az ő csordájába kerül. A völgyben kétszer hét napig ment. Elvándoroltak erről a helyről. Fehér-Sziget-Főnöke-Öreg azt mondja: Segítened kell nekem. Azt, aki elmegy a rénekért, Nga-Vénasszony megeszi. Az érkezők azt mondták: Hamar megint hozott egy vörös táskácskát. A sziget kellős közepén sátor tűnt fel. Lesz ott egy patak, mely a sekély tengerbe hullik. Szjangyo-Nővér a szánakon ül. Egyszer a hegygerinc tetején Két-Futó jelent meg, fel-felvillannak a hegy mindkét oldalán. Egyszer nagy hadsereg lepte el a sátraikat. Itt nem lehetnek emberek. Kétszer hét nap múltán keresztezte az utat a szagos vizű tenger. Te viszont sok ártatlan embert megnyomorítottál. A hegygerincen hét napig megy. Fehér-Sziget-Főnöke azt mondja: Nővérem, el kell menned a Fehér-Sziget-Főnökéhez, hogy küldje el nekem a Fiát segítségül. Padroko-Nac odament. Két oldalon ment tovább. - Padroko-Nac, elég az alvásból! Nga-Vénasszony naponta tíz embert és tíz rént fal fel. Hét nap múltán a táskácskák szája összehúzódott, a szél elállt és a tűz kialudt. - Vendégség, az bizony nem rossz. A réneket megállítod a sátor bejáratánál. Egy magas fa tetejére ült. Jevaljo-Szuszoj a csorda szélén állt meg. A folyónál lévő hegyfokon hét hatalmas domb áll. - Szjangyo-Jevaljo, rossz vagy, úgy látom. Pislantani sem tudott, Két-Futó hátrafutott. Vada-Szjudbabc Szjangyo-Jevaljo nyomán haladt. Így ül, éles szemmel körülnéz, két bajtársa még mindig lő. - Most menjünk Panggyo földjére, és azonnal támadjuk meg őket. Bizonyára nem csak most aludt el. - Korábban azt mondtátok: Azt mondta: Hét földünk lakói már olyanok, mint a holtak, sírnak, éhen pusztulnak. Főnök-Panggyo azt mondta: Egy idő múltán megérkeztek [Panggyo földjére]. Szjangyo-Jevaljo ismeretlen irányba ment. Menjetek vissza a földetekre, és többet soha ne gyertek ide! Eleget főnökösködtél. Nga-Vénasszonyt legyőzted, most én leszek a főnök. - Két-Embert üldöztem, de sehogy sem tudtam utolérni. Szjangyo-Jevaljónak összesen száz sátra van és száz munkása. Egyikük Jevaljo-Szuszoj volt, a másik Fehér-Sziget-Főnökének-Fia. Ezután Padroko-Nac kiment az utcára. - Mi az, nincs nálunk vodka? Posztó takaróban ül. Ha Panggyo-Főnök [a menyasszonyt] nem adja, azt mondom: Szjangyo-Jevaljo egyre csak fut a sátor körül, és útközben dobálja a szavakat. - Van még a sziklás folyón hét domb. Szjangyo-Jevaljo azt mondja: Szjangyo-Jevaljo hét napon át üldözi őket. Amikor leereszkedett a tengerpartra, a vashorgonyokat a tengerbe dobta. A sátrukba érkeztek. Száz-Fehér-Medve prüszkölt, megrázkódott, újra Száz-Rénné változott. Szjangyo-Jevaljo azt mondta: Szjangyo-Jevaljo ím szalad a sátor körül. Az ellenség a kerítés mögül, nyílásokon át nyilakat ereget. Odament Szjangyo-Jevaljóhoz. - Ha így kezdem, úgy tűnik, meghalok. Szjangyo-Jevaljo felmászott a hegyen. Ez minden. - Nincsenek többé gonosztevők, mindet elpusztítottam. Egy idő múltán Szjangyo-Jevaljo futás közben gyorsan azt mondja: Tengeri-Gazdagot megragadta a vállánál, és azt mondta: - Itt éljetek, ne menjetek sehova. Szjangyo-Jevaljo a Fiadat kéri, hogy segítsen". - Tengeri-Gazdag, te nem vagy most főnök. Hét nap múltán Panggyo-Lányka a partra emelkedett. Hét napig vándorol. Szjangyo-Jevaljo elfeketült a haragtól. Égi-Leány elszaladt. Szjangyo-Jevaljo hét napig ül a fa tetején. Szjangyo-Jevaljo volt az. Egy idő múltán Égi-Leány odafutott. Égi-Leány akkor azt feleli: Az utolsó utazószán talpai közé, a hó alá rejtett íját előhúzta - az íjhúr elszakadt, az íj tönkrement. Szjangyo-Jevaljo [újra] leült oda, ahol korábban ült. Hét nap múltán előtte, a sziget kellős közepén sátor tűnt fel. Száz-Fehér-Rénje prüszkölt, megrázkódott, Fehér-Medvévé változott. "Vendégségbe jöttünk". Szjangyo-Jevaljo azt kérdi: Azt kérdi: - Nővérke, adj nekem ruhát és pimit [csizmát]! 6. Árvácska-Szjangyo Panggyo-Lányka Száz-Tengerijét a vízbe hajszolta. - Szjangyo-Jevaljo, nagyon erős embernek bizonyultál. Amikor odamész majd, kitátja a száját, hogy felfaljon téged, akkor ezt a vasrudat döfd a szájába. Amikor odaért, hétszer átbucskázott a fején, és Fehér-Héjává változott. "Rosszak a rénjeim, bizonyára letértek az útról. Jevaljo-Szuszoj már hajtotta a réneket. Amikor elmész innen, egy hetet a hegygerincen maradsz. Akit követek, nem tudom utolérni. Ezek az ő sátrai voltak. Azt mondták: Vada-Szjudbabc [az Ének] egy ideig őrizte Szjangyo-Nővért. Én magam felmegyek a Nagy-Égbe. Száz-Fehér-Medve prüszkölve beugrott a vízbe. - Csak úgy vendégségbe jövünk. Ezután Égi-Leány eltűnt. Szjangyo-Jevaljo Fehér-Héjaként leereszkedett a földre, újra emberré vált. Jevaljo-Szuszoj szánjai már elő voltak készítve, a Lányt megkötözték és elmentek. Hét nap múltán leereszkedett a völgybe. - Engem Szjangyo-Jevaljo küldött. A tengeren hét napig úszol majd. Munkásai ételt hoznak oda neki, miután evett, ez a Tengeri-Gazdag a hátán fekszik. Akkor Szjangyo-Nővér a Száz-Fehér-Medvét a vízbe hajszolta. Mögötte csak hóvihar ment [kavargott a hó]. A Férfi, aki a sátornál ült, leszállt [a szárítóról]. Vedd le ezt a ruhát. Tengeri-Gazdag vonakodva levette a posztóruháját. És még azt mondta: Szjangyo-Jevaljo egyedül maradt, Szjangyo-Jevaljo talpra szökkent, megragadta a varrogató Leányt, hóna alá kapta és elvitte a szánokhoz. Szjangyo-Jevaljo befogja a négy legjobb rénjét, ritkán befogott rénjei lassan húzzák. Előttük egy hatalmas sátor áll. A mi szegény embereink már csaknem minden rénjüket elvesztették. Száz-Fehérje prüszkölt, megrázkódott. Panggyo-Lányka elkezdett visszafelé vándorolni a saját nyomain. - Azt hittük, Panggyo-Fia üldöz minket, nagyon elfáradtunk. Hét nap múltán a Fehér-Héja felrepült, magasra repült. - Padroko-Nac, kelj fel! Én kis időre elmegyek. Akkor Szjangyo-Jevaljo elrepült a sziklás folyóhoz. Sokan voltak ám! "Mi járatban vagytok? Panggyo-Lányka az apró fókákat visszadobta, a horgonyokat visszahajtotta [a szánakra]. Amögül is repülnek ki a nyilak. Azokon a dombokon él Hét-Óriás, embereket esznek. Akkor Jevaljo-Szuszoj azt mondta: Hét napig mennek. Segíts nekünk! A fáradtságtól elestek. Csak ne ölj meg ártatlan embereket. Most ahogy jöttetek, úgy menjetek is el. De Tengeri-Gazdagnak van egy Nga-Nagyanyja [a nga gonosz alvilági lény]. Szjangyo-Jevaljo újra az előbbi helyére ült [a felhőre]. Az apró fókákat leszedte. A tengeri fokon hétszáz sátor. A kerítés vastagsága hét szazseny, magassága hét szazseny, hossza száz hajtásnyi [egy hajtás az a táv, amennyit a befogott rén pihenés nélkül le tud futni, kb. 15 km]. A Nő harap, a Nő karmol. Korábbi szavamat elfeledted? Hét nap múlva elérték a partot, megálltak. A vashorgonyokra kis fókák tapadnak. Amíg így ült, a szának mélyen besüllyedtek [a hóba]. A száz tehervivő szánról horgonyt vetett. Padroko-Nac így, nem sietvén a réncsordához megy. Az egész föld leégett. E Kettő után [még] egy fut, a sátrat látván odament. "Fehér-Sziget-Főnöke küldje el Fiát nekem segítségül". A patak medrén felemelkedett. Csak a gyenge emberek maradtak, egészen kevés. A sátor mindkét oldalán ágyak. Égi-Leány megint elfutott. Ha a földön maradhattam volna, egy embert, egy rént sem hagytam volna meg. Főnök-Panggyo azt mondta: Ezután elindult. Főnök-Panggyo elpusztította a sátrainkat. "Fehér-Sziget-Főnöke, Szjangyo-Jevaljo talán már nincs is életben. Befogott két tarfejű [agancs nélküli] rént, már be is fogta, és elhajtott. Szjangyo-Jevaljo a tetején meglátta azt a kettőt. Hisz a földetek messze van". Panggyo-Lányka azt mondta: Sietek. Égi-Leány azt mondja: - Panggyo-Lányka, ezen a helyen nem élhettek. Három évig lőnek, a kőkerítésen nem tudnak átjutni. És még azt mondta: Ezekre a szavakra Padroko-Nac felkelt az ágyból, és azt mondta: A két oldalából fű nőtt. Ím leült egy felhő peremére. Hét napig ül. - Te ki vagy? Hamarosan Égi-Leány két kis táskával futott vissza: az egyik vörös, a másik fekete. Szjangyo-Jevaljo odament a sátorhoz. - Meg kell házasodnod. A vasrudat az Ég adta neked. Akkor te pattanj fel, és a varrogató Leányt kapd a hónod alá. Jevaljo-Szuszoj újra elment. - Nga-Vénasszony kimegy az utcára. Akkor elmentek. Kétszer hét nap múltán felkel [megjelenik] előtted a szagos vizű tenger [a Jeges-tenger]. Hajszold Négy-Fehéredet a tengerbe. Nga-Vénasszony ellen nincs fegyverem. Panggyo-Főnöknek van egy Lánya. - Nagy szerencsétlenség ért téged? - Úgy tűnik, ketten vagytok. Szjangyo-Jevaljo odament. Vada-Szjudbabc visszafordult. Szjangyo-Jevaljo odament. Hét nap múltán Fiatalka-Vörös-Leány odafutott. Posztó takaróját kiégették a tűz szikrái, olyanok, mint az egérlyukak. - A kőkerítés nagyon erős. Az alsó földön láng csapott fel. Száz-Fehér-Medve prüszkölt, megrázkódott, újra Fehér-Rén lett. Az alsó földön a kőfal helyén pusztaság maradt. Rázkódva, prüszkölve Száz-Fehér-Rén Száz-Fehér-Medvévé változott. - Ég-Ura, segítened kell nekem. Már nagyon régóta alszol. Mi járatban jöttél ide mégis? Azt mondta: Kelj fel! Szjangyo-Nővér megállt. És hét nap után leereszkedsz egy völgybe. - Az alsó, tisztátalan földön, a szagos vizű tenger egy fokán van Tengeri-Gazdag. Nővére nem sietvén malicát [kabátot] és pimit húzott elő az ágy fejtámlája alól. - Szjangyo-Jevaljo, mire vársz? Száz-Fehér-Medvéje prüszkölt, megrázkódott. A szának a hullámokon ringanak, a hullámok cseppenként szemerkélnek. Kimegyek az utcára, rendbe teszem a rénszerszámot". Ég-Ura eltávolodott. Ha nem akarod levenni, elküldelek Nga-Vénasszonyhoz! A sátor bejárata előtt négylábú [hal]szárító áll. Mennyit ment, sokat ment-e, előtte száz sátor tűnt fel. Szjangyo-Nővér leszedte ezeket a fókákat a horgonyokról. Az Anyóka persze hozott. Ha tudtam volna [a szándékotokról], nem engedtelek volna be titeket a sátorba. Panggyo-Lányka újra vándorolni kezdett a magas hegyhez. Most lehet, hogy már nincs is életben. A vashorgonyokhoz újra apró fókák tapadtak. Szjangyo-Jevaljo azt mondja: Eleget evett, eleget főnökösködött. - Szjangyo-Jevaljo, nagyon bátor vagy. Amikor megálltak, [látta, hogy] a száz tehervivő szán horgonyához apró fókák tapadtak. Azt mondja: Panggyo-Lányka, neked kell menni. Hozzátette: Fogd hát be Száz-Fehéredet. Menj innen! Szjangyo-Jevaljo azt mondta: Padroko-Nac egész nap alszik. Akkor újra kezdtek vendégeskedni és inni. Akkor [múltkor] sokat megöltél. - Fiatalka-Lányka, menj vissza! - Adjátok neki a legrosszabb ruhát. - Amikor a kőfalhoz mész, a vörös táskácskát háromszor rázd meg, a másikat is rázd meg. Égi-Leány azt kérdezte: - Én Égi-Leány vagyok. Jevaljo-Szuszoj azt mondta: Megállt. Nga-Vénasszony azonnal eltűnt a föld alá. Hét napig tombol a láng. A szőrt is elvágják, a pelyhet is elvágják. "Ártatlan embereket ne ölj meg". Van még a Nővére és Habiszjada-Asszony. Korábban azt mondtam neked: Sokáig nem jön senki. - Panggyo-Főnök kőkerítését nem tudjuk ledönteni. Szjangyo-Jevaljo azt mondta a munkásoknak: A másik oldalon még egy [ember] aludt az ágyon, posztó takarója [hosszan] elnyúlt. - Csak most aztán ne ölj meg ártatlan embereket. - Fiatalka-Lányka, messzire utaztál. Ti ketten lőjetek. - Megkérdezem Ég-Urától. Erre a földre hétköznapi emberek nem jönnek, nem jöhetnek. A magunk erejéből nem döntjük le. Ez hát minden szavam. Valamennyit vándorolván megállt a hegység végében, felállította sátrát. «У меня олени плохие, наверное, заплутались. По руслу ручья наверх поднялась. Стадо оленей у него очень большое. Когда дошел, семь раз перевернулся через голову и стал Белым-Ястребом. Тогда Евалё-Сусой сказал: Сяндё-Евалё оказался. У Евалё-Сусоя сани уже приготовлены были, Девушку привязали и поехали. С двух сторон его трава выросла. - Сяндё-Евалё, ты очень храбрый. Дошел до леса. Дочка-Пангдё вышла на улицу, торопливо аргиш наладила. Если бы я знал о вашем [намерении сразу], в чум бы вас не пустил. Небесная-Девушка опять убежала. Толщина забора - семь саженей, высота - семь саженей, длина его - сто перегонов. Встряхиваясь, чихая, Сто-Белых-Оленей стали Сотней-Белых-Медведей. Небесная-Девушка спросила: Наверное, не сейчас только заснул. Старшая-Сестра, немного погодя, вышла из чума. Посреди острова стоит чум, крытый сукном. Сестра-Сяндё остановилась. Смотрит - Сестра-Сяндё все еще на своих санях сидит. Сяндё-Евалё вниз смотрит. Падроко-Наць не спеша так к стаду оленей едет. Довольно хозяйничать. За этими Двумя [еще] один бежит, увидев чум, подошел к нему. За твоей Дочкой ведь мы пришли. Сказал: Сани и олени ее тоже все заледенели. Сяндё-Евалё спрашивает: - Ты кто? Впереди них один огромный чум стоит. Если бы я смогла остаться на земле, я бы ни одного человека, ни одного оленя не оставила. Сестра-Сяндё у входа в чум остановилась. Евалё-Сусой перед чумом отдыхал на санях и беседовал с Хозяином-Белого-Острова-Младшим и его Сыном. Женщина кусается, Женщина царапается. Опять она стала кочевать. Еду ему помаленьку давайте. Сто-Белых-Оленей своих запрягла. В тех сопках живут Семь-Великанов, людей едят. - Дочь не отдам. Сяндё-Евалё сказал: Через семь через дней Сестра-Сяндё на отмель поднялась. А сам я пойду к Большому-Небу. Сяндё-Евалё так сказал: - Тебя надо женить. Через дважды по семь дней море с пахнущей водой поперек встало. У Падроко-Наць в чуме всего трое. Голова у Старика седая. Дочка-Пангдё снова кочевать стала к высокому хребту. Один из них оказался Евалё-Сусой, другой - Сын-Хозяина-Белого-Острова. Падроко-Наць через верхнее отверстие чума неожиданно выпрыгнул, в кожаный чехол [на санях] руку запустил - у лука тетива обрезана. В нашу землю пришел враг. Сяндё-Евалё Белым-Ястребом на землю опустился, снова человеком стал. В закрытом чуме погибать станешь? По долине дважды по семь дней шла. Через семь через дней отверстия сумочек зажал, ветер стих и огонь погас. Евалё-Сусой сказал: Сяндё-Евалё от злости почернел. Теперь уходи! После этого Небесная-Девушка исчезла. Если я ее не убью, то она съест всех жителей нашей земли, людей не останется, оленей не останется, она всех съест. Слышно, как под землей Старуха-Нга говорит: Очень уж долго спишь. - Падроко-Наць, не отставай, земля Пангдё очень далеко. Сто-Белых-Медведей чихнули, встряхнулись, снова стали Белыми-Оленями. По равнине будешь ехать дважды по семь дней. Пока так сидела, сани глубоко [в снег] ушли. По горному хребту семь дней едет. Старуха, конечно, принесла. - Сяндё-Евалё, зачем здесь сидишь? Сына своего я пошлю. Небесная-Девушка побежала. Много же их было! Дочка-Пангдё кочует по следам уехавшей [подруги]. Сказал: Семь дней пламя бушует. Оленей у него - слов не найти. Я вас перевезу. Тогда снова стали угощаться и пить. После этого она стихла, замолчала. Евалё-Сусой снова поехал. Через некоторое время Сяндё-Евалё на бегу торопливо говорит: За ним только пурга пошла. Когда спустилась на морскую косу, железные якоря в море сбросила. Сестра-Сяндё на санях сидит. - Падроко-Наць, послушай! Оленей пригнала, Сто-Белых-Оленей запрягла и стала кочевать. На морском мысу семьсот чумов. Сяндё-Евалё на вершине дерева семь дней сидит. Довольно объедаться, хватит хозяйничать. Вставай! Морской-Богач суконную одежду нехотя снял. - Я спрошу у Хозяина-Неба. Вскоре снова красную сумочку принесла. Хозяин-Пангдё спросит [нас]: Говорит: Сколько-то шел, впереди него море показалось. У Сяндё-Евалё целая сотня чумов и сто работников. Сяндё-Евалё туда пошел. Через некоторое время Евалё-Сусой так сказал: Враг пришел. Сколько-то жила. - Старуха-Нга выйдет на улицу. Евалё-Сусой сказал: Скажи: - У Пангдё-Хозяина каменный забор сломать не можем. Через некоторое время Небесная-Девушка прибежала. Спрашивает: Моргнуть не успел, Двое-Бегущих назад побежали. Теперь я наверх, на поверхность земли никогда уже не приду. Старуха-Нга в день по десять человек и по десять оленей сжирает. Я ненадолго отлучусь. Только невинных людей не погуби. Сестра, придется тебе ехать к Хозяину-Белого-Острова, чтобы послал [он] своего Сына мне на подмогу. Опять Белыми-Оленями стали. Ты должна мне помочь. Сто-Белых-Медведей, чихая, прыгнули в воду. - Мы думали, Сын-Пангдё нас преследует, мы очень устали. - Сяндё-Евалё, ты плохой, оказывается. Из-за него стрелы тоже прилетают. Из них Великаны, Ведьмы, Сёсавэй с криком выбегают. Дочка-Пангдё там живет. - Сяндё-Евалё, ты оказался очень сильным человеком. И еще сказала: Сяндё-Евалё снова сел на прежнее место [на облаке]. Есть еще Старшая-Сестра и Женщина-Хабисяда. Через семь дней достигнешь морской кошки. Когда остановились, [она увидела], что к сотне груженых саней к якорям мелкие нерпы пристали. Слышно, как Евалё-Сусой сказал: Евалё-Сусой говорит: Вот и все мои слова. Мелких нерп поснимала. Когда ты будешь подходить, она рот раскроет, чтобы тебя съесть, тогда этот железный посох ей в рот и засунь. Сяндё-Евалё четверку своих лучших оленей запрягает, редко запрягаемые его олени тянутся потихоньку. На другой стороне на постели еще один спал, суконное одеяло его растянулось. После этого двинулась. - Сестрица, дай мне одежду и пимы! Но у Морского-Богача есть Бабушка-Нга. «Хозяин-Белого-Острова пусть пошлет своего Сына мне в помощники». Я тороплюсь. Парень уже вырос. Из этой сумочки только половину высыпь. Морского-Богача за плечо схватил и сказал: Остановишь оленей у входа в чум. Дочка-Пангдё стала кочевать назад по своим следам. Пангдё наклонился к своей Старухе. Вот сел он на выступ облака. Враги из-за забора через отверстие стрелы пускают. - Дочка-Пангдё, видно, от твоей золовки пользы не будет. Старшая-Сестра, не торопясь, вынула из-под изголовья малицу и пимы. Дочка-Пангдё обратно кочует. Если Пангдё-Хозяин [невесту] не отдаст, я скажу: Хозяин-Пангдё говорит: Половина оленей наших людей попадает в его стадо. Небесная-Девушка говорит: Как только остановишься, сразу же входи в него. - Сяндё-Евалё, теперь чего ты еще ждешь? Половину жителей Старуха-Нга уже съела. Со ста груженых саней якоря сбросила. Через семь через дней Дочка-Пангдё на берег поднялась. Семь дней у Дочки-Пангдё сто возов ее то опускаются, то поднимаются, сани на волнах качаются. - Гостьба - это ведь не плохо. Дочка-Пангдё перед входом в чум оленей остановила. Хозяин-Белого-Острова говорит: Вся земля сгорела. Хотя это и был чум, но покрыт он был сукном. - Я - Небесная-Девушка. - Тебя постигла большая беда? К железным якорям опять мелкие нерпы пристали. Он сам приедет. Сяндё-Евалё туда дошел. - Сяндё-Евалё, чего ты ждешь? От неба хорошего тогда не жди. В эту землю обыкновенные люди не приходят, не могут прийти. Тут они пошли. Сяндё-Евалё Сына твоего просит в помощники». Железные якоря [с саней] в море бросила. От каменного забора только осколки остались. И еще сказал: [Все] взглядом обвела. Наверное, Сто-Белых своих запряги. Сяндё-Евалё через голову перевернулся, стал Белым-Ястребом и навсегда улетел к Большому-Небу. «Невинных людей не убивай». Дочка-Пангдё сказала: Перед входом в чум стоит сушильня на четырех ножках. Хозяин-Неба дал ему железный посох. Как только стрела [забор] заденет, искры летят. Теперь, может быть, его и в живых уже нет. Пусть он дрова заготовляет, оленей пасет. Так сидит, острым взглядом оглядывает - два его товарища все еще стреляют. Он теперь не хозяин, вы сами хозяева. Если не захочешь снять, я тебя к Старухе-Нга отправлю! - Молоденькая-Девушка, поезжай обратно! Дочка-Пангдё к чуму побежала, дверь распахнула, в чум вошла. Два его комолых - хорошие олени были. Кого преследую, догнать не могу. - Теперь пойдемте в землю Пангдё и сразу нападем на них. Через какое-то время приехали [в землю Пангдё]. Через некоторое время Хозяин-Неба появился. - Морской-Богач, ты теперь - не хозяин. Между копыльями последней нарты под снегом спрятанный лук свой вытащил - у лука тетива оборвана, лук сломан. Это его чумы были. В этом месте жители нечистой земли не живут. На самой середине острова чум показался. Однажды многочисленное войско обложило их чумы. Через семь через дней остановились на лесистом острове. Сто-Белых-Медведей, чихая, в воду прыгнули. От усталости они попадали. Сяндё-Евалё еще так сказал: Сто-Белых-ее-Оленей чихнули, встряхнулись, в Белых-Медведей превратились. На той сушильне сидит Мужчина, малица его расшита семицветным сукном. Они и шерсть рассекают, и пушинку разрезают. Красная-Девушка отвечает: Я этого не думала. - Так просто, погостить ездим. За каким же делом все-таки ты приехала? - Вас, оказывается, двое. Хотя это и чум, он весь покрыт суконными нюками. Небесная-Девушка тогда отвечает: Сто-Белых-Медведей ее чихнули, встряхнулись. - Раньше вы что говорили: Вада-Сюдбабц сколько-то времени караулило Сестру-Сяндё. Чум только поставила, у нее Сын родился. Сел на вершину высокого дерева. На одной стороне на постели Старик сидит. Наши жители семи земель уже как неживые, плачут, с голоду погибают. - Падроко-Наць, довольно спать! Тут ты вскочи и занимающуюся шитьем Девушку схвати под мышку. - Сяндё-Евалё, ты теперь меня под землю загнал. Семь дней кочует. Помоги нам! Через дважды по семь дней перед тобою встанет море с пахнущей водой. Четырех-Белых-Своих в море погонишь. Тогда Сестра-Сяндё Сто-Белых-Медведей в воду погнала. Сколько-то кочевала, достигла Пахнущего-Моря. - За каким делом едете? У Пангдё-Хозяина - Дочка. Хозяин-Пангдё сказал: Вот и все. Сяндё-Евалё говорит: Своей силой не сломаем. Хозяин-Белого-Острова-Старик говорит: Вскоре Небесная-Девушка прибежала с двумя сумочками: одной красной, а другой - черной. Три года живут. Он говорит: С этого места они откочевали. Дочка-Пангдё, придется тебе ехать. «За каким делом вы едете? Семь дней сидит. Вада-Сюдбабц за Сяндё-Евалё следом пошло. Сяндё-Евалё остался один, Сяндё-Евалё вскочил на ноги, схватил занимающуюся шитьем Девушку, бросил под мышку и понес к саням. Старуха-Нга тут же под землю скрылась. Через семь дней впереди нее, на самой середине острова, чум показался. Сколько он шел, долго ли шел, впереди него целых сто чумов показалось. - Дочка-Пангдё, на этом месте вам жить нельзя. Сколько-то прокочевав, в конце хребта остановилась, чум свой поставила. Сяндё-Евалё все еще вокруг чума бегает и на ходу слова бросает. Он запряг двух комолых оленей, уже запряг и умчался. Сяндё-Евалё туда дошел. - Двух-Человек я догонял, никак догнать не могу. А через семь через дней в долину спустишься. Железный посох дало тебе Небо. Пока так пили, все захмелели. Сани на волнах качаются, волны каплями брызжут. Сто-Белых-ее-Оленей чихнули, встряхнулись, Ста-Белыми-Медведями стали. Одни слабые люди остались, совсем мало. Прежнее мое слово забыл? Сказав такие слова, Евалё-Сусой на улицу вышел. Раньше я тебе говорил: Через семь через дней Молоденькая-Красная-Девушка прибежала. Сто-Белых ее чихнули, встряхнулись. Потом Падроко-Наць на улицу вышел. И тогда Сяндё-Евалё пошел, куда глаза светят. Семь дней сани в волнах мелькают. Однажды на вершине хребта показались Двое-Бегущих, мелькают по обе стороны горы. Против Старухи-Нга у меня оружия нет. Сяндё-Евалё говорит: Тут Сяндё-Евалё и отправился. Сяндё-Евалё вокруг чума вот бегает. Когда отсюда поедешь, неделю будешь держаться горного хребта. Пойду на улицу, упряжь налаживать». С Морским-Богачом я справлюсь. Когда присмотрелась получше, оказалось, та заледенела. Дочка-Пангдё своих оленей - Белых-Медведей - вожжой ударила. Работники ему туда еду носят, поев, этот Морской-Богач на спину ложится. «Хозяин-Белого-Острова, Сяндё-Евалё, может быть, и в живых уже нет. Говорят, большой выкуп за нее платить надо. - Молоденькая-Девушка, далеко же ты заехала. Сяндё-Евалё сказал: Тут они выпивать стали. В тот раз ты их [много] погубил. - Только теперь невинных людей не губи. Сяндё-Евалё [снова] сел туда, где раньше сидел. Сестра-Сяндё этих нерп с якорей сняла. Хозяин-Пангдё сказал: «Гостить приехали». Дочка-Пангдё мелких нерп сбросила, якоря сложила. Сто-Белых-Медведей чихнули, встряхнулись, опять Сотней-Оленей стали. Ты же много безвинных людей покалечил. Сяндё-Евалё говорит: Сяндё-Евалё работникам так сказал: Одежду эту сними. С Дармовой-Женой сон твой легкий. Сяндё-Евалё, как только долетел до каменной ограды, красную сумочку открыл и черную - тоже. - Хозяин-Неба, ты должен мне помочь. Вада-Сюдбабц отправилось обратно. На речном мысу стоят семь огромных сопок. Достигнув берега моря, Сестра-Сяндё-[Евалё] остановилась. Раз так пришли, то и уходите прочь. Сидит в суконном одеяле. - Теперь злодеев нет, я их всех уничтожил. - Меня послал Сяндё-Евалё. Старуху-Нга одолел, теперь хозяином буду я. Я один не в силах ведь одолеть Старуху-Нга. В свою землю уходите и больше никогда не приходите! - Падроко-Наць, вставай! Сяндё-Евалё пошел в неизвестном направлении. - Спущусь, если мне поможешь. По морю будешь плыть семь дней. Они сказали: - Не отдашь, силой не увезем. Полы суконной ее одежды развеваются. Приехали в свой чум. Евалё-Сусой на краю стада остановился. Железный посох твой с четырьмя гранями. - Когда придешь к каменной ограде, красную сумочку три раза встряхнешь, другую - тоже встряхни. Спускайся обратно! Добавил: Евалё-Сусой сказал: Тогда Сяндё-Евалё полетел к скалистой реке. Евалё-Сусой говорит: - На нижней нечистой земле на мысе в море с пахнущей водой есть Морской-Богач. Уходи! По этому ручью будешь подниматься в гору. Падроко-Наць подъехал туда. - Хозяин-Пангдё, мы ведь не просто так пришли. Сяндё-Евалё с [ее] вершины тех двоих увидел. Сяндё-Евалё поднялся на гору. Бедные люди наши лишились уже почти всех оленей. Говорит: Тех, кто приходит за оленями, Старуха-Нга съедает. Остановилась. Сказал: - Каменный забор очень крепкий. Много хорошего о ней слышали, засватана она уже или нет? Однажды на улице шум шагов послышался. Людям здесь находиться нельзя. Хозяин-Пангдё наши чумы разорил. Вы двое стреляйте. - Если я так начну, похоже, погибну. Сяндё-Евалё семь дней за ними гонится. Подошел к Сяндё-Евалё. - Тут живите, никуда не уезжайте. Четыре пестрых оленя Падроко-Наць своими носами в спинку саней [Евалё-Сусой] упираются. На нижней земле пламя всколыхнулось. Бабушка-Нга ест людей и оленей. - Дайте ему самую плохую одежду. Это был, конечно, Евалё-Сусой. - Есть еще на скалистой реке семь сопок. 6. СИРОТКА-СЯНДЁ Сяндё-Евалё говорит: Сейчас мы с тобой поедем в землю Пангдё. «Просто погостить едем». Приехавшие сказали: При этих словах Падроко-Наць приподнялся с постели и сказал: На нижней земле от каменного забора только пустое место осталось. На железных якорях мелкие нерпы торчат. Сяндё-Евалё говорит: Земля ваша далеко ведь. Дочка-Пангдё Сотню-Морских своих в воду погнала. Долго никто не приходит. Мужчина, сидевший у чума, спустился. Евалё-Сусой уже пригнал оленей. Тут Сяндё-Евалё красную сумочку вниз тряхнул. Сказал: Падроко-Наць целыми днями спит. Семь дней Белый-Ястреб на облаке сидит. Через семь через дней Белый-Ястреб взлетел, полетел высоко. Семь дней едут. Его одеяло суконное искрами от костра выжжено, похоже на мышиные норы. За его санями пурга вихрем крутится. Три богатыря земли с ходу стрелять начали. Через семь через дней достигли берега, остановились. Мы зайдем в чум, и я скажу: - Что, у нас нет водки? Ведь земля ваша далеко». Три года стреляют, каменный забор пробить не могут. [Из красной сумочки] стали падать красные огненные стрелы, а из черной сумочки подул сильный ветер. В две стороны дальше пошел. Тут будет ручей, впадающий в морскую отмель. Сяндё-Евалё говорит: Сяндё-Евалё подошел к чуму. Сяндё-Евалё железный посох свой Старухе-Нга в рот сунул. Сяндё-Евалё говорит: Хозяин-Неба удалился. Оттуда вышла Старуха-Нга и сразу пошла навстречу Сяндё-Евалё, раскрыв рот. Долго ли, сколько ли шли, перед ними показался каменный забор. Через семь через дней она в долину спустилась. По обеим сторонам чума - постели.