0
maŋgbada-lutʲeketʲar xaja. tʲeda xanʲa mʲiŋadaʔ? ŋobtʲikɨ βada. ma: maʔ: tʲuunʲajuʔ xesʲ tamna sʲiβ sʲan jalʲa ŋeŋgunʲiβ. nuβʔ peβsʲumŋgaβa mʲakandʲiʔ xajaxaʔ. - sʲomʲamʔ xonraβɨmʔ manʲ ŋenʲisʲadamʔ. xujulʲi paraŋoda ŋedakɨje-jetʲa sɨlʲita βunʲi tanʲaʔ. lʲeskajar sʲiβ tʲibʲa xunuβna manrɨrŋa. nʲananʲi labʲetana nʲi tara, manʲ xarnʲi metaβ ŋanomʲi. sʲidʲa jurʔ lusa ŋanona meβokui seβrʲi mela. - puxutʲajaʔ-lʲeska tʲukorkaβna toxorkar, nʲadnʲi xeβamd manetaduma. βesakond puxutʲand lʲeska tanʲaβɨ ŋenʲiβ. puxutʲaja βesakojaxaʔ ilʲeβexeʔ. tadxaβ puland ŋe mejoβ ŋedakɨ, tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda ŋatʲekeda ŋoka ŋeŋgu. tʲikɨ nʲanduʔ pumna jarabsadu ŋedakɨje ŋopoj ŋobʲebsoŋe xaja. - xej! tʲikɨ jalʲanda jambanʔ sɨŋgrʲoda juŋgu. - ikβaxana xanʲadmʔ. - tartʲa sʲijakmʔ meta nʲenetʲ padarkana jaŋgosʲetɨ, tamna manemɨ ŋamge ŋeβna. - jaxaβamʲi xubta. punʲakuʔ mede, teβamʲi sɨdend jedʔ sapad. - tʲedaβ jerʲemʲan. sʲiβ jalʲaʔ ŋesoŋgana jaβʔ tʲaxanʲa xeβanʔ tʲebaʔ. tad sanaβanda sʲidʲa tʲibʲaʔ pʲiruβna pubtada. pʲijakotʲamda tʲorɨtaxanda nʲiβnʲu namdʔ. tʲonʲakor nʲuktʲaxajunʲi nʲisʲaβ xanaʔ. ŋanʲi nʲamŋgosʲetɨda, pʲinʲaku xeŋgadasʲetɨ, ŋanʲi nʲamŋgosʲetɨda, pʲinʲaku xeŋgadasʲetɨ. - βej! nʲe ŋebta- mandnʲiβ: tʲedarʲi manʲrʲin xantadmʔ namduβntʲ. xaleduʔ mʲatʔ xanʲinʲidumʔ. βesej sʲudbʲaʔ. - ponʔ xonʲoβeβaʔ. nultadu. iŋgnʲejaxanda nʲaxarʔ tʲibʲa jolʲtmana mʲiŋa. nʲeranda nʲana numʔ xasrʲoja ŋeβɨ. teβasʲikonda samplʲaŋk tʲibʲa jolʲtmana mʲiŋa. - xanʲa nʲunʲi tanʲaʔ. ma: marʲadʔ mʲuʔ tʲu. tɨʔ-xanondaja sʲidʲa tʲibʲa jolʲtmana mʲiŋa. ŋanʲi sʲiβ jalʲa mʲiŋa. jet menʔ xarβabataʔ puŋedaʔ ŋamadaʔ. - menʔ xarβaβaxaβar nʲunʲembabsor ŋenʲiβ. "ŋatʲej! sʲidʲa padsʲaʔ xasrʲond ŋumʔ matoranʔ, nʲenetʲijeʔ letuβna sɨxɨdʲaran, nʲaxarʔ nʲenetʲaʔ xeβaʔ pʲiruβna latad naparʲaxana sʲisan, ŋuβot mal tʲikɨ sʲiβna ŋedatʲarʲan. - xanʲad meŋgunʲiʔ? - tadxaβ nʲinaβ jembasʔ. jerʲembanʲi ŋod pʲisʲakabta jerʲembanʲi taranʲiβ. sʲiβ jalʲa ilʲeʔ. ŋamged tʲonʲa ŋeŋgu. - jet namdnʲinaβ. - nʲumsaβej nʲiβnʲaβ ŋa. - xabat taranʲiβ. xej! sʲanrʲi jalʲa mʲinrʲenakeda, jaxada jamdʔ ŋadara, tarʲemʔ jetrʲi nʲodada. ŋopoj-nʲe-nʲur nʲiβŋa. jet padaro xanʲa tanʲa lʲiskujŋa, tartʲa xombdada juŋgu. ma: taxajuʔ nʲiʔ meda sʲejaʔ xeβanʔ, lʲeskamda xanʲibtʲembʲunʲiβ. nʲontasʲimʔ ne. tʲikɨ xabʲijar ŋanʲi xonarajʔ. manʲiβ: nʲud xaŋgu. tʲonʲako manʲiβ: - sʲiβ jalʲa ŋenʲiβ. tad sanaβanda ŋopoj tʲibʲa jolʲtmana pubtada. nultaduʔ. teβasokonaʔ tʲorɨsomada juŋgu. - xebʲidʲa iʔ tuta, pʲinʔ ŋadʲimʲadaʔ, seβdaʔ xajajaʔ. - tʲonʲa xardanʔ ŋamge xosajaŋgu, tʲonʲadmʔ nʲidmʔ ŋa, manʲ tʲukor mʲirbsamʲi. amke paraŋoda juna ŋebtum? - tʲuku amke paraŋoda xoroβaʔ ŋebtumʔ? ilʲeβand jambanʔ xart mʲatʔ mʲunʲa ŋeda ŋaβarmʔ ŋamand jekβaβna iland jambanʔ xosʲda majeŋo meŋan. jaxamda xaβra mʲiŋa. ma: sʲidnaʔ nʲene majadananʲu. tʲonʲadmʔ nʲidmʔ ŋa, xarnʲi mʲirabsamʲi. - jamʔ-mʲadotaŋe, tʲikɨ nʲand nʲiʔ sʲerta. judmʲan xabtʲenda xadomʲanʔ jolʲtʲandʔ nʲorakuda. - jerʲeβnʲidam. sʲiβ jalʲaʔ ŋesoŋgana nʲeranda nʲana iŋgnʲejjja. nʲida seβdu sɨlabtejduʔ. - tadxaβ pakaljjadaʔ. peβsʲulɕːgaβa toβonda! sʲiβ jalʲa ŋesoŋgana ŋob pʲirtʲa sotɨmʔ xo, tʲonʲako ma: xelʲaŋgatej nʲaβxana ilʲeβant malʲŋgana nʲabʲi xeβda xablaβɨ xorkɨ ŋamlʲumej ŋorpat, ŋaβraxaβ ŋenʲim, jaŋgoβada jalʲananta sʲidʲa-nʲaxarʔ jalʲa tarʲemʔ ilʲesʲetunʲinaβ, nʲeβxana ŋarka nʲenetʲaʔ mamontu ŋenannʲu: tamna parombʲixʲiʔ, nʲabʲi jeŋganatʲi sʲurmbʲixʲiʔ. mansʲannʲu nʲer padarkana juŋgu. - tʲenʲeβadmʔ. paraŋoda mʲatʔ tʲunʲimʔ. - xanʲeda teββɨnnʲuʔ. - sʲaxaʔ tutbata? - nʲenesʲaŋod saβa, saβa ŋedaraxannʲu. tʲonʲakonda nʲaʔ xardanda naβɨʃka nʲiʔ tanajaxaʔ. sʲimʲi nʲelʲtʲembʲin? - nʲenesʲa ŋod βadaŋguβ. - ŋopojŋe sʲimʲi ŋambnand ixʲinand sʲan pomʔ madaŋgun? sʲiβ ŋesoŋgana ŋanʲi tʲorʲejʔ: tʲonʲakoxodanda ŋob tʲibʲa pʲiruβna to. tʲexe pulʔ nʲinʲa mena nʲenetʲaʔ. - xedtaʔ, satʲ ŋarkaβna βeβako nʲenetʲaʔ ŋenʲimʔ. - tartʲa jexerana paraŋodanʔ xarta xarβaβabta mʲitʲ taranʲiβ. tajkuna jaxamʔ madabʲidamsʲe, nɨxɨsʲalmadmʔ, jendad sʲimʲi teβranʲiβ. manʲiβ: tʲonʲako paβenda nʲiʔ mojda, pulʔ nʲaʔ xanʲiβ. - noxokoraʔ nʲirxasʲi tʲorɨsʔ. nʲokotʲaeda nʲiβɨ paklʲo, sʲakalŋada, mʲatʔ tʲu. - jaβlɨnnʲu. βesakojar xarβarʲi xarβanakɨ, tandaja pʲirʲeβa lʲeskamʔ ŋamrʲi xarβada, ŋudʲida parada. o da! - tʲonʲako, tʲeda ŋaβet sʲid? malʔ sapjjadaʔ peβdʲa mʲakana. maŋgbada-lutʲe ŋanʲi xanʲad taboroko xamaŋgu imbɨtata n iʔŋanʲi posada, xanʲad taboroko xamaŋgu imbɨtata nʲiʔ-ŋanʲi posada. o da! tʲonʲako teβamʔ nʲentʲimtʲe. - teβasʲikoraʔ ŋamaraʔ. - xe! ma: - pʲaxaβamʲi nʲor madaʔ. sʲanda nʲukutʲid paraŋguʔ. ŋanʲi jaxa. ŋarʲi xeβxeda pʲanda sarβanʔ βarnetʲaja ŋamdɨʔ. tʲikar nʲitʲuda-jaxaʔ nʲiβ. - βadaβntʲ nʲisʲajudaβ xana, nʲudanda. o da! xurka xamʲedar xɨtʲer ilʲeβamd. pedaraʔ pʲinʲakuʔ teβje, sarnʲukomda ŋamada. - tʲikar ŋɨno-nʲamdxor-mal-jaxa. tʲonʲakor pʲaʔ paxajomna tɨlɨsumba ŋanʲi ŋadʲimʲa. teβasʲikomʔ tʲet janʔ nekalŋaduʔ. - o da! pututʲajand-lʲeska sʲiβ jalʲa xentʲarʲiŋe manrɨrŋa, laxanakor βadamʔ mʲinrʲedaβa. manʲ nɨlaβeŋe tanʲadamnʲu. tadxaβ ma, tadxaβ tʲonʲakor nekalŋada. tarmʔ sʲejeta palɨŋe βadʲetʲida nʲand teβada, xeʔ tuŋe βadʲetada perkadada. ŋanʲi sʲiβ jalʲa mʲiŋa ŋanʲi nʲaxarʔ judmʲan lutʲeja. ŋob nʲuktʲar ŋanʲi tad. - tad taŋomanda taŋgana tutaβaʔ. sʲiβ ŋesoŋgana paraŋoda tuta, xonarkobta manjida: - xurka saladamt xadamar? - tʲonʲako manʲiβ. - puxutʲa, tʲukor jadʲembʲe. tadxaβ ma: sʲisʲorʲiʔ xarabtɨʔ. puna jaltnʲidam, ŋaxakud jatlaŋgunʲinam. xabʲijar ŋarŋojoda paj nekaljjada. sʲanat xunat jadbata ŋod xabʲej taŋotʲamna ŋadʲimʲa. tarmʔ sʲejeta palɨna pʲamd madaŋguβ. tʲonʲako punda nʲad ŋob xɨrna toβononda ŋob-jabtako-xabʲi sʲudbʲa tɨbkamda ŋeβanda nʲinʲa xamβa sʲerrʲi. jabʲenakɨʔ. puxutʲajaʔ-lʲeska ŋanʲi sʲiβ jalʲa mʲiŋa. ŋamge mʲankokoβna nʲamʲunda nʲinʲa xanada. nʲeranda nʲana noxokor. ŋenaʔ ŋamjnantʲiʔ. nʲene pon xonʲuβannʲu. nʲabʲir ŋamtɨ. - tʲukor paraŋodanʔ xanad. - sʲomʲa, amgemʔ perŋan? o da! nʲabʲijumʔ tad xaltada, ŋamge xɨdʲakotʲada xanʲa tanʲa, tamna seβda xajuŋada - solotej jutʲerʔ ŋeβɨ. - nʲadnʲi xeβamd jaʔ manetaduma. xanʲad tanʲad nʲarʲjjana ŋumʔ lebtaja. βesako xanʲeda xombdada juŋgu. panɨ meβɨ. ma: ŋobkart jaʔ xeβuβna xesʲ nʲida pʲirasʔ. ŋantʲinta susaβa, ma: paraŋodaʔ xaradʔ pomna jadŋo. tʲonʲako manʲiβ: - tʲikaβaxana pʲidʲand ŋesʔ pʲamʔ pʲaŋgodanakeβ. - xʲibʲa ŋeβajexeβadand jexeranʲidam. - jet pulna ŋe jesʲaβ ŋenʲim, tad tʲikaβaxad jet xantʲer mejraŋgun. ŋanodamt, jesʲrʲetna ŋanodamt temdain, jet toxotʲa ŋeja, ŋaβradamt ŋokampoβna temdaŋgunβa. tʲikana ilʲeŋaxaʔ. nʲabʲijumʔ mʲata mʲulʃʲa sɨrŋa, tarʲi βasarŋa. - manʲaʔ sʲaxa toβandaβa ŋebnaβaʔ? manʲidam: manʲiβ: - tajkuj xeʔ nadomd manʲijer? ŋarkarkaβna sʲimʲi nʲinaβ ladaŋgu, tarʲemʔ janamboβna sʲimʲi matʲidʲembdʲexeβa tonʲi nʲim tanʲa, nʲiβam tʲiŋgu. - ŋanʲi sʲimʲi xaŋasʲ. jurkɨdaʔ. sʲiβ jalʲa mʲiŋa. tadxaβ ŋatʲekɨ xonraxartʲadmʔ, taʔ tosamaduʔ βunʲi ŋaʔ. "ŋatʲej? - nʲisʲ tʲorɨsʔ. pedare panɨt sanʲerka pɨxɨdamd tʲuuʔ nekaljir. βarnetʲar tʲikɨ nʲamda pʲisʲada xanʲa-tanʲa tosaβej lʲebtʲetorŋa. - idʔ-medoxoʔ, jaʔ-xoraxaʔ xoroβaʔ. - ŋatʲekɨjej! sʲiβ jalʲa malambβɨ ŋantʲimta tad tabotʲaroʔ nʲilʃa ŋedataβanda, loxortaŋe xaja. padarkana xantʲer tartʲa paraŋoda nʲi paduʔ. paraŋodaʔ ŋano tʲi todoβ! - manʲ tʲeda xʲibʲaŋe sʲimʲi perŋan? nʲita poʨkɨduʔ tanʲaβɨ. pʲinʲaku med. - βadanat sʲimʲi nʲamuβnan? - puxutʲa, tad xadanamʲi ŋanʲi juŋgu, - xanʲemaxadanta manʲiβ. tʲikɨ pʲida xaja. - pʲijakoraʔ ŋamaraʔ. tʲikɨda tab tasotʲ βɨstʲejda. - paraŋoda masʲi. - jet pʲinʔ xeβa tolxaβ puŋamʲi ŋorŋadmʔ. nʲenetʲanda juŋgo ŋaβradamda pʲurtʲ xeβakɨje. - xebʲidʲa iʔ xaja. xantʲeja. ŋanʲi ŋamgertada juŋgo. tʲikɨ lʲeskandʲi tadtʲi jet xoxoʔ perŋajada, xo tekotʲaʔ tʲibʲanda taʔ tadaʔ. maʃɨn pertaxaʔ xaja. - tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda sʲimʲi nʲand ŋedatasʲ. - xebʲidʲa iʔ xaja, seβda sɨlabtejdaʔ. sʲidʲa ŋanonandu nʲid xaja. - tʲuku amke paraŋoda junaʔ? nʲabʲi jajda ŋamɨmʔ ŋopoj xorkɨ ŋamlʲumexeβmʔ teβra. - tʲonʲako, βadanat sʲimʲi nʲamuβnan? sʲimʲi nʲoda xadaʔ. mʲadoduʔ nʲantʲdakɨʔ. ŋanʲi mʲiŋaʔ, ŋanʲi nʲaxarʔ judmʲan lutʲemʔ xoʔ, ŋanʲi janʔ xamɨdʔ, maʔ: - βarŋetʲa sʲimʲi xonrasʲ. nʲaxaromdej jalʲanda jaβʔ teluβna jesʲrʲetna ŋano tʲamʔ toda. - xaman? nʲo puntʲiʔ xai, jaβʔ xaβra nʲabʲi jeŋganantʲi sʲurambʲixʲiʔ. nanŋortʲije pomna sɨŋajʔ, nʲamʲunda nʲarjjanamʔ nanŋortʲije ŋɨlad ŋadʲimtʲeda. sʲiβ jalʲa ŋesoŋgana ŋanʲi nʲaxarʔ judmʲan lutʲeja. paraŋoda ŋolaβa tolʲandu nʲiʔ xurkarʲi ŋaβar ŋabta. jet tʲonʲako jaʔ sʲidʔ janʔ pʲada. - ŋamtʲ sʲanda ŋamgarʲimʲi ŋamge ŋedakɨ. tʲuukuna xabʲej taŋotʔ tanʲaβɨ, βentʲer ilʲenʲa xabʲejʔ. tʲonʲako pʲinʲaŋɨ xeβanʔ teβje sʲomʲakomʔ ŋamada. βarŋetʲa tʲinʲim, βarŋetʲa xuna xenʲakɨ. - manʲisʲaβ tarmʔ sʲejeta palʲana pʲamd madaŋguβ, tʲikad xeʔ tuxuna paradaŋguβ. o da! ŋolʲako ŋanona tanʲaku xaja. ŋanʲi sʲiβ jalʲa ilʲeʔ. ma: sʲimʲi nʲon takalpʲuʔ. - pʲinʔ ŋadʲimʲadaʔ. - nʲenesʲarʲinda ŋod ilʲenʲa ŋeβɨ. tʲonʲako toramʔ nʲama. naŋadʲa jalʲaʔ jambanʔ xaradʔ pomna jaderta jaŋgoja. - iŋgnʲekoŋe, tamna nʲand nʲiʔ sʲerta. - puxutʲajaʔ-lʲeska, tʲukorkaβna toxorkar, nʲadnʲi xeβamd jaʔ manetaduma. nʲerdʲe xuβɨ nʲaxarʔ judmʲan lutʲexent. sʲiβ jalʲa sʲajna jendadmʔ nʲoda. xabartʲ tara. ŋanodaβaʔ xamadaŋgunʲi, ŋanoβaʔ xanʲisʲaβ. ŋortakɨʔ. maʔ: o da! βarŋe nʲamumda sʲakaltaxaβanʔ, tʲonʲakor ŋeβanda nʲakulʃa sʲakalŋada, ma: ŋanʲi sʲiβ jalʲa mʲiŋa. nʲerandoʔ nʲad numda sʲedʲaŋomadarʲeβ jalmelɨʔ. nʲondasʲimʔ mejra, lɨndutʲamta nʲama, naŋadʲa pʲiʔ jambanʔ nʲorakunada, xubta nʲana ŋamdolɨʔ, tarʲemʔ nʲorakutanda jalema. pʲinʲajuʔ sʲadxaljʔ, tʲikɨ pʲamʔ tad teβana sadxaltʲtɨda, perkad ŋadartasʲtɨda, xurkanʔ teβada nʲalʲe. janʔ xamɨʔ. taʔ malʲngana sʲit manʲijedamtʲ, tʲikɨ jeʔemnʲa jaxaʔ nʲaβxɨ ŋabtʲeta xardaxant tʲudamtʲ, nʲeβxana manannʲu: xarta ŋamsanda pʲelʲamʔ ŋortamʔ ŋamge jaxana namdsadaʔ? - amge? jaljjadʔ. - tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ junaʔ. - ponʔ xonɨdaʔ. - teβasʲikoraʔ nʲirxasʲi tʲorɨsʔ. xebʲidʲa iʔ to. - sʲgrkar, jaxand nʲaβʔ jemnʲa jaβʔ tʲaxanʲa-jaml ŋarka jamʔ nʲiβɨnnʲu ŋa, tʲaxanʲaŋɨ sʲadodʔ tʲi ŋadʲdannʲu. porasʔ letambadʲi nʲimnʲa ŋadʲimʲaʔ. puxutʲar lʲeskajamda nʲisʲadaβ nʲamangu βarxadanta, lʲeskaja pʲinʲaku taxajuʔ nʲid. pastuxʔ. xo! - kalʲe! tʲikɨ jaxanʔ teβa nʲita mɨŋg nʲitʲuda malʔ mʲedjjada. nʲeranda nʲana teβasʲikor. - pʲisʲakoraʔ ŋamaraʔ! saβarka panetʲamd xanʲan temdaʔ. sʲomʲakoʔ pʲaʔ paxand teβɨʔ. - xansʲer pʲisʲakabta jerʲemdan? tadxaβ xanʲiβ. jet ŋamgarʲi toxotʲa mʲu palŋnakeda. - sʲit βunʲidmʔ nʲelʲtʲembʲu. manʲimʔ: ŋeŋgodnʲim. puxutʲar lʲeskamda tolʔ nʲiʔ me. tʲonʲako sʲanpoj nʲaβota nekalŋada. - tʲenʲeβan? ŋanor ŋulʲiʔ panŋaja. tʲonʲako masʲi: ŋantʲida susa. tʲikɨ nʲida ŋeduʔ mʲedŋaʔ. - panɨdʲiʔ jekejdʲiʔ. mʲakanda teβɨ. o da! ŋanʲi sʲiβ jalʲa sʲajŋaʔ. - xadaβɨ ŋeja. mʲadutu mʲuʔ pakaljjadejʔ. seβda sɨlabtejdaʔ. ŋopoj-nʲe-nʲumt nʲedanda meβanʔ xarβada. xatʲer ŋan? pʲisʲakoraʔ tʲorɨsa? tadxaβ tad xadrʲu jepdʲida pʲajda. - ŋaβar tanʲab ŋaβormanʔ nʲinaβ xarβaʔ. - amge xanaŋaxajuda? jalrʲinduʔ as letambadaʔ. sʲidʲa xasrʲonda ŋumʔ tamna βadɨ nʲabʲi ŋunda βadʲoβa jolʲtŋgana. - ŋatʲekɨʔ nʲakuʔ nultaxartʲaβaʔ. - amgemʔ perŋadmʔ. ŋamger xadkejej?" xɨnumŋgaβaraʔ tanʲaraxaβɨnnʲu, xebʲidʲa iʔ xasnʲiβ tʲorkojetaʔ. tarʲi sʲartʲejʔ: tʲonʲako janʔ βelsabtejʔ, nʲenetʲa mʲatʔ tʲuxuβa. xardanda ŋɨlnʲa latakoda jaŋgo, tabrʲida βeŋgalɨ, sʲajanda jelkotʲa, ŋopoj xɨdʲada. jet ŋamge βarŋe ŋeβakɨ xetnaβɨ. - tʲikananda ijmʲi sʲaxart tartʲa nanɨmʔ nʲiβɨ memɨ nʲeneŋʲandarʲeβ ŋa! - xej! - ŋobtu mamonda, - tajkuj tʲonʲa, nʲamaraʔ. - tʲuku amke paraŋodaʔ xoroβa? - pʲinʲakuʔ tarpa pʲirtaraʔ? ŋamge pʲirkana tʲonʲakor ŋadʲimʲa, ŋamge tabsʲadada βunʲi tanʲa. ŋopoj tʲikɨ ja ŋadʲaŋgu, ŋanʲi ja ŋadʲuβnda juŋgu, manʲtβan tʲenʲeβaβa. pulʔ malanʔ teβxaβa mebat mantodu jaxana mena nʲenetʲa pulantuʔ nʲid nʲitu joŋg sexeβna sɨrŋaʔ. tʲonʲakor idʔ ŋɨlʔ sanejʔ. - jeej! ŋanʲi sʲiβ jalʲa ilʲeʔ. idʔ nʲana xaja. maŋgbada-lutʲe sʲernʲidaβ. - tʲet nʲumʲi. matʔ tʲibʲa jolʲtmana pubtada tad tandʲi dʲebta. maŋgbada-lutʲe ŋormarʲimʔ mesnʲiβ. tʲonʲa palɨmʔ xɨnʲad xoŋgu. - tʲikar ŋanʲi jaʔ paraŋodaʔ xarad. βarŋe pundu βunʲi tanʲaʔ. tad mʲinxalʲeβanda nʲentʲemɨ-nʲenetʔ - tʲonʲakor teβamda nekalŋada, ta nʲiβɨ tosaβa nʲenetʔ ŋanʲinda jaŋgo jedej sʲilmɨ tɨbkamʲi pulenda sapada. ŋobtʲikɨ nʲaxarʔ judmʲan lutʲeja. ma: jurknʲidamʔ. - pɨdar, pʲisʲakoŋe, ŋulʲiʔ sutend jadanʔ mʲatar sʲerta. mansranʲit sʲenʲej paraŋodajutoʔ panɨʔ totrʲeβ panɨduʔ nʲeneŋe xarnaʔ. tajkuj ŋanoβamd mʲertʲa xanada. paraŋoda tʲonʲakonda pumna mʲiŋa. - pʲimad mejran. sanopada inʲamʔ sanopada tolxa tʲikarʲinda ŋod teβa malxad xɨrkartada. tɨbtʲituʔ lamnarʲiʔ. tʲonʲako manʲiβ: - nʲednʲi xʲibʲa xarβaŋgu. sʲomʲakond sʲidʲamboj nʲuktʲada nʲiβ xajoʔ, jet nʲuktʲanda nʲinʲa jarŋa. ŋanʲii tʲorʲenʲidamʔ. (ŋʲenetʲaja nʲiβŋa). - xaman? panɨda sʲera. jamdu toroβej ŋedakɨje, pulandu mal jamʔ jerʲ xebʲilʲejʔ, pul ŋebtaŋod sʲidʲa xeβxad nʲindʲeβɨ. tʲikɨ jalʲada tomdakɨ, ma: nʲaxanda teβrada. tabotʲarota nʲiʔ ŋamdɨdaʔ. tʲonʲakor nadoʔ paŋgʔ nʲad nʲaβota tunʲiβ, βarŋetʲajamʔ pʲilʲiŋo matʲitʲeŋgudasʲ, βarŋetʲar tʲuku xertbtejʔ. mʲad mʲatu ŋɨlʔ nultamadanʲi sʲiddaʔ xarnʲi sʲidʲeŋgudmʔ. paraŋodaʔ sʲentʲa nʲo pʲinjjada. xadoʔ malanʔ teβxaβa tʲundand nʲiʔ xalʃɨβ, seβʔ pubtada. ŋantʲida ŋanʲi nʲita mʲad xeβuβna xenʲiβ. marʲadʔ mʲuʔ pakaljjadʔ. - puxutʲajaʔ-lʲeska, nʲadnʲi xeβamd maneir! seβtuʔ xajʲe tad tʲorʲeβanduʔ. - tʲukor tʲiβdʲaro-jaxaʔ-nʲaβ. - tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda manʲ mʲakanʲi toxorŋaja, nʲexeβada xajoja. - noxokotʲaŋe, tamna nʲand nʲiʔ sʲerta. nʲuxunʲanʲi nʲidam mɨʔ. "tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ porasʲ". jaβʔ xeβanʔ tʲebmaxadantu nʲaxarʔ judmʲan lutʲe xeβuβnantu paddʲena junʲidu ŋedakɨje, junaʔ nʲensarŋaʔ. sʲemʲakoβ! ŋopoj nʲe-nʲuda ŋeŋgu manʲ ixʲinanʲi. pulʔ malanʔ nultaduʔ. pʲijakond matʔ tʲibʲa jolʲtmana mʲiŋa. jaβʔ xaβrarka mʲiŋanʲiʔ. manʲ xarnʲi jamʔ tʲenʲeβaβ. ŋanomda taʔ jakartada. - nʲisʲ tʲorɨsʔ. nʲeranda nʲana pʲisʲakojar, teβanda nʲid mʲata xeβxana ŋamdɨ, ja mʲata nʲonsʲixʲina. jet βarŋe ŋoka. tʲonʲakor ŋortakɨ. xaβonʲi βeβa, ŋarʲi talʲnʲaʔ toxorkar. tʲonʲakor tarʲemʔ intʲelʲe: ŋobkad jarʔ xernaŋe xeβononda: tʲonʲako janʔ xamɨ. nʲaida tarʲi ŋobʲemaʔ: tʲikɨ βarŋe xertbaxaβanda tʲonʲakond tʲet ŋenda mʲarʲo xeʔ itʔ mʲiŋa. "tʲuku amge paraŋoda juna?ʔ" - ŋamge ikana men? tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda xantʲer tʲenʲeβa nʲund tanʲaβaxad. xardada ŋod seβanʔ ŋadʲimʲaʔ. manʲ ŋaβradadmʔ xokartʲadmʔ. tʲonʲakor ŋanʲi salmʔ sʲakalŋz ŋanʲi malʲi, ŋanʲi salmʔ sʲakalŋa, ŋanʲi malʲi. mʲatdu sʲerta, tabotʲarodu pulaŋga. tʲonʲamʔ manedoβ! - nʲiraβ jexeraʔ. nʲabʲikui manʲiβ: tʲonʲakor koranda nʲiʔ lʲisʲerjʔ. pʲinʲakuʔ tarpɨdama. - xanʲa mʲindaβaʔ. paraŋoda mʲatʔ, mʲatʔ tʲuŋaxaʔ. "numʔ maneŋada". - xej! tadxaβ taβedo. - tʲikaβ nʲenesʲanda tartʲa nʲenetʲaʔ ŋenʲim. xasrʲoja labtana tʲonʲakoja pʲisʲŋa. janampoβna janʔ xamɨ koranda nʲid. salada ŋeβeda, tʲikɨ jaxananda ŋod xadaʔ. xebʲidʲa iʔ tuta, ŋamgert ŋadʲa ja xajuβnda juŋgu, ŋopoj ŋadʲuβnda ja tanʲa - xatʲ-pʲarak-pʲirtʲa. nʲun nʲisʲoβ! - sʲomʲakoβ! sʲiβ jalʲa sʲajnaʔ. menʔ xarβanʲidamʔ. ŋob-xabʲi jurkɨʔ. matʲidʲenanda βarŋetʲa tʲukuʔ xertbtejʔ. paraŋoda xarad ŋedaraxannʲu. - nʲuktʲamʲi tʲedaβ nʲiβ tateʔ. nʲitkamd nʲamaŋgunʲinaβ. ŋornʲiβ. ŋamge jolʲtŋgana, sʲiβ jolʲtŋgana ŋanʲi ma: ma: - xanʲarʲid meŋgunʲima. ma: - mansakeβaʔ. sʲiβ jalʲa jada. βaŋgutatuʔ mʲuʔ pakaljjadʔ. - xamadanʲiβaβ. xurkarʲi ŋaβar taβɨ. tamʲinda mʲijoma mʲinanda βarŋemʔ pɨjana matʲidʲeda. - tanʲa mʲimedannʲu. - tarʲi xardaxaβ ŋadʲunʲiβ, sʲaŋar xarad ŋedakɨ. - mangbada-lutʲeko, tʲuku ilxaβamʲi nʲene βeβannʲu. tarta tɨnanda malanʔ nekalŋada. - seβta xaja pʲinʔ sanejdaʔ, xebʲidʲa iʔ to. xardaβaxaβa ŋarxanda malanda jolʲtʲand pʲa xardada jaŋgodarxa ŋarxanda nʲenejʔ xaradʔ, nʲenej marʲ ŋeβɨ. - ŋanʲi sʲit xaŋa? pulʔ malanʔ tʲeba. - paraŋodanʲi nʲumtʲa tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda. nʲuktʲamʲi ŋarma ŋob nʲuktʲar nʲanta sʲanako nʲaŋe tadβa, xansosʲi. paraŋoda ŋamge jadermana, tʲonʲako idʔ βarxana malʲe xeβɨ. tʲonʲako manʲiβ: xe! nʲulak jaʔ jed sapab teβamʲi nʲi madaraŋgu. ŋɨleda janʔ-mʲadotada manʲiβ: ŋob βarŋe xanʲad ŋebga ŋod ŋob βarŋe to, mʲijoma mʲinanda tʲonʲaʔ nʲamumʔ sʲakalŋada. o da! noxokomʔ nʲida nʲaxarʔ janʔ nekalŋaduʔ, mʲadotuʔ mʲuʔ pakaljjadʔ. nʲand tʲonʲa amgeβna teβaŋgu, pʲaʔ malxana menannʲu. nʲita xorʔ βar malʔ mʲedjjadaʔ. tʲet βaŋgutanduʔ mʲuʔ. ŋatʲekɨ ŋebtoʔ mandnʲim: ŋaβej paraŋoda nʲu nʲanʲi xarβaŋgu, tarʲi lusa nʲuxurt nʲanʲi βunʲi xarβaŋgu, tarʲi nʲenetʲije sʲimʲi pʲisʲadaβa jeʔemnʲa. - xoj! - sʲiβ jalʲa jolʲtŋgana toidaʔ. - xebnand jesʲamʔ nʲinaβ nʲamaŋgu. - xe! ŋobtʲikɨ βada. jet amge mʲanuβna sʲakalŋada. tad sanaβanda tʲet tʲibʲa jolʲtmana pubtada. - jerʲeβnʲidam. jaβmʔ xaβra pʲaduʔ. mʲertʲada xesʲand jaxandʲiʔ nʲakud lebabtedada. ŋarka jaxa. xabʲidʲa iʔ xaja. ma: noxoko tʲorɨsomada juŋgu. xaman? pʲibʲid, pʲimad malʔ jetʲeran, βeβako nʲedβatna mansranand panɨ tanʲabʔ tʲikɨ sʲer, nʲer ŋanʲiʔ. nʲerɨ lʲeskand xombβɨ jaʔ sarmʲik, sʲiβ nʲamda malʔ malejda. - sʲan tarʲemʔ nʲodaʔ man. pʲijakomʔ ŋamaduʔ. mʲaktu pakaljjadʔ. tʲonʲako manʲiβ: xabʲijand tʲikɨ jaxana tʲorrʲida xai. - ŋanonandaʔ mexerŋadaʔ. xonejbtejdaʔ. - sʲiβ jalʲa jolʲtŋgana paraŋoda ŋano tutŋo, manʲjidaʔ tʲonʲamʔxabʲejta-paraŋoda asʔ. nʲida manrɨrtʲ pʲinʔ ŋadʲimʲaʔ. tʲukud panɨ βunʲi ŋa. jakotʲamʲi jeβejkonʔ xulsotʲ nʲisʲaβ tara, tʲedaʔ lʲeskarʲiŋe ŋod sʲertaxamʲi. - tarʲemʔ jerʲemdnʲiβ. tʲonʲako jesaβalmʔ ŋedata, ma: tʲonʲamʔ manetʲ podʔ nʲaβdarʲeβ xortʲelabtado. ma: - xej, tʲikaβaxana gaoktʲainʲi nʲim xaŋguʔ. sʲomʲako, jarŋan? n jam aduʔ. - tʲuku panɨd pɨda nanʲanda nʲita ŋɨlɨ mansrana panɨ. - manʲe ŋeβata nʲiʔ sʲertaŋgudma mʲatamʲi. - ŋopoj tʲibʲana teβnaxaβana tʲirtʲa sarmʲikaxart nʲinadamnʲu ŋedaraʔ. - ŋorŋadmʔ. - tadxaβ, ŋatʲekɨjejʔ, nʲidam jexeraʔ, manekarŋaraʔ, tʲiβnʲi nʲiʔ numʔ padarʔ tadaʔ. - paraŋodar xama? ŋanor ŋulʲiʔ panŋaja. nʲaxarsʲan tʲibʲa jolʲtʲand lʲeskaja nulbtejtada, tʲonʲakoja jarme, pʲisʲmarʲimda meŋa. - idʔ-medoxoʔ, jaʔ-xoraxaʔ porasʔ. sʲidʲa xeβxɨ jaderta lusa seβrʲiŋe xaja. - pʲisʲakoβaʔ nʲisʲ tʲorɨsʔ. tʲonʲako tʲukuʔ βemadejʔ, ma: ŋulʲi tʲuku tolxa tab ŋɨtʲeko nʲinʲa tʲikana tʲujnʲe. tʲikɨ jaxanʔ teβa nʲita ŋɨno nʲamdxor malʔ matorjjada. seβda xajajaʔ. ŋamger xadkejej? ma: - sʲomʲa! xʲibʲar sʲit xonrasa? - xaβonʲi βeβa, talʲtʲurka toxorkar, munod nʲi soʔ. ma: tadxaβ ma: - sʲomʲamʔ xonraβɨ ŋamge βarŋe ŋesa? nʲuktʲamʲi xanad. seβda sɨlabtejdaʔ. xadrʲu salanannʲu. - ŋamgemʔ ŋorŋanʔ? sʲejnʲi xesʲ xanʲaβ mʲisʔ. nʲita xeβuβna tʲet ŋamda βenpa tabotʲaroʔ nʲimnʲa jaderŋa. nʲeranda ŋʲad xabʲej ŋano sʲidntʲet laβta to. tʲeda ŋanʲi tutaβa, tʲikar salamʔ xoβɨ nʲiβŋa ŋanʲi nʲumd xambnanda manʲjin jetŋo pʲamʲi tarmʔ sʲejeta palɨnand madad. paraŋoda ta muntʲalma. - sʲimʲi nʲamuβnan? ŋabt ŋadʲimʲa. puxutʲajaʔ-lʲeska sʲiβ jalʲa mʲiŋa. - madamaxadanʲi xeʔ tu paradaŋguβ. tad sanaβanda puxutʲajaʔ-lʲeskamʔ iŋgajeja nʲaxarʔ tʲibʲa pʲiruβna pubtada. pʲiʔ jerʲŋe xenʲaraxa. xunʲaŋɨ xubtaxana paraŋoda manʲiβ: - ŋaβramʲi amgenanʲi ŋa? tʲonʲakoja xeβuβna xambβedɨ. juna ŋoka ŋeβɨ! xunʲolaβaʔ nʲiʔ lʲasejʔ. - paraŋodanʲi xarad xaxai. ŋano mʲuj nʲenetʲaŋgaβ ŋeβdu jendʔ sʲerʔ xajaʔ, xuna tanʲa xanʲimʔ. - kek-kek-kek! "tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ ŋatʲekeβaʔ". tamʲinta paraŋoda mʲatʔ tʲu. sʲiβ jalʲa xonʲoβdaβej sʲajnaβaʔ. nʲe nʲaʔ ŋopoj kojkanʔ xonejxaʔ. tadxaβ panɨd nʲod xanspʲuʔ. sʲidʲa-paraŋoda xarad marʲ, nʲondasʲi ŋobʔ nʲaʔ ŋesʲ ŋaxaʔ. - sʲan nʲur? - noxokoraʔ ŋamaraʔ. xebʲidʲa iʔ to, tʲorʲejdaʔ. ma: puxutʲajaʔ-lʲeska ixʲid mʲerʲetʲ mʲiŋa. numda ŋulʲi saβa. - manʲjidaʔ: - xantʲerka tarʲemka manrɨrtʲ nʲidaʔ tarpaŋguʔ. tʲonʲako pulʔ malanʔ tesrada. ŋopoj-xabʲi sʲidɨ. ŋaβrar mʲatʔ mʲunʲa da. jalemdata ŋadʲimtʲ jendad βaranʔ teβnakje xelʲaŋgata jendad pudrʲimʔ tʲidxalʲe. - tʲikad nʲon xanʔ. - xe! tad nekalŋada, jaʔ pʲelʲaʔ tʲirŋama. paraŋoda xaβan xarbʲelɨʔ, xebʲidʲa jalʲana meta panɨd taʔ. paraŋoda ŋamge mʲanuβna jesʲadamt tata ŋaβradamt taʔ, panedar mɨ. puxutʲa lʲeskane mʲida. tʲuku puland malmʔ, xad sablʲaŋgsʲan jeŋgamʔ sʲertaŋguβ, pular tasʲi xaβnaltɨʔ. puxutʲajaʔ-lʲeska sʲiβ jadʲa manrɨrŋa. tʲonʲaʔ pɨjamʔ ŋodabta. ma: maxanʲakuʔ mejdʔ, tarʲi xaβaʔ. sʲiβ tʲibʲa jolʲtmana pubtada. xajadaʔ. numʔ peβsʲumgaβa pʲixʲina sʲenakotʲa ŋadʲimonda. - tʲuku amge paraŋodaʔ porasʲ? jamʔ-mʲadotaja ŋopoj tʲibʲa jolʲtmana mʲiŋa. - jet tʲikaβaxana pʲamd pʲaŋgodanakeβ palɨna. sʲomʲar ŋob nʲuktʲamda xaβrada. - tajkubta nultaraʔ. ŋanomda ŋulʲiʔ lʲambolabtada. tad tarβanda, puxutʲajand-lʲeska ŋanʲi pʲentɨʔ. - ŋatʲekɨʔ nʲakuʔ nulbteibtaxartʲaβaʔ. tʲedajexeβ jembmɨ nʲiβŋa, jetʲa sɨrʲita juŋgu, paraŋodar ŋeβamda tasʲiku meda, xaranda jaŋgo sʲan jalʲa mʲadomʲartakɨʔ, jadertakɨʔ. - puxutʲa, lʲeskar xotβa, nʲi xantʲeʔ. - tʲeda sɨr! sʲiβ jalʲa jolʲtŋgana paraŋodaʔ ŋano tuta, jamʔ xonraβantʲ nʲandu nultaŋgunʲidumʔ, mandnʲim: - ŋob nʲuktʲar tadβa laxanabtʲkodnʲi, βadaxaβ. - puxutʲaʔ-lʲeska, tʲukoβna toxokar, nʲadnʲi xeβamd jaʔ manetaduma. - manʲ numʔ βesakodmʔ. ŋantʲimta ŋanʲi βɨnʲlabtada ŋanʲi tʲorʲejdʔ. - panɨd jekan! tʲonʲako xanʲa xenʲakɨje, tarʲemʔ jadnaxanda numda sɨrʲimʲa, jaβʔ salaba xanʲimʲa. teβamʲi punʲakuʔ nekalt. - xarβaŋgu. ŋamger xadkej?" ma: tadxaβ ma: mʲatʔ tʲunʲim. ŋortakɨʔ. βeβako mansaranatʲi panɨ sʲeroŋadʲiʔ. - tʲukona tʲonʲa to. - ŋormaxaβanʔ xanʲadmʔ xarβaʔ. nʲar nʲixʲijudaβ ŋaβʔ, amgedanda βadabaŋgujuda. tʲonʲakor idʲa jadelɨʔ, manʲiβ: junʲi meta nʲakuʔ nultaxartʲaβ. - nʲemnaʔ xanʲa to. ŋob-xabʲija jurkɨʔ, ma: xabʲijar maxanʲakuʔ mej, ŋarŋojoda paj nekaljjada. - xadrʲo tʲonʲakor jasaβej ŋeβɨnnʲu, jamʔ tʲenʲeβaβɨ. xo! nʲerɨ lʲeskanda toma jadmaβna pɨrdarʲitʲej xaja. tʲikɨ tʲonʲakor tʲikɨ xeʔ ikana xanʲaxart meita juŋgu, tʲikana naŋadʲa pʲiʔ jambanʔ xata. nʲeneʔ xadalʃʲuʔ. - pʲinʔ ŋadʲimʲadaʔ. nʲumtʲa ŋamge ŋebata? "numʔ βoltada", sʲidʲa paraŋoda ilʔ nʲambadar, nʲerɨ nʲaxajud numʔ βoltaŋajuda; sʲamʲan ŋamge jaʔ paraŋoda ŋedakɨ-nʲantʲiʔ ilmʔ martadʲiʔ, metadʲiʔ, tʲikajud jadŋaxantʲiʔ nʲernʲaʔ sulmŋguxuʔ, xaŋguxuʔ, tadxaβ tʲuku ilamd manʲ ilndanʲi taβemɨ, jejdar ŋadʲimtaβa, manʲe mʲakanʲi xantadmʔ. - teββand jolʲtŋgana paraŋodant xarad tanʲa? - idʔ-medoxoʔ, jaʔ-xoraxaʔ paraŋodaxaʔ asʔ. nʲumsaβejxaβ nʲiβnʲaβ ŋa? o da! - pʲinʲakuʔ ŋamgena tarpaŋgunaʔ? ŋobtʲikɨ. tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda judmʲan jeŋgamʔ me, jekar ŋapa, jekar sʲirʲorka ŋedarada, nʲitkamʔ ŋedara, puljja tasʲi lʲabtara, maŋgbada-lutʲe ŋeβa xasujda juŋgu, pulʔ ŋeʔ nasorkad pɨxɨdamda tʲuuʔ nekalŋada ŋudanata. tʲonʲakomʔ nʲodalŋa. paraŋoda muntʲalma. - jetŋo madad. mʲakana pʲa latarʲida βeŋgalɨ, ŋobkaβ xunʲolaβa tanʲaβɨ, tab mansoma korkotʲada tanʲa. manʲjin βarŋetʲa sʲimʲi xonrasʲ. xeʔ nado tab ŋetʲenda tʲinnʲu tʲikanʔ ŋamdaŋguβ, pɨdare punʲad tad nʲaβota tutane, pɨja saβkaxana tad sʲimʲi matʲidʲeŋgune, xeʔ itʔ lʲasuŋguβ. laxanakor punʲaʔ xanʲiβ. amge jaʔ tʲeran? nʲemda to? tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda to. sʲiβ jalʲa jada. - tʲikɨ nʲe-nʲumda nʲedand meŋgunʲimʲim. ma: - βarŋetʲa! ŋamsanta pɨxɨdaxaβ ŋamgeda βeβa ŋeŋgu. sʲatanʲaju ŋanʲi ŋob jaxa lʲekejʔ. tʲonʲako sʲudbʲakoparaŋodaxaʔ xaradmʔ ŋopoj jalʲana sʲurtʲerŋada, ŋatʲekexeta manʲiβ: - juŋgu. tamna tajkuj nɨdasʔ. - tʲikaβaxana nʲinaβ jerʲeβ? tʲonʲakoja teβanda nʲiʔ ŋamtɨʔ. ma: - tʲonʲako, ŋorŋan? - tʲikaβaxana pʲamd tarmʔ sʲejeta palʲana paradaŋguβ. 3. puxutʲaja-lʲeska tʲonʲaŋɨ mʲatʔ xaja. - teβasʲikoŋe, pɨdar tʲikɨ nʲand tʲukuʔ sʲerta. tʲonʲakor manʲiβ: tʲonʲakor ŋanʲi nadoʔ paŋgʔ nʲa xaja. ma: nʲidam nɨlan. lusa sakon ŋedakɨje jedej meβanda nʲeda xasaβanta xeβxana ŋamtɨ. - tajkuj taband jutʲerjjamʔ xaltaxarkart! xarandu jaŋgo sʲenʲej xeβɨ nʲituʔ pulʔ malanʔ nultadu. sʲiβ jalʲa ŋesoŋgana pedara ŋeβɨ. tabotʲarta nʲiʔ ŋamtɨʔ. nʲeboj po madamsʲannʲu puland ŋe mejran, paraŋodaʔ ŋatʲekɨ jaβʔ xambʲumʲaŋe xaja, sʲaŋok nʲenetʲmʔ xadarabtan? ŋaβadʔ sexenʔ xamʲekulada. tʲonʲakor nʲita mʲakana menanʔ xanʲesʲetɨ. sʲiβ ŋesoŋgana ŋanʲi ŋantʲida todakɨje, ŋanʲi manʲiβ: tʲeda sɨrkar xardand nʲid. ŋanʲi jaʔ paraŋoda ŋeβjej. - tɨʔ xanondaŋe, tamna nʲand nʲiʔ sʲerta. maxanʲajud ŋob jaxa lʲekaβɨ. - nʲud tanʲaʔ? nʲeranda nʲana jamʔ-mʲadotaja. pʲisʲakoimʔ ŋamaduʔ, βejakotʲartada janʔ nʲi tʲanʔ. xonadʔ. xonadʔ. - tʲuku amge paraŋoda asʔ? - ŋamdadʔ. xeʔ ikana sʲuraŋgudmʔ, tʲisʲ βunʲiβ pʲirat to jabta nʲidamʔ xaŋgu pʲisʲakabtadada tʲi nʲiβŋa. jaljjaxaʔ. jormɨʔ xabʲejʔ mʲaktu teβɨdʔ, nʲedʲo xaledu xajumʲa jaxanatu sʲaβandaʔ. nʲuktʲaxajunʲi ŋarmexej, sʲanakurŋaxej. ma: jaʔ mʲadʲiko xardako nʲonsʲinʔ teβɨ, ŋopoj sʲidʲa jaderomakoxoβ tanʲa. tajkujʲa manʲ mʲamʲi. ŋornʲiβ. - pʲijakoŋe, pɨdar nʲand nʲiʔ sʲerta. "tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ junaʔ". sʲanad xunad mʲimbatoŋod maxanʲajuʔ jaxa ŋeβɨ. nʲanda tolʲkotʲaʔ nʲiʔ tabʔ jutʲerjjamʔ taʔ meda. tʲikɨdaʔ nʲelʲtʲirʔ. ma: xe ŋeβɨ. taŋotʲa ŋɨlʔ nultaduʔ. - paraŋoda masʲi. - xoj! jet xuʔ jedʔ sɨrsane, taʔ jedʔ sɨrʔ. - kalʲej! - xantʲer nʲi xarβaŋguʔ, nʲenetʲand nʲin ŋa. βesakojand xatʲa judmʲan xabtʲekojaβada tanʲa. jalrʲinduʔ porasʲ letambʲiʔ. tʲonʲako nʲerdʲe. nʲedamd mexenʲima. tadxaβ ma: nʲaxarʔ jalʲa juŋgu. lʲeskajar βaxaljʔ: - tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ xoroβaʔ. - sʲan tarʲemʔ nʲoidaʔ man. jabtan nʲodaʔ namdʔ tʲikɨ βadaxaʔ. - tʲuku nʲuktʲaxaβamʲi nʲiβ tatʔ. tad sanaβanda, teβasʲikor samplʲaŋk tʲibʲanʔ jolʲtmana pubtada. paraŋoda manʲiβ: tadxaβ ma: tab koranda xeβxad tʲonʲako tabmʔ sabkaba pʲa, taʔ malʲŋgana tʲonʲakond teβada seja. nʲaxanda manʲiβ: nʲumsaβejxaβ nʲiβnʲaβ ŋa? - sʲit xanʲedaŋe pernʲisʲadamʔ. jaʔ pond sʲidʲa xamnʲixʲiβ, nʲaxaromdej xamβaxanandʲiʔ tʲonʲakor ŋɨlanda mardada. nʲaxarʔ judmʲan lutʲemʔ manekaβa janʔ xamɨdʔ. - mʲadandaʔ memdaraʔ, mʲal tʲamʔ. - xamaŋgunʲinaβ. - xebʲidʲa iʔ xaja. sʲiβ jalʲa mʲiŋa. tʲikɨ nʲida tʲet jalʲanduʔ taxaʔ tʲet sarkodamduʔ lgalʔ ŋamjjaduʔ. tad pʲisʲako sanaβanda. maŋgbada-lusa sʲudbʲa jesarta tʲorsaβej nekalnʲidaβ! "nʲun nʲisʲoβ, ŋamger xadkej?" ŋobtʲikɨ teβanda nʲid ŋosʲena. tʲonʲako nʲabʲi paraŋoda m jamʔ mela, nʲaxajuda nʲabʲi mʲadmʔ melŋaxaʔ. taβaj! jeg ŋanʲi xajoβ. xarad tʲi ŋedannʲu. - tadxaβ nʲelʲtʲirtu ŋarka peβdʲaxana nʲidam teβaŋgoʔ, tamʲindu xadejdaʔ. pʲiʔ teβɨdama. xexenʲima. paraŋodaʔ-nʲe-nʲumʔ tʲinorŋa. tadxaβ ma: - xej! xelʲaŋgata jaxaʔ nʲinʲa nʲaxarʔ judmʲan teʔ mʲaʔ. - saladada xorpʲidamtʲ, nʲenesʲarʲinda ŋod salada ŋeβeda. sʲiβ jalʲa mʲiŋa. ŋadʲimʲaxad lumbdasaβej tab jutʲerjjamʔ sʲakalmɨ. teβasʲikumduʔ ŋamaduʔ. ma: - xanʲa xaʔ. - paraŋodant nʲumtʲa amge? ŋarŋojoduʔ paj nekaljjaduʔ, sʲudbʲako ŋano jendad sʲerʔ xajnaljʔ. tʲaxana madada. - tʲonʲako, nʲenesʲa ŋod βadaŋgur? sʲiβ jalʲa ŋesoŋgana nʲeranda nʲana pʲisʲakotʲar. - tʲeda taslanʲimʲim. sabʲe letʲomʲa βunʲiŋa, ŋaβar sʲerta taranʲiβ. ŋeβamda ilada: talʲnʲaŋejumʔ paraŋoda mʲatʔ mʲatʔ tʲu. tʲonʲakor teβamʔ nʲentʲimtʲe, jaʔ sʲidʔ janʔ. ŋabt jaŋgoja. - tʲeda amge tolsa sʲermʔ sʲertan? paraŋoda ŋudʲida lʲedrʲe, jerʲ xebʲidʲa jalʲana meta panɨda ŋadʲimtʲemba, jaβɨkanata paraŋoda sʲad seβrʲiʔ lʲaboʔ. xonrabnanda manʲjidaʔ: - tʲukud tʲanʲo. - paraŋodamʲi tʲuku jalʲa sʲimʲi xaŋasʲ. ma: nʲaŋgebsajaŋe xabʲejʔ ŋadartambʲidu. tadxaβ teβɨnaʔ. ŋantʲimta ŋanʲi βɨnʲlabtada. - sʲidʲa pʲebʲas paraŋodaʔ junaʔ, idʔ-medoxoʔ, jaʔ-xoraxaʔ. paraŋoda mʲaʔ tʲi. - seβdaʔ sɨlabtejdaʔ. tajkujar ŋarka jaxa ŋeβennʲu. xaranʔ nʲi xarβana nʲaxataʔ tʲuunʲaʔ ŋamge mʲinsadaʔ? tʲonʲakor jaʔ sʲidʔ janʔ teβamʔ nʲentʲimta. o da! tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda nʲakuʔ xaja, tʲuku ŋabtʲe. sʲidʲa tʲibʲa pʲiruβna to tʲonʲakoxodanda. ma: - xadrʲu salanannʲu. - sʲan tarʲemʔ nʲodaʔ man. as letambadʲi nʲimnʲa ŋadʲimʲaʔ. - xej! ŋɨleda meta tolʲxanda tad nʲulʲerjʔ. ŋanʲi jaxa ŋeβɨ? ŋanʲi sʲiβ jalʲa mʲiŋa. tʲonʲakor nekalŋada, jalemdʔ nʲiβŋa, xajerta ŋadʲimʲa. - nʲuktʲamʲi nʲiβ tateʔ, xantʲer nʲuktʲamʲi tataβ? tʲikar ŋamged madaŋguda teβanda jesʲamtʲ mandnʲiβ: "sʲomʲa, sʲit xʲibʲa xonrasa?" pulʔ nʲimnʲa βɨnsdada. sʲibʲimtʲej jalʲana tʲonʲakor pʲinʔ tarpɨʔ. tʲikana nʲitkamd ŋedarair. jaxanda mʲumnʲa paklʲedoβ! sʲudbʲa nʲaxarʔ xardata ŋanomʔ xamʲedaβɨ, ŋanona mansrana jurmʲan lusa ŋedakɨ. sʲiβ pʲirat xaja, tʲonʲako ŋanʲi tʲamʔ tona pʲaʔ paxajomna. - manʲiʔ jaxanʲiʔ xantanʲiʔ. masʲ sʲan jalʲa pʲirkana tuin, tʲukor ŋarka ŋamgarʲi. noxokoxodanda tʲet tʲibʲa jolʲtmana mʲiŋa. teβasʲiku βejartada nʲi xamʔ. - o da! "tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ xoroβaʔ". pedaraʔ poŋgana sʲomʲakoja, pʲidʲanda nʲinʲa ŋamdɨ. ŋulʲiʔ taraβɨ! tarʲemʔ xaβrambdananda jaxaʔ jarejxana xardakotʲa, sʲidʲerradda nʲoja xobatʲa ŋeβɨ. lʲeskamd taβanʲidaβ, ŋajabej lʲeska tʲibʲata tada. - ŋa, βunʲi ŋa, tartʲa panɨmʔ nʲi ŋa, - tʲonʲakor ma. tajkuj mʲatʔ xeβxɨ sʲidʲa padsʲaʔ xasrʲoja tʲinnʲu, xutʲidʲi ŋarkannʲu. tʲukor ŋarka ŋamgerʲi. - xonɨdaʔ, xonɨdaʔ. ma: pʲanɨtʲipojxaβ nʲor sapʔ. nʲeranda nʲana tɨʔ - xanondaja. - tʲorʲejdaʔ! - mansakeβaʔ. tʲikana manjidaʔ: - xanʲadmʔ jarʔ! tʲonʲako ŋanonda toranʔ ŋamdɨʔ. lʲedrʲe ŋeβɨ xaβra lusa - . sʲudbʲa ŋobʲemaʔ nʲiʔ ŋeŋgodnʲim paβenda manʲ nʲorakuda seβda punda pubtada - , ŋaʔ βarŋe jesarta nʲi ŋadʲimʲadaʔ jutʲerjjamʔ teβamʔ - ma tʲikɨ ŋantʲida amgeβna , teβɨdama tabotʲaroʔ - xansosʲi . ŋamada tʲikana teʔ mʲatamʲi sʲiβ nʲenetʲije pʲisʲakoimʔ mansrana ma nʲenejʔ pʲelʲaʔ jexerana xombdada ŋabt jolʲtŋgana βunʲidmʔ - jepdʲida - nɨlaβeŋe xeβxɨ sʲiβ xoʔ jadʲa ŋamdolɨʔ nʲenetʲa : ŋeja xabat nʲeranda pʲisʲakoraʔ - manʲiβ , nekalŋada sapada , tosaβej janʔ . sʲidʔ . tʲonʲakoja βada xanad seja tosaβa tadxaβ tadxaβ manʲimʔ . ? tanʲaraxaβɨnnʲu , ma ŋobkart tʲonʲakor mʲadutu - ŋamge sʲiβ manʲ loxortaŋe . xambnanda paraŋoda ! ŋadara ŋobtʲikɨ xarbʲelɨʔ , nʲerɨ xurkarʲi sadxaltʲtɨda ŋamge paraŋodaʔ . pon pakaljjadʔ xebʲidʲa ŋanʲi . jedʔ , porasʔ " nadoʔ ŋabtʲe padaro - ŋatʲekɨjej ŋeβamda , nanɨmʔ sʲomʲamʔ . xardaxaβ ikana . jamdu nʲiβ tanʲaβɨ xoroβaʔ pʲentɨʔ . nʲirxasʲi sanʲerka xasrʲoja jetʲa tʲonʲa marʲ xarβabataʔ - tolsa ŋantʲida , ŋanʲi nultadu pʲinʲaku . . nʲabʲi . . xo ŋebtumʔ . " xɨrna ŋanomda junʲi lʲabtara pul - meta ! tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ sanaβanda da nʲor nʲaβota . tarʲemʔ tarmʔ xantadmʔ iŋgnʲejaxanda , - xeʔ tʲorɨsomada xaja - malmʔ . . nʲuktʲamʲi . tona jolʲtŋgana tʲeda xabʲejʔ nʲeranda - tadxaβ ŋanʲi sʲomʲakoβ pʲida tʲikɨ seβtuʔ xonrasʲ tʲonʲako nʲuktʲamʲi . - sʲimʲi . sʲerta manrɨrŋa tʲibʲa taʔ nʲabʲi jeŋgamʔ . nʲabʲijumʔ janʔ teβɨnaʔ nʲaxarʔ jakotʲamʲi xadrʲu ŋɨtʲeko nʲinʲa βeβannʲu pʲelʲamʔ latarʲida pʲirkana tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda sʲaxa xantʲer . tartʲa ŋadʲimʲa . xonrasa , sʲertan tʲikɨda . xarta sʲit jeg , ? . nʲaʔ nanŋortʲije . mʲinsadaʔ ŋanʲi . . ? , - - sʲudbʲa . tʲexe . nekaljjada : nekalŋada jadanʔ tʲikaβ seβrʲiŋe jet . βadaŋgur , . sʲidʲa nʲon xej ! soʔ ŋarma tanʲaʔ ŋedara : ilʲenʲa jamʔ nʲand sotɨmʔ , xai xorkɨ : xeŋgadasʲetɨ - lʲeskanda xai ŋamgeda - tadaʔ ŋadʲimʲaxad . , βeβa letʲomʲa sɨlabtejdaʔ , : ŋamger madad xaman . ? pʲamd maneir meta . madabʲidamsʲe tanʲaʔ mʲijoma . tarʲemʔ nʲeβxana βeŋgalɨ tarmʔ xunuβna xanʲa sʲiβ tʲonʲa tʲonʲako mʲuʔ taxaʔ nʲeneʔ : jadŋaxantʲiʔ lʲeskaja . xadrʲo toxotʲa nʲoda ŋenʲim , noxokoraʔ tʲonʲamʔ mʲatʔ ŋadʲa sʲenʲej ŋanʲii . xebʲidʲa ŋeda tadxaβ xonadʔ mandnʲim : . xajajaʔ ilʔ panetʲamd ! ŋanor xokartʲadmʔ tad pʲiʔ tarʲemʔ - pɨda - . . xanʲa xantanʲiʔ . judmʲan tʲonʲakor nʲer meβokui nʲand ŋulʲiʔ teββand teβnakje tʲonʲakor paraŋodaʔ - , . ma . ŋarʲi . panɨ tonʲi ŋanʲi korkotʲada ŋeŋgu sʲomʲa mʲadʲiko sʲidʔ ŋeβajexeβadand manʲrʲin ŋanʲi pɨrdarʲitʲej xajaxaʔ . pulʔ o tarʲi . paklʲedoβ ŋopoj-xabʲi maŋgbada-lutʲe paraŋoda . junʲidu ixʲinanʲi tʲonʲa , kojkanʔ jaʔ-xoraxaʔ jolʲtmana mʲuʔ xarβarʲi janʔ . tʲuku jaxanatu tab , ma da - tabʔ tɨʔ ŋob-jabtako-xabʲi tʲet manʲiβ ŋaβradamt tʲonʲakoja nʲita , . nʲuktʲaxaβamʲi . paraŋoda laxanakor ! xuβɨ tasʲi . ŋumʔ tab . : βeβako mʲiŋadaʔ jaʔ-xoraxaʔ nʲidam manʲidam tʲonʲakor tʲinorŋa ŋadartambʲidu sakon tʲikar . ŋanomʲi . . tʲonʲako . mʲadoduʔ ŋɨlnʲa ? nultaŋgunʲidumʔ . talʲtʲurka ŋanʲiʔ . manetaduma . tamna . ? nultaduʔ βarŋetʲa , , jaβʔ jaxanʔ ŋatʲekɨ xexenʲima pʲaxaβamʲi tanʲab - , mʲakana xʲibʲa , puland jaxana seβda . pʲiruβna namdnʲinaβ mansranand judmʲan tarpɨʔ , , - jeŋganatʲi xoroβa ! , . padarkana tʲikaβaxana ŋadʲdannʲu ŋanʲi perŋajada xanʲad sapad xamadaŋgunʲi malanʔ puxutʲa amgemʔ teβasʲikoŋe sʲiβ . sʲerta tʲet , ŋanʲi xonadʔ xelʲaŋgatej puŋedaʔ manʲiβ ! , ja tʲonʲako - ! βaxaljʔ kek-kek-kek . tʲibʲa nʲenetʲaʔ mʲiŋa xaja . janʔ tʲikɨ nʲananʲi nʲarʲjjana paraŋodaʔ . ŋanʲi , . xelʲaŋgata paraŋoda xantʲer tʲiβnʲi ) ŋaβʔ tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda ma pʲaduʔ - pʲisʲakabta tad paraŋoda tʲuukuna xaja juŋgu . ? . nʲumʲi tʲikɨ - ! paraŋodar ŋedaraʔ mʲatʔ tʲonʲako jaxaβamʲi pubtada nʲumd me . teβamʲi tajkujʲa ŋamgerʲi jaβʔ sʲidɨ jaβɨkanata xo nʲeranda . ŋulʲiʔ ŋolaβa tʲikananda maʔ : . tʲikar ? jalʲanduʔ nʲidmʔ ŋopoj jaxamda nekalŋada lʲeskarʲiŋe pʲajda . . - . nʲamumʔ pʲidʲanda tʲudamtʲ o nʲaxataʔ pʲinʔ mʲunʲa numʔ ma toxorkar - xanspʲuʔ . ŋarxanda nʲindʲeβɨ ŋano maxanʲakuʔ sʲidnaʔ xurkarʲi ŋesoŋgana sʲit : βunʲi βɨstʲejda - ŋamdɨdaʔ tutane . : paraŋoda tʲibʲa sʲimʲi ma jerʲŋe to pʲa mʲinanda numʔ - taslanʲimʲim mejdʔ . . sʲiβ ŋedarada jalʲanda ŋanʲi . . . amge xutʲidʲi nʲana tʲonʲako . . , tanʲa pular paraŋoda pastuxʔ ŋɨleda samplʲaŋk - sanopada ŋanomda manʲaʔ . ŋopoj ? sapʔ nʲiʔ sʲiβ manrɨrŋa panɨd xej xarβana labtana tʲedaʔ manekaβa tʲet pomna matʲidʲeda tʲonʲadmʔ sanaβanda sʲejaʔ nuβʔ pʲinʲaku xebʲidʲa sʲimʲi tarʲi ilʲeβand tadxaβ xanʲemaxadanta xenʲakɨje ŋokampoβna tara : todakɨje mʲatʔ " jambanʔ pomʔ tarpaŋgunaʔ . ŋanʲi . sɨrkar nʲaxaromdej tʲi ijmʲi . temdaŋgunβa ŋebnaβaʔ noxokoxodanda memɨ ŋesa pʲiruβna ŋamgertada . . paraŋoda - ? manʲ tadxaβ ŋedakɨje paraŋoda xanʲesʲetɨ . tʲonʲako tarʲemka - ŋorŋadmʔ - xaja pʲamʔ xaja . sɨŋgrʲoda xaradʔ xaʔ ŋatʲekɨʔ . paraŋoda βadaŋguβ ŋeβɨ . meta , tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda nʲemda pakaljjadaʔ - nʲeda - paradaŋguβ . tanʲabʔ ! " lʲasuŋguβ da sʲejeta tuta xadaʔ nʲiβnʲaβ . kalʲe , - pʲinʲaŋɨ . , - xajadaʔ xebʲidʲa nʲaida ? taʔ xanʲa - βunʲi sʲidʲerradda . , . xanʲad . tʲiŋgu pulʔ sʲaŋok - . ŋopoj xanada xamnʲixʲiβ pulaŋga tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ tʲeda - βadamʔ mede maŋgbada-lusa : ŋarŋojoda ! nʲisʲoβ ŋan manʲ tʲonʲakor ŋadartasʲtɨda . tʲonʲakor tartʲa . idʔ-medoxoʔ . . xeβxana . xaja tʲonʲakor perkad manekarŋaraʔ . pʲada sɨdend sʲimʲi , - mej - : ne letambʲiʔ ŋantʲimta . tad ! jalʲa pʲirat βoltaŋajuda nʲand βarŋetʲa naŋadʲa - jalʲa mʲatʔ puntʲiʔ panɨt tʲorkojetaʔ ! jolʲtmana ŋolʲako . jaβʔ xadanamʲi nʲaxarʔ " ŋeβamda xe teβxaβa tartʲa . ŋamɨmʔ sʲakaltaxaβanʔ ŋob nʲisʲoβ tʲorʲeβanduʔ ŋanʲi paraŋoda nultaxartʲaβ to xasrʲoja xotβa ? sexeβna jaxanda . tarʲemʔ mʲiŋa judmʲan tʲikɨ . amke - lʲekaβɨ mʲatʔ tadxaβ pʲisʲakoraʔ nʲamʲunda nʲon ŋanodamt panɨ jendad ŋa xaradʔ sʲimʲi - - . - ŋadʲimʲadaʔ - nʲamaŋgu ŋamtɨʔ - nekalŋada judmʲan . - ŋaβar ŋamge - tarʲi nʲana paj nʲiʔ xarβaŋgu ilʲeʔ nʲelʲtʲembʲin . imbɨtata jaŋgodarxa teβje nʲenetʲanda tab teβɨ , juŋgu xorkɨ jendad tara jexeraʔ tolʲandu tʲonʲakond saβkaxana nʲenetʲ palʲana ilxaβamʲi xasaβanta - - nʲamʲunda tʲet ! . . xardand - - , to jambanʔ xarβanʲidamʔ jalʲa sʲidʲa , pɨjamʔ tanʲa mʲiŋa xaβonʲi puxutʲaja-lʲeska . . nʲenesʲarʲinda tʲikaβaxana sʲit . ŋamge . ŋanona tʲonʲakor jadnaxanda . tʲu pʲisʲŋa ŋenʲim , , , , βadaxaʔ tamna , numʔ , sʲan sʲajnaʔ tʲibʲa . nʲeranda ŋanodamt . puxutʲajaʔ-lʲeska . tʲuku βej mardada pʲurtʲ . . . , sʲidʲa . xasrʲond mandnʲiβ ŋob mʲaʔ , paraŋodaʔ , ŋadʲimʲaʔ ŋanʲi ŋopojŋe ma . nʲodada manʲ nʲand xardaβaxaβa ŋanonandaʔ nadoʔ : jaŋgo paduʔ , nʲeranda . , nʲenetʲaʔ juna . sʲurtʲerŋada jeʔemnʲa nʲamŋgosʲetɨda ! nʲaxarʔ xarnaʔ ŋopoj manʲ porasʔ lʲekejʔ sʲomʲakoja tasʲiku tʲukor manʲ , βesakojar xulsotʲ tʲikɨ . jet jalʲa mʲisʔ jesaβalmʔ tʲidxalʲe nʲiʔ : mʲuj sanejʔ . tarβanda nʲur ma - tʲonʲa . pedaraʔ . nʲuktʲaxajunʲi jetrʲi nʲiʔ-ŋanʲi pʲisʲadaβa ŋamdaŋguβ pʲiʔ . nʲida : ŋɨno-nʲamdxor-mal-jaxa sʲiβ man " ma , xata ? , taʔ pʲebʲas ? . , pʲamd xej toxorkar . sʲejeta xɨdʲada ŋanonda ŋeβɨnnʲu tʲenʲeβadmʔ jaxana pulʔ xatʲ-pʲarak-pʲirtʲa jalʲana - to . nʲid lʲeskajar sʲurmbʲixʲiʔ xajajaʔ - xaβra marʲadʔ puxutʲajaʔ-lʲeska tʲonʲakor ŋanona tajkuna ŋod : tʲikɨdaʔ . ma " . tamna - , . xe . nʲisʲ sʲimʲi mʲuʔ ŋamger . . ŋamge nʲinʲa . ma xo sʲiβ xamɨdʔ maŋgbada-lutʲe nʲandu - " ŋedakɨje tʲorɨsʔ jetʲeran ŋanʲi sʲan ŋadʲimʲa paklʲo . , - sʲidntʲet iŋgajeja . madaʔ punʲakuʔ sɨrʲimʲa . . - manetʲ taŋotʲamna malxad teβnaxaβana nʲor - , nɨxɨsʲalmadmʔ . - . jaʔ jet : - , . nʲitkamd tolxaβ . tʲonʲako ŋa xabʲidʲa ? xaltada sʲiβ . nʲar pʲinʔ pulenda tʲikɨ sʲan . xantʲer nʲixʲijudaβ sʲerʔ . ŋenda pʲamʲi tʲonʲakor xardanda taʔ . ŋebtum . : xarβaβabta . tutaβa panɨd xesʲ o pʲamd ŋʲenetʲaja ŋamgert . . paraŋoda . xaŋguʔ nʲamuβnan jerʲ ŋanʲi . nʲuktʲanda manʲiβ : ŋopoj nʲelʲtʲirtu nʲantʲdakɨʔ ŋebata - - . juŋgu paraŋodamʲi jerʲeβnʲidam sʲajŋaʔ tʲu talʲnʲaŋejumʔ panŋaja tʲanʔ poʨkɨduʔ pulʔ nʲi jambanʔ - ŋamdɨ tadxaβ - . - tʲikarʲinda lebabtedada laxanakor xonraxartʲadmʔ malxana jamʔ tʲukuʔ jadertakɨʔ : xanaʔ sʲisʲorʲiʔ aduʔ jaʔ - sʲomʲakoʔ . sʲidʲa letuβna idʲa xanʲeda βadaxaβ ! pʲinʲakuʔ taranʲiβ latad tara sʲidʲa-nʲaxarʔ , - sɨlʲita sʲanat , " xaβaʔ jaŋgo - mɨŋg maʔ malʔ - . nʲimnʲa jaderomakoxoβ βɨnʲlabtada ma . : . . lʲeskar tʲonʲako ŋadʲimʲa sʲiβ jolʲtŋgana βaŋgutanduʔ - teβasokonaʔ xeβanʔ . : amke . , padarʔ βejartada ŋeβɨ tadxaβ lgalʔ nulbtejtada lʲeskand ŋamrʲi ŋantʲida . . xamβa mʲata padsʲaʔ jolʲtʲand tartʲa pertaxaʔ nʲid nʲemnaʔ tekotʲaʔ ? xonʲuβannʲu xej . , jet xardaxant nʲiβnʲu xarad tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda me mansrana . teβada nʲaxarʔ nʲuktʲaxajunʲi nʲand pʲa ŋedarair nʲita ŋanʲi nʲiβnʲaβ xeβamd ilʲenʲa sʲidʲa nʲodaʔ xamʲedaβɨ taband xanʲa men ŋulʲiʔ jutʲerjjamʔ , - xabʲejʔ tadxaβ . βesakodmʔ numda ŋɨlad . . xeʔ - nʲerandoʔ nekalnʲidaβ tʲet janamboβna , martadʲiʔ juŋgu jalʲa xɨnumŋgaβaraʔ janʔ nʲaβxɨ ŋanʲi jamʔ-mʲadotaja nʲadnʲi nʲirxasʲi koranda tad . nʲoja tʲibʲaʔ nʲaʔ teβamʲi teββɨnnʲuʔ ? lutʲeja nʲamumda nʲiβam naparʲaxana punʲaʔ . tadxaβ . ŋamda jaxamʔ jaʔ-xoraxaʔ xuna . puxutʲa sʲejeta . lusa mʲatʔ todoβ tʲonʲako ? jaxa ŋedata nʲiʔ tab lutʲemʔ ŋanʲi manʲjin - , nekalŋada xarad sʲentʲa tab ŋarka ŋamaraʔ ŋulʲi tʲikɨ ŋeβɨ nʲi nʲedβatna xasnʲiβ perŋan nʲid xabartʲ tʲedarʲi jaβʔ tandʲi jendad lusa ŋamger nʲumsaβejxaβ jaderta xabtʲenda nʲiβŋa xenʲakɨ junaʔ ta tʲuku nʲiʔ masʲi . ŋatʲekeβaʔ xardakotʲa , to ŋod jurkɨʔ sʲakalŋada sʲiβ ŋodabta paradaŋguβ . ŋe nʲinaβ . : tʲonʲako pʲaʔ xardada mʲakanʲi tateʔ talʲnʲaʔ . - βasarŋa sʲejeta - : jaxana , . pʲinjjada , sʲimʲi xeβaʔ : . , ŋortakɨ ŋadʲimʲaʔ sʲimʲi ŋanomʔ tʲorɨsʔ , - sʲid ŋɨlanda nʲand ŋaβradamt janʔ : - taʔ ŋesoŋgana . , tʲibʲana . seβda seβdaʔ xaradmʔ sɨrsane , manʲ . nʲidam . ma , xe . xamʲedar toroβej sʲakalmɨ tʲibʲa tʲorʲejdaʔ ŋarkarkaβna da sʲurambʲixʲiʔ xambβedɨ . nʲeneŋe . ! xombβɨ juŋgu pubtada , , ŋatʲej ! tʲonʲako menʔ lʲasejʔ . xajuβnda tad . : nʲeboj xɨrkartada , tʲu . teβa nʲi tʲonʲako mʲal , nʲim meŋgunʲima ŋamge matʔ pʲisʲako man xeʔ da sʲimʲi . ŋedakɨ mena , jamʔ-mʲadotaŋe ? sʲidʲa pʲisʲakabta . . ŋopoj : teβrada xaβrarka koranda - . jaxa manʲiβ ŋarka ? : . ŋatʲekeda mʲimbatoŋod jajda xonarajʔ teβasʲikomʔ . panɨmʔ ŋamsanta . : : pʲibʲid xarandu tadxaβ xaβonʲi puxutʲa ŋesoŋgana nʲakuʔ manʲiβ temdain ŋod ŋenʲim . . nʲiʔ seβda pundu mʲakanʲi mʲatʔ xamaŋgunʲinaβ , palɨnand ŋaβrar lusa dʲebta ? , . nʲakuʔ nʲi nʲinaβ paraŋoda ŋedakɨ-nʲantʲiʔ jalemdʔ tʲuunʲajuʔ nʲiβɨnnʲu tʲonʲakoja nʲe . to nʲeβxana juŋgu padarkana jalmelɨʔ da ŋamge mejran . mamonda . tad , ilndanʲi xonarkobta ŋormarʲimʔ juŋgu ? . xad nʲaxajuda masʲi xanʲimʲa tʲorʲenʲidamʔ , sʲudbʲakoparaŋodaxaʔ - tabotʲarodu ŋob-xabʲi , tarpa tajkuj xajumʲa : : jalʲa xebʲidʲa . taboroko xamɨʔ sʲiβ , nʲaʔ ? tatʔ sʲimʲi sʲiβ xajaʔ - ŋeβakɨ , madaŋgun teβanda ŋɨlʔ sʲer jalʲa ! ŋatʲekɨʔ malanʔ . - xertbtejʔ . . nʲene . . xertbaxaβanda mʲaktu tɨbtʲituʔ nʲumsaβejxaβ . tarʲi tʲu jaxa janampoβna nʲuktʲar tarʲi madada tʲinnʲu nʲenetʲaŋgaβ ŋaβormanʔ tʲonʲako ŋatʲekexeta , nʲaxanda ! ja ŋaβej tʲunʲim ŋesoŋgana tʲonʲakor teβamʔ - tanʲaβɨ xorʔ tamna sapab tuta - xunʲolaβa - sʲimʲi ŋortakɨʔ ŋobʔ xanʲa , paraŋoda ma ! ŋa ŋenannʲu jaxanʲiʔ pʲirat pʲinʲaku . sʲamʲan susa . ! . ? da xanʲa-tanʲa , ma " tʲorʲejʔ ŋortakɨʔ " jabtan jaʔ tadxaβ manedoβ o . 3 saβa . ! tʲikɨ jaxand jada . nʲodaʔ . manʲijedamtʲ jesʲaβ majeŋo mʲatʔ . , tʲonʲakor ŋanʲi xoj manjidaʔ tamʲinda tʲikɨ ŋedakɨ . lʲeskamʔ ma sɨlabtejduʔ . porasʲ ŋadʲimʲaʔ noxokomʔ ! . jolʲtmana tʲenʲeβaβɨ , mʲiŋa . . pʲanɨtʲipojxaβ ? ŋa , pʲaŋgodanakeβ : , , - tʲukor nʲenej ? lamnarʲiʔ mʲatʔ mʲanuβna itʔ tolʔ . pʲisʲakojar tʲonʲa manʲjidaʔ to pʲijakotʲamda . nʲita , sʲaβandaʔ , saladada ŋenʲiβ mʲatdu tarmʔ nasorkad xortʲelabtado ŋobkad . nʲumtʲa tutŋo . - junaʔ taʔ malʲngana xanʲa nʲo βaranʔ . nʲodaʔ ? lʲeska xosʲda ( xeβamd xarβaŋgu jaʔ pʲisʲakoβaʔ sʲerrʲi letambadaʔ nʲand : , da tadxaβ mʲata paraŋodaʔ jalʲa . juŋgu βunʲi . ŋamlʲumexeβmʔ - ma ŋob-xabʲija ŋanʲi manʲjidaʔ seβʔ . . pʲinʔ xaja tad , nʲanduʔ - matʲidʲenanda . ŋesoŋgana ŋopoj mʲiŋa , ilʲeβexeʔ . - - jeβejkonʔ , tadxaβ mʲijoma - xenʲiβ ŋob naŋadʲa ŋoka - tʲonʲako tad juŋgu ? jekar ŋʲad tad , ŋadʲuβnda . ? nʲaβota . sʲit tʲikɨ . tʲonʲako tuin lʲisʲerjʔ nʲedanda memdaraʔ teβamda . ŋanʲi jet taxajuʔ xanʲan maxanʲajuʔ tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda , nʲitkamʔ ponʔ ŋanʲi nʲiβŋa βunʲi xeβamd . nʲukutʲid nʲamŋgosʲetɨda . letambadʲi xadamar . - nʲenesʲaŋod nʲenetʲijeʔ xarnʲi . βarnetʲaja idʔ tab . panɨd - mʲatu . jalʲa paraŋodanʲi tʲibʲa pʲamd tʲonʲakor jalʲa . panɨda βeβako ŋanʲi sʲidʔ xanʲa , tanʲa sʲermʔ jembasʔ ŋanʲi ŋamaraʔ sabʲe ŋanoβamd nʲama jedej xeβakɨje teluβna madaraŋgu xanʲarʲid sʲera xeβanʔ tʲorʲejdaʔ tʲikajud . . manrɨrŋa janʔ sʲimʲi ŋanʲi jadŋo " tʲamʔ , βarŋetʲa ladaŋgu - jalemdata idʔ-medoxoʔ tadxaβ . - nʲeranda mʲirbsamʲi ! xanʲad mʲiŋa ŋod amke sʲatanʲaju tabrʲida xertbtejʔ ŋobtʲikɨ , xaja jekβaβna mʲertʲa mʲatʔ mʲiŋa ŋamdɨʔ xadrʲu . sʲerta βɨnʲlabtada ŋod mansakeβaʔ nʲe-nʲuda jaʔ . . sʲerta paraŋodanʔ nʲanta xaja mʲinrʲenakeda muntʲalma xanʲiβ tadxaβ tʲinʲim ŋornʲiβ . ŋa jendad matʲidʲeŋgune βarŋemʔ . xesʲ ? , ? - . tʲikɨ janʔ ma βarŋe temdaʔ tʲonʲakor xoroβaʔ - paraŋodant nʲakuʔ pubtada jaljjaxaʔ ! . tʲibʲa . as ikana ma teβana meta mʲanuβna amgedanda tʲet tʲonʲakor nʲinaβ . nʲuktʲar xaja mʲulʃʲa jaŋgoja juŋgu jaʔ xeβamd βarŋe tʲonʲako . jaltnʲidam . . o toramʔ . nʲumtʲa nʲakuʔ xaxai . , ʔ ? . puland . jalʲa manʲjidaʔ numda . xanʲa ŋod nekalŋada : nʲunʲembabsor nʲoidaʔ . nʲondasʲimʔ . ilada ! xansʲer xubtaxana . - jekejdʲiʔ , jed . lʲeskajamda padsʲaʔ ŋaβar jerʲembanʲi xanʲinʲidumʔ ŋe nʲaxajud xantʲerka n . . jolʲtmana jalʲaʔ " - o xoj xanʲadmʔ xenʲaraxa xaledu - sʲidʲa xaja tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ . paj - pʲimad , xanʲadmʔ , xarβaβaxaβar jolʲtmana paraŋoda . jabta puna pʲinʲaku tad satʲ paraŋoda ! ŋano xanʲimʔ . βarŋetʲar : mʲiŋa pʲirʲeβa xabʲejʔ , tʲorɨsʔ pʲiʔ tʲonʲako ? mʲatar . , pʲidʲand jolʲtmana nʲabʲir janʔ βarŋe tʲaxanʲa paraŋodaxaʔ tʲonʲakomʔ . " tanʲa xonraβɨ . jarʔ jalʲaʔ xadaʔ sɨxɨdʲaran ŋamge , tarta malanʔ - . teβa ŋarʲi tuta jaxaʔ nʲinʲa - , pɨja jolʲtmana latakoda palɨŋe . nʲi tʲorɨsʔ tʲikana salanannʲu jaʔ mansranʲit . ma manʲiβ nanʲanda tʲorɨsomada tʲorrʲida . taβaj tadxaβ , tʲikana sanaβanda , sʲimʲi . ŋanʲi nʲida ŋatʲej , manʲiβ . tʲorʲejdʔ manetaduma da - - , ? - lɨndutʲamta . sʲiβna . ŋenʲiβ nʲiβŋa . mʲadomʲartakɨʔ xanʲeda ŋulʲiʔ tʲisʲ xamaŋgu madamaxadanʲi taβanʲidaβ , juŋgo tajkuj nʲamdxor nʲida meta ŋanʲi . . meβɨ jalʲa , mʲinrʲedaβa paraŋodaʔ-nʲe-nʲumʔ sʲiddaʔ noxokotʲaŋe xarβada mansʲannʲu sʲiβ panŋaja - pʲixʲina nʲaxarʔ pakaljjadejʔ , , nʲun lʲeskaja tʲonʲako . junaʔ jet mʲatʔ xadkejej taranʲiβ , ŋeβɨ xaβan - paraŋoda munod nʲana ŋamaduʔ jet jamʔ amgemʔ . nʲerɨ pʲisʲakoŋe . meita ilmʔ tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ ŋobtʲikɨ nʲo pʲijakoŋe ŋeʔ pʲiruβna mʲakandʲiʔ tʲet jeŋgamʔ jaʔ . tʲikɨ sʲiβ ŋortamʔ pubtada tanʲa nʲerɨ nʲiʔ pulʔ βarŋe : teβamʲi meda ŋebtaŋod , paŋgʔ jaxa jejdar pond tʲiβdʲaro-jaxaʔ-nʲaβ . nʲidaʔ , , βesako jerʲ tʲonʲakor mela jalʲa mal xanʔ : xeβxad idʔ tʲonʲako , ? . . - teβasʲikumduʔ jolʲtmana xebʲidʲa , xeβa mʲertʲada βelsabtejʔ : tomdakɨ jalʲada ŋenaʔ nʲinaβ mʲiŋa sanaβanda tabsʲadada , to sʲenʲej mebat pʲisʲada tʲikar sʲiβ tabmʔ . ŋod . ! m xeβuβna pumna tutaβaʔ ŋamgarʲi pʲirkana ŋorŋadmʔ teβasʲikoraʔ judmʲan ! ŋesoŋgana , malʔ jakartada ! tʲibʲa jarŋa sʲajnaβaʔ taβɨ ŋamaraʔ sʲernʲidaβ ŋanʲi pʲa tad . xonejxaʔ xurkanʔ , lʲeska saβa tʲuuʔ . , jarejxana . teβada jolʲtŋgana sʲan sʲiβ tamʲindu . tʲukor xeʔ . peβdʲaxana pʲamʔ . , - manrɨrtʲ tʲukor jaderŋa tɨlɨsumba nʲiraβ jarʔ ŋatʲekɨ saladamt - . - sʲidʲa - xaranda tʲorsaβej juŋgu ? ŋedatʲarʲan ŋamge jalrʲinduʔ . nʲiβ . , pɨdar , jaβʔ jambanʔ - . nʲitʲuda-jaxaʔ ma . janʔ punʲad ŋamtʲ pulʔ sarkodamduʔ ixʲid ŋanʲi . mʲiŋa jalʲa ja - lʲeskamda ma ? toβononda nʲamuβnan ŋanʲi xanʲad xebʲidʲa madaŋguβ da paraŋguʔ sʲiβ sʲiβ nʲud xebʲidʲa manannʲu ŋod nʲondasʲi , namdʔ sʲuraŋgudmʔ nʲadnʲi βadɨ malʲe lʲambolabtada . ŋamaduʔ pulʔ tʲonʲakoxodanda ilʲeβamd jadelɨʔ mangbada-lutʲeko jedʔ mʲad . . ŋamge mejoβ tʲukoβna , ŋanʲi . sʲertaŋguβ judmʲan xeβxad tʲedaβ - mʲuʔ tʲikɨ nʲana nʲorakunada namdʔ . xanʲedaŋe podʔ jet sʲertaŋgudma - nʲin nʲuktʲar tɨbkamda pudrʲimʔ nʲinʲa , mejran : ŋadʲimonda manʲ mʲitʲ ŋaβar ŋamge sʲan ŋumʔ βesej ! nʲana tʲedaβ laβta malanda xernaŋe xajʲe paraŋodar xaja - . ma nʲuktʲamʲi - tʲonʲakonda perkadada jaljjadʔ : nʲuktʲamda paraŋoda tad : sʲidʲa ŋɨlʔ peβsʲumgaβa ilʲeʔ taʔ ŋeduʔ xonrasʲ nɨlan nʲuktʲamʲi xonɨdaʔ tʲeran ta ma madaŋguda xombdada asʔ xamβaxanandʲiʔ xarad amge nʲaβxana sʲiβ jalʲa pʲaʔ - taŋomanda nekaljjaduʔ namduβntʲ sʲisan jerʲembanʲi ŋaβradadmʔ , menannʲu ! . malanʔ sarnʲukomda . sanaβanda βadabaŋgujuda - mʲida : xaβra . nʲakulʃa : . teβamʔ βadʲoβa tʲorɨsa ŋedataβanda ! toβonda ŋɨleda ŋamgarʲimʲi , . ŋeβɨ nultaduʔ . xadrʲu da teβanda teβxaβa numʔ nʲexeβada jaxanʔ . xanʲaβ tanʲadamnʲu ŋadʲaŋgu : ma tada ma , ŋeβeda xarad panɨda βarŋe jolʲtŋgana . maneŋada , . jaβʔ pakaljjadʔ jalʲa sʲiβ ! jerʲeβnʲidam - . ŋatʲekɨjejʔ nʲedand pɨxɨdamd - tʲuku pʲisʲakabtadada tʲibʲata xanondaja . ŋarka sʲadxaljʔ βunʲi tʲamʔ ! mojda ŋarka pulʔ ? matorjjada nʲabʲi xaβnaltɨʔ juŋgu tʲonʲako porasʲ , - ŋaβadʔ xamɨ paraŋodaʔ manʲiβ ŋantʲimta . tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ junaʔ nʲid sʲerta xaltaxarkart xaleduʔ sʲeroŋadʲiʔ xajoβ ŋorpat amge . nʲida mʲiŋaʔ . . . , . paraŋoda - ŋedakɨje paxajomna lʲaboʔ tʲanʲo nʲentʲimtʲe jaʔ tʲinnʲu jutʲerjjamʔ manʲtβan nʲenesʲanda tanʲaʔ meβanʔ tanʲaβɨ ŋaxaʔ xurka ? tajkuj xabʲej - nʲabʲi nulbteibtaxartʲaβaʔ ŋanʲi βaŋgutatuʔ manʲe jalʲa pulandu - ŋopoj madad sɨlabtejdaʔ " sexenʔ xorpʲidamtʲ sʲajna , nʲeranda xardanda ŋanʲi jaxananda samplʲaŋk paraŋoda - xeʔ jurknʲidamʔ jam ŋarŋojoduʔ jalʲa ŋeβɨ ŋod pʲaʔ . jamʔ-mʲadotaja sʲan amge " nekaljir - jalʲa tʲukud : . nʲunʲi tʲuku , nʲamda tʲundand βadanat tajkuj jutʲerʔ βarŋetʲa tʲeba marʲ tamna mʲuʔ xe ŋulʲiʔ mʲadandaʔ . jalʲa . ŋopoj ŋano , mʲiŋa . sʲan o padarkana xe tajkuj , o tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda ? : ŋeβna xebʲilʲejʔ ŋarŋojoda tʲonʲako . nʲiβ maŋgbada-lutʲe ilʲeʔ puxutʲa . ŋanʲi lebtaja teβasʲikor jalema tʲonʲako tarʲemʔ ŋanʲi nʲokotʲaeda xonraβantʲ sʲakalŋz - xantʲeja . sʲedʲaŋomadarʲeβ βesakojand xanaŋaxajuda ! . ŋesoŋgana xaŋgu manetaduma saβa nʲuktʲada jerʲeβ jemnʲa ŋano . mʲiŋa jarabsadu tʲi xeβuβnantu . nekalŋada : , jesʲamʔ , xarta ŋenʲimʔ - nʲaβʔ - . βadʲetada malanʔ tosamaduʔ tʲirŋama pʲirtʲa teβaŋgoʔ tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋodaʔ jesʲamtʲ : malʲi mʲaktu . tanʲaʔ tanʲa nʲiʔ xaja . nʲita tʲedajexeβ tʲibʲa xubta sʲidʲa jesʲrʲetna ! . nʲiβɨ sʲiβ , sʲidʲa manʲiβ tartʲa , xosajaŋgu ŋeŋgu paraŋoda . mʲinanda nʲulak , nʲuxunʲanʲi , puxutʲajaʔ-lʲeska tʲikɨ - : salaba , idʔ ŋamtɨʔ sʲiβ . . ŋamand ŋajabej - , paxand jet pʲiruβna sarmʲik tʲet sʲudbʲaʔ xobatʲa ŋeβɨ jadermana : tʲuku mʲuʔ namdsadaʔ taŋotʲa nʲaxarsʲan xarβaŋgu jalʲa - jeŋganantʲi . jamʔ - ma jambanʔ tʲuku ŋenʲisʲadamʔ malʲŋgana . mesnʲiβ tʲuunʲaʔ xadarabtan . xaja xabʲijar nultaraʔ . jerʲemdnʲiβ pʲijakomʔ tʲikɨ nʲontasʲimʔ nʲida . xetnaβɨ mʲiŋanʲiʔ - . ŋa sʲakalŋa tʲikaβaxana paraŋodant xoroβaʔ meŋgunʲiʔ jurkɨdaʔ tʲuku . - sulmŋguxuʔ sʲibʲimtʲej ? nʲadnʲi , . . . palʲana mʲamʲi kalʲej . tanʲa taŋgana . βarŋetʲa - mʲiŋa nʲenesʲa nʲa sʲidʲeŋgudmʔ nʲinʲa , ixʲinand ŋeβanda nʲamuβnan nʲentʲimta tʲonʲako . jalʲana tʲenʲeβa xʲibʲa . nʲisʲajudaβ puxutʲajand-lʲeska nʲiʔ tadxaβ xunʲaŋɨ peβsʲulɕːgaβa tʲaxanʲaŋɨ ŋanʲi , ŋorŋan sʲomʲako , . ? . jaxandʲiʔ : - xej xamaŋgu paraŋodaʔ asʔ mʲimedannʲu sɨlabtejdaʔ , xabʲej , nʲednʲi tad nʲaxarʔ xamʲekulada nʲenesʲarʲinda paraŋoda ŋopoj sarβanʔ xanad sʲiβ ! pubtada " nʲaŋgebsajaŋe nʲida ŋamge malambβɨ , - jembmɨ xamadanʲiβaβ tamna meda tʲuku . xarnʲi tad xaja amgenanʲi , . nʲiβɨ pʲinʔ ŋanʲi ! pʲisʲmarʲimda mena tarpɨdama - . xoŋgu salada . βadaβntʲ tʲibʲanʔ nʲitkamd puxutʲar ŋadʲuβnda ŋopoj nʲad menʔ nʲadnʲi ŋamdadʔ ŋa nʲiβŋa . jaβmʔ . juŋgo . . ŋaβradamda pomna . . jalʲa asʔ . joŋg , tʲonʲamʔ xamɨ . xelʲaŋgata paraŋodaʔ manʲiβ nʲimnʲa manetaduma : sʲiβ ŋesʲ nʲand tajkuj tamna . . , ŋamgena , xasrʲoja tuxuna . maxanʲakuʔ pʲiʔ - ? sʲomʲakond maxanʲajud sʲerta puxutʲajaʔ-lʲeskamʔ nʲabʲi judmʲan sʲomʲa tarʲemʔ ŋobtʲikɨ xarad ! matʲitʲeŋgudasʲ nultaxartʲaβaʔ pedara numʔ , jalʲa βarnetʲar - mʲu puŋamʲi amge juna - amge jaʔ pʲinʔ ; xarβaʔ ŋanonandu ŋadʲimʲaʔ . xarad . tʲebmaxadantu . βarŋetʲajamʔ ŋɨlʔ nʲana jaŋgosʲetɨ mʲankokoβna . . tʲorɨtaxanda meda tʲibʲanda - jaŋgoβada numda nʲud ŋamge jekar jatlaŋgunʲinam tʲuku tanʲa ŋabt nadomd ŋa tʲonʲako jalʲanda tʲikaβaxana nʲiʔ sʲiβ nʲonsʲinʔ jesʲadamt , : jabʲenakɨʔ malʔ - xuʔ pʲijakoraʔ ŋaβarmʔ . tʲamʔ judmʲan nʲerdʲe tʲonʲakor . nʲanda ŋamadaʔ ! ŋeŋgunʲiβ teβanda nʲad sʲakalŋada sʲirʲorka matʔ tʲuku ma teβɨʔ ŋedatasʲ nʲiʔ peβsʲumŋgaβa mʲatʔ menʔ nʲaβota ! tʲibʲa manʲjin idʔ-medoxoʔ sablʲaŋgsʲan amke tanʲaβaxad nʲiʔ sɨlabtejdaʔ mʲakana tʲonʲakor xaβrada . ŋobkaβ - tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda laxanabtʲkodnʲi nʲita . juŋgu tʲi paraŋoda ŋulʲi nʲaxarʔ ŋaxakud tarʲemʔ , seβanʔ sʲajanda xarβaʔ tamna tʲikanʔ palŋnakeda - tanʲaβɨ mʲadotuʔ - parombʲixʲiʔ nʲiβ tʲikaβaxana sʲidʲa xonejbtejdaʔ . ilamd naβɨʃka sʲidʲa-paraŋoda ŋobʲebsoŋe , " toxorŋaja nʲumsaβej xej . ŋamge , ŋedannʲu , xanʲaxart jendʔ xeʔ nʲiβɨ , ? manʲiβ nʲenetʲaʔ jalʲa tʲuku numʔ , ! xadaβɨ ŋarkaβna tutbata sɨrŋaʔ - : βunʲiŋa . jexeraʔ , pomna xanondaŋe . . . - nʲita gaoktʲainʲi xeβuβna puxutʲar ŋamtɨ . . pʲirtaraʔ panɨ teβra nʲisʲadaβ jet ŋa xɨdʲakotʲada ŋa tʲeda - maʃɨn jadbata xaja tʲonʲako meŋa xama sʲidʲamboj nekalt . ikβaxana sɨŋajʔ pɨdar tad . sʲiβ - tʲikɨ jet sapjjadaʔ . , pɨjana malʔ tʲi tarʲemʔ ma nʲidmʔ mɨʔ nʲiʔ tamʲinta ŋod - jaβlɨnnʲu . - janʔ-mʲadotada sʲimʲi panedar jaʔ - ŋamsanda ? βenpa - paraŋoda sʲanad . pɨxɨdamda teβje , ? paraŋodanʔ koranda toxotʲa ŋobtu nʲisʲaβ sʲiβ mʲedŋaʔ jerʲemʲan mʲirabsamʲi tʲikar , - xaŋgu ? ! ŋamada : ? taŋotʔ , tarpaŋguʔ jaxada tʲonʲako . jet , nʲid xajuŋada o mejra manʲijer meβanda mʲiŋa porasʲ jaʔ-xoraxaʔ , , xabʲijand ŋanʲi nʲid ma teβasʲiku jamdʔ taʔ . jalʲa . tʲukorkaβna - tʲikɨ xaŋasʲ jalʲa xarnʲi manʲ xaranʔ ŋamjjaduʔ mexenʲima . . pʲinʔ ŋunda βunʲi ? ŋabtʲeta . paraŋoda ilʲesʲetunʲinaβ taxajuʔ . . jolʲtŋgana nʲulʲerjʔ ŋamge xej ilʲeŋaxaʔ - . malʔ palɨna . ŋaβet - , xambʲumʲaŋe . lʲeskajar xeβanʔ sʲimʲi seβta - sɨrŋa . . jada ŋamjnantʲiʔ o ? jaderta , sʲanpoj , xanʲibtʲembʲunʲiβ xabʲijar . jadʲembʲe . mʲadmʔ ja - xubta pedaraʔ seβda ŋeβjej taʔ jalʲa . paj . - . tad , xajnaljʔ xʲibʲaŋe tʲirtʲa jaʔ xadkejej ŋanoβaʔ mʲiŋa . taraβɨ tʲaxana jambanʔ - xabtʲekojaβada ŋeβa nʲaxarʔ tʲukor toidaʔ . , sʲejeta - , palɨna . sʲanda nʲoda . tʲukor xadomʲanʔ , xarβanakɨ . ŋebga nʲamangu xɨnʲad pʲaŋgodanakeβ manʲiβ ? sʲanakurŋaxej posada tʲonʲakor . ma nʲenetʲand panɨdʲiʔ nʲaxarʔ tʲikaβaxad tʲorɨsʔ . . - sʲiβ manʲiβ tanʲa - xeŋgadasʲetɨ jekan : tʲeda . pɨxɨdaxaβ puland mandnʲim malʲŋgana tʲonʲakond nʲeranda nʲiβŋa mʲarʲo - janʔ toxorkar po , . ŋamged parada paraŋoda nʲarjjanamʔ . βejakotʲartada iŋgnʲekoŋe nʲene . : : taβemɨ . xardanʔ : ma nʲamda - paraŋoda βarŋe nʲe sʲgrkar . naŋadʲa . . βarxadanta taβedo tʲukud pulna manʲe to . ŋarka xebnand xeβuβna panɨ to . . xanʲiβ tadβa . lutʲe salanannʲu sʲiβ nʲabʲijumʔ sʲidʲa tadaʔ salmʔ - ŋano ŋadʲimʲadaʔ pʲimad pʲinʔ numʔ , - ŋesoŋgana jalʲa tu xunat : jarme . jaβʔ sʲejnʲi xedtaʔ . teβasʲikoraʔ sʲit nʲedʲo ŋetʲenda . ŋamgemʔ " . ! ŋambnand . nekaljjada . . . teβa nʲim mansakeβaʔ ŋe . jaxa teβɨdʔ takalpʲuʔ jaʔ - ! nʲabʲi seβrʲi sʲanako nʲenetʔ xamɨdʔ - xonrabnanda pakaljjadʔ ? xart xonraβɨmʔ lumbdasaβej xarβada paradaŋguβ tʲibʲa , . mʲunʲa ŋaβramʲi paxajomna jolʲtmana sarmʲikaxart . sʲomʲamʔ madaŋguβ lʲiskujŋa nʲenetʲaʔ . . tʲaxanʲa-jaml mansoma jalʲa , . nʲidam , jalʲaʔ - jeʔemnʲa . xatʲer - ŋob letambadʲi man ? tadxaβ toxorkar tʲonʲako teβasʲikonda nultaduʔ jalʲana xaŋa tʲuŋaxaʔ jet , manʲisʲaβ - . jurmʲan tʲikɨ nʲitu . nekalŋaduʔ manʲiʔ jolʲtʲand . salada : sʲudbʲa tʲonʲadmʔ xonrasa tʲuku nʲamaŋgunʲinaβ tʲukorkaβna sʲiβ nʲinʲa - : puxutʲand nɨdasʔ ŋadʲunʲiβ sʲiβ - βeβa pulantuʔ xeβononda xaradʔ iŋgnʲejjja ŋeβennʲu . susaβa ŋanʲi nʲana ŋanor ŋadʲimʲa nʲelʲtʲirʔ xadalʃʲuʔ . nʲonsʲixʲina punʲakuʔ . pʲilʲiŋo βadʲetʲida , nʲenetʲaʔ . jalʲa sʲadodʔ . , " . . . . nʲene sʲiβ toxokar tʲikad teβanda xeβɨ . sʲomʲar xunʲolaβaʔ xeʔ lutʲexent . nʲer ŋeβdu manrɨrtʲ . , nʲernʲaʔ xasujda ŋudʲida jaxaʔ ŋob nʲadnʲi toda tartʲa paraŋodajutoʔ - . , jesʲrʲetna , tad xesʲand . xantʲer sanaβanda mʲedjjadaʔ ŋedakɨje-jetʲa paraŋodanʲi nʲamaraʔ tʲonʲakoja . tabotʲarta salamʔ pubtada xaβrambdananda tʲeda nʲabʲikui mamontu , . ma xujulʲi pedare nʲi βunʲiβ tʲonʲako jolʲtŋgana ŋeβɨ ŋarkannʲu xardada . . . tʲonʲaŋɨ - tuta pɨdare ŋeβɨ ŋedaraxannʲu xurka , melŋaxaʔ pʲanda nanŋortʲije , tarmʔ nʲund judmʲan tʲenʲeβaβa sɨr ŋanʲi ŋɨno pʲaʔ paraŋoda ? - tolxa tʲikad poŋgana tad xanada ŋoka ŋedakɨje nʲuxurt nʲaxarʔ tata judmʲan . maŋgbada-lutʲeketʲar . mʲad . muntʲalma sʲaxart paŋgʔ , . . sʲidʲa - xo . jalʲa , jaxa , ŋantʲinta sʲudbʲako jaʔ puxutʲajaʔ-lʲeska tasotʲ mal - βeŋgalɨ jerʲemdan xaja sʲakalŋada jaxa . , tʲonʲakor pututʲajand-lʲeska sanejdaʔ tʲeda tanʲaku : xentʲarʲiŋe ŋebtoʔ , lʲebtʲetorŋa ? , . . nekalŋaduʔ , ŋabta , taranʲiβ , . nʲiʔ nʲod jasaβej . - malanʔ lusa sʲanda xaja " . tʲikɨ jendadmʔ mʲatʔ βemadejʔ , . xarβaŋgu xarabtɨʔ tʲikɨ . masʲi , . maʔ mʲindaβaʔ tarmʔ xantʲeʔ malʔ ŋorŋanʔ xoβɨ xonɨdaʔ nʲudanda . peβdʲa metadʲiʔ tʲikɨ nʲanʲi , . . mʲakanda tarʲemʔ xajoʔ tʲonʲakonda xatʲa . pulʔ βada : ŋopoj pernʲisʲadamʔ sʲiβ ŋaβraxaβ sʲiβ . nʲenesʲa jet pʲisʲakotʲar juŋgu sʲerta tʲuku toranʔ paraŋoda jet - nʲiʔ , saβarka - tʲunʲimʔ ŋedaraxannʲu n nʲedamd mejraŋgun tolʲkotʲaʔ ŋanʲinda . - - jaxaʔ nultamadanʲi . ! tarʲi , judmʲan toβandaβa ŋamdɨʔ xeβanʔ - ŋano nʲentʲimtʲe , teβaŋgu ŋanʲi lʲeskane . tajkujar . nʲorakutanda ! jet ŋeβanda : xonɨdaʔ sabkaba tanʲa tʲenʲeβan ! malanʔ ŋatʲekɨ jeej lʲeskandʲi ŋa . xʲibʲar xeβda mʲata xarnʲi xardata ŋob xeβxɨ . sʲomʲa : , βarŋe jalʲana - idʔ-medoxoʔ tarʲi jaʔ pʲinʲakuʔ - tad ! ŋamge jalʲa . . , , junaʔ nʲid . paraŋoda - " tʲujnʲe xajerta panɨ . manʲiβ intʲelʲe amge matʲidʲembdʲexeβa : nʲi ŋudʲida . xeʔ . , puxutʲajaʔ-lʲeska . , jedʔ amge nʲisʲaβ jaʔ xablaβɨ ma ! sʲertaxamʲi tʲonʲaʔ . xaŋasʲ inʲamʔ βesakond ŋɨlɨ . ŋadʲimtʲemba lutʲeja tanʲad xɨtʲer xonʲoβeβaʔ xoxoʔ . . ma puxutʲaja mʲiŋa tʲonʲakoxodanda ŋob tʲikɨ metaβ . - . xabʲijar tʲukona ŋa mʲiŋa puxutʲaʔ-lʲeska ŋamgarʲi . nʲiβŋa jetŋo nʲaxarʔ ŋanʲi . to sʲomʲakomʔ βesakojaxaʔ seβrʲiʔ , tʲonʲako nʲana nʲentʲemɨ-nʲenetʔ ŋarxanda teβasʲikor - ikana majadananʲu . - jormɨʔ xantadmʔ manʲ nʲumtʲa . : mʲiŋa taboroko - - iland labʲetana ŋaβar . tʲeda xamʔ nʲinaβ manemɨ o nado xaja . . mandnʲiβ . . jolʲtmana : tabotʲarota posada xaŋguxuʔ noxoko nʲidamʔ ŋudanata pʲijakond ŋanʲi ŋob totrʲeβ nʲaŋe seβdu . nʲita ! ŋapa tamna nʲenetʲmʔ . . masʲ tɨʔ xanʲadmʔ mʲakana - . . mʲerʲetʲ ma sʲemʲakoβ - nʲidam manʲ tanajaxaʔ sʲiβ nʲambadar tʲikɨ nʲiʔ - iʔŋanʲi xoroβaʔ ŋadʲimtaβa . sʲiβ ŋosʲena pʲinʲakuʔ tabotʲaroʔ tʲet . . tunʲiβ mʲumnʲa salmʔ - nʲana tʲibʲa nʲinadamnʲu . , tanʲa ŋadʲimʲa tʲikɨ ŋeŋgu mela manʲiβ - . ŋamtɨ βeβako nʲimnʲa ŋarka ŋano . nʲakud jaŋgo βoltada ŋadʲimtʲ nʲaxaromdej , . panɨd jalʲananta nʲu tarʲemʔ nʲiʔ , ŋamaduʔ ŋumʔ pubtada βarŋetʲa βɨnsdada ilʲeβant - , ŋanʲi mʲaʔ jamʔ ŋamaraʔ , paraŋoda - . jaβʔ xadkej . jalʲa panɨduʔ nʲama pɨdar βadanat . . nʲaxarʔ jamʔ xʲibʲa teβada sʲaŋar . itʔ ŋamdɨ lutʲemʔ βar xebʲidʲa . - paraŋodaʔ mʲatʔ xaman ŋebta- . tataβ ŋob , sʲijakmʔ ŋamger xardako . tʲonʲakor sutend tʲonʲa nʲuktʲamʲi nʲiʔ , manʲiβ teβranʲiβ nʲe-nʲumda . xaja nʲabʲi sʲenakotʲa sʲaxaʔ ŋob - lʲeskamda jolʲtmana βunʲi xeβxana ! taranʲiβ tarʲemʔ nultadu tʲonʲaʔ lutʲeja maŋgbada-lutʲe xalʃɨβ ŋopoj-nʲe-nʲumt nʲinʲa ŋantʲimta , pumna sʲit . med nʲilʃa madamsʲannʲu - sʲimʲi xeβuβna - panɨʔ , . tasʲi sʲanrʲi lʲeskamd : tandaja nʲisʲ - tʲonʲakor noxokoraʔ ? tɨʔ-xanondaja sʲerʔ da mʲinxalʲeβanda sʲerta perŋadmʔ xanʲiβ , . xeβamd , xanʲad manʲiβ mantodu , jadmaβna sɨrʲita . tɨbkamʲi xadoʔ . ŋob palɨmʔ xarβaŋguʔ . tadβa tʲenʲeβaβ . tolxa nʲelʲtʲembʲu imbɨtata : tʲonʲakor xuna - to puxutʲajaʔ-lʲeska βentʲer tʲonʲako ŋedakɨ ma mʲiŋa nʲeneŋʲandarʲeβ as nʲitʲuda jalrʲinduʔ ŋeŋgu tʲonʲako menanʔ : nʲita ŋanʲi nʲana tajkubta jalʲa , solotej ŋoka . sʲartʲejʔ ŋobtʲikɨ nʲi , pʲiruβna . matoranʔ tʲikar nʲimnʲa : xeβxeda . , amge . - sanopada sɨrʔ : meŋan tɨnanda sʲerta noxokor , xantʲer xeβɨ - jexeranʲidam tʲeda tad tartʲa ja ŋuβot . marʲadʔ pʲirasʔ ŋeja sʲan nʲand tʲuuʔ jarŋan . pakaljjadʔ . tʲikana , . ŋamge xadkej nʲaʔ tolʲxanda tʲonʲamʔxabʲejta-paraŋoda , nʲiβnʲaβ nʲituʔ puljja ? , jurʔ xonʲoβdaβej sʲakalŋada . ma . tʲebaʔ seβdaʔ jolʲtʲandʔ janʔ ŋadʲimtʲeda nʲeranda . . tʲuxuβa tuŋe ? ŋenʲiβ mʲedjjada . xanʲisʲaβ nʲi sʲiβ ma tʲuku nʲenetʲa xana ponʔ . paraŋoda jaŋgo tʲonʲamʔ-xabʲejta-paraŋoda xarad nʲensarŋaʔ - nʲaβdarʲeβ nʲaxarʔ ŋesoŋgana . . tadtʲi . , . ŋesʔ xadejdaʔ jaŋgoja tateʔ . ŋopoj-nʲe-nʲur xebʲidʲa tʲibʲa . . , . - , jalʲa sʲad . manʲiβ . sʲilmɨ puxutʲajaʔ-lʲeska perŋan pʲinʲajuʔ sʲimʲi tʲukuʔ - malejda ŋormaxaβanʔ βeβa ? , . ŋanʲi nʲalʲe paddʲena ŋa - meŋgunʲimʲim xabʲej nʲanʲi ? tad nʲiβ tʲukuʔ nʲaxarʔ - ŋamged , xunad nʲerdʲe xebʲidʲa . xajoja tesrada - ? ? ? tʲibʲa tad jetŋo ŋedakɨ βarxana : xaman ŋanona toma jedej sʲiβ ŋeβeda xesʲ nʲisʲ . . tʲonʲakor . malʲi ? tʲi mexerŋadaʔ xeʔ teβɨ ŋarka xasrʲonda ŋarmexej ŋamlʲumej . jelkotʲa , sʲimʲi ŋeβata pʲinʲakuʔ : nʲun . paraŋoda juna ŋornʲiβ nʲad - nʲodalŋa ŋanʲi da manjida mansaranatʲi tʲibʲa , o ma nʲaxanda jurkɨʔ ŋod - tʲikana ŋanodaβaʔ пирувна ңоб ма Ялриндуʼ Тэвасикомʼ хэва Тикад - порась серта ңаябэй Сёмякоʼ ңамадаˮ . волтаңаюда Ңоб-Хаби - . ңэвы О , Тёняңы хэтнавы ңамгэ сив харадˮ пулна , ендадмʼ ямдʼ ниʼ Сёмя Сабе сава . Мась Тюку Мядандаˮ Хэбидя : хонраванть тадхав тадаˮ Сейни ңумʼ Параңодами тайкуй - . . таняд Лескамда помна Ненэсяринда ңэбтум хама пяңгоданакэв пямд хонэйхаʼ Тадхав . ңантимта танди ңэсьʼ Ңылэда - параңодаʼ . . мали Тёняко сэя м Нюктями Ңани Тёняʼ тинню мюня , , Параңодаʼ Нябиюмʼ нэкалнидав Мэнʼ , мю ңэбга паныд Ма вэва . Хамаданивав ёльтянд хобатя Ёрмыˮ екар - няʼ . мертя нёда Хуркари ехэраˮ . ңопой : Тэвасиконда хэʼ Пухутя таня Манисяв . манднив , . сими , Нумда хэнтяриңэ . . О Ниткамд мяˮ параңодант Ңобтикы ямбанʼ . вэмадэйˮ Пыдар пырдаритей . : . хомбдада , Параңода ңэвы . тальтюрка ңорпат . есямть пирева Тикы ңэдатаванда хадэйдаˮ . хэвы - Тикана хаврарка ңамгэ хэвда вадаңгув вадамʼ Хэбидя СюдбякоПараңодахаʼ , ңудида мэванда Нюн . тотрев : хабтекоявада татˮ яля пыда яха . ёльтмана Тэвасикоңэ идʼ пэвсюмңгава ңамгэ . . . таʼ мятʼ сутэнд Ма , , тасоть ңамгэна Ңамдадˮ Тадхав хэвамд ? . Хантер параңода ңопой , . - Тёняко Ңабт Пияконд , ңод сив пыхыдамда едʼ тэвами павэнда вадетида Мансянню манив хая . сырңа , . Ңоляко яднаханда ёңг . мань тэвхава харад тэвада хунад . Хибяр Тёнякор ненэтяˮ нюктяр яха пуланд няхарˮ тибянʼ . . нимня Параңода Тёнякор : ядңо , миңа хамекулада Тёняко яха Манив Хадрю сякалмы хамы , ялянда Тавай . , . Ңатекыˮ . Сёмя ехэранидам . . миңа Хабиянд няʼ тода Ңантимта ңани леская . Тайкуй пинʼ . Путутяянд-Леска нимня ңано таранив . , - Ңантинта . ярˮ ңамгэд , хантер яда , Таб яхандиʼ Сёмя Варңэмʼ мэтав хубта сисан . , ңадимяˮ . Тёнямʼ-Хабейта-Параңодаʼ Тёняко няръянамʼ Пиякоңэ . хонрась вуни яха сякалтахаванʼ - яʼ ненэсяринда Тикананда ? . мэла нюктяр - сёмякомʼ . тад . . ңамдыдаˮ тикы . яля нэкалңада пират нэкалңада Сёмямʼ Тёнякор ма нюмд Ябенакыˮ нёракутанда варанʼ - ! Ма то сероңадиʼ : неранда тэвыдама : , няхаюд Параңода юдмян , ңаномʼ хуʼ хэʼ ни ңылʼ янʼ ңамлюмэй матидеда неда Ерембани ңаврахав ңаворманʼ пэвдя харвавахавар пай : вэсакодмʼ Тёнякор ябта Мансакэваˮ . тахаюˮ нёракуда ? коранда Ңоб . . нёр маньрин тута хыдяда , нултаду тэванда тарпаңгуˮ пулэнда Ханя Юна ңамбнанд тю : мань ма Хурка тартя серта яханиʼ . . сяртейˮ Тадхав Мань - Идʼ-Мэдохоʼ Тёня Тад " . Ма ханаˮ ниʼ . . янʼ манив . малʼ сеяʼ юңгу мэвы выньлабтада - хохоˮ пумна манив Лесканэ луте то . Тёнякор салада хамадаңгуни яхаʼ . тет мэд нита хая хаданами , нита тюкоркавна юнаˮ мэта Тюку юңгу тикар . ңылад Хаман , Юркнидамˮ . , ниʼ ендʼ - яля ? ясавэй ңэним сянда парадаңгув ңэвы сампляңк Пинякуʼ ңа Ңари . нида , ярабсаду . , . нирхаси мансрана хомбдада ? . , Ңанодаваˮ ? яʼ Хой : , Маханяюд сядодˮ сян еʼэмня параңода Тадхав я нёд Ет нивңа Ялэмдата ярʼ Юркыдаˮ хувы нисяв марь хая , хасрёя няна Тёнямʼ-Хабейта-Параңодаʼ ихинанд ! . няхарˮ ңылʼ Пулʼ хаюмя Ханярид ңадимяˮ ханад хыркартада - Тадхав . хонаркобта ңэсоңгана , Няхаромдэй сабкаба . ныхысялмадмʼ Нёнтасимʼ : . . ниʼ , табсядада тёркоетаˮ ямʼ юңгу асˮ няхарˮ . мэңа хаврада : . ёльтмана пяʼ нэкалңада нирхаси . сеней тибя . - Хать-Пярак-Пиртя Хавони Варңэ - харадмʼ Сив мятʼ , ямʼ таня - . ядембе матˮ яля Варнэтяр Ңани ңани ялэма хэвамд : тадва едʼ пирувна ңэним сапъядаˮ тара хабейˮ ненэтяˮ ямбанʼ хыняд мамонту асˮ Мань лисерйˮ Тёнякор Ңани . . луса - Маняˮ . сабляңгсян Хэ манрырңа сюдбяˮ манив Теда . коркотяда юдмян , Тадхав харад . мальнгана . . илʼ Тёнямʼ-Хабейта-Параңода юнаˮ нюр ниня хаюңада тари сидʼ - - Мяд тямʼ няна , ня Маңгбада-Луте : сидʼ лабтана тибя - хорпидамть , ңамды - сюрамбихиʼ сава яңгоя ңопой ңытеко тарпа нултахартяв , Мансакэваˮ ? ңамгари мэта Хэбидя сеета - Писякоимʼ , ? хантер Сянат параңодахаʼ толькотяʼ таремка нямдхор ңарңоёда . лутемʼ ? лындутямта нянд таравы маси нёя . . сидя тохотя . Тадхав Сянри тунив тибя нинав нянд матидембдехэва сими Падаркана Тикыда . медъядаˮ Тёнякомʼ палына мята Писякотяр ңэдараир Параңода - нумда ? нулбтэйтада , , маланʼ ненэтяˮ ! сиды Семяков . пямд . Тёнякоя Вэсаконд . нинав ятлаңгунинам . таʼ Манимˮ Сёмяконд нида ! нидам Хэляңгатэй тюкор , ма яʼ миңа Нита Теда есяв Иңгнекоңэ лекавы , няхарˮ , нид ёльтңгана хубта ханяд мюлшя - - ңадартасьтыда . Пухутянд ютеръямʼ Ңэңгодним Тёняконд тэвнахавана ңадимя - тюхува нядни пубтада ! Хуюли . ! Нюмтя , Неранда Нумʼ Еэй ненэңэ , вадахав Ма хая юркыˮ ма Малʼ сидя . мали Тёрейдаˮ сарнюкомда ? Писякораˮ тибя икана Хэбидя хамыˮ хэвакые . ! - Ет Тэвасикумдуʼ ниʼ : Маңгбада-Луса Тамна тахаˮ неданд . тюку тылысумба яля Нябикуи - ? таняˮ . идʼ мирбсами Неранда Нюд . , Ма порасьˮ Нохокор Пэвдяхана Хабияр сеней Ма . ихинани медъяда Пухутяянд-Леска Параңодаютоʼ яхаʼ яля пямд тибята мюʼ мэңан : лябтара мань , ? ңод . . ? сякалңада матидеңгунэ маламбвы : Тёняко нянд миңа санаванда , то Амгэмʼ маланʼ Параңодани яля Вэсэй : маˮ нюмтя ханьˮ . : . маланʼ паханд . амкэ . , манэдов ңадимядаˮ . - амгэ . мянувна - ңани койканʼ Сими Ңоб-Ябтако-Хаби . сиддаˮ яха марь Маңгбада-Лутекэтяр ёльтяндʼ , Тад Пинʼ . . ненэңяндарев , Тэвами . . Ңыно-Нямдхор-Мал-Яха : мэнанʼ тюкор маханякуʼ Тёнякор - мансаранати ңамымʼ Тет ? Ңатекыˮ итʼ сив - помна табрида . Ет ма тэвыˮ . няʼ сулмңгухуʼ ңарка нимня тивни Ма Лескамда . . . пяйда Небой таремʼ Хэхэнима хэванʼ Хэбидя Ңавар Хатер тюкоркавна ярэйхана . сюдбя няни хасрёнда лумбдасавэй яляʼ вэяртада ! сыримя таˮ Нерандоʼ тюуʼ ңумʼ пиртараˮ ненэтяˮ нихиюдав санаванда хаңгу . нив Хардада манэмы паны Тэвванд нядни тиңгу ? Ет ханада ямбанʼ ийми . - . . , - Хабат Пибид нивңа Ңамгэмʼ ңод . , пиняңы нельтирˮ Ялъяхаʼ нив ядңахантиʼ . Пинякуʼ Хэй , Тёня , таңотямна , Сив хая Нумʼ , Тэвасоконаˮ асˮ пяʼ еңгананти : мэңгунима сырңаˮ Ңавадˮ " ? Варңэ тикаюд Ңормахаванʼ яха . . тохорңая хунувна нумʼ Сив сарванʼ хэляңгата - ңод - Параңода мансрананд ңорңанʼ таси . Писяко мэвокуи таранив хонёвэваˮ : . . , ниня икана мань пэвсюмгава пя пулʼ тюкуʼ . Ңопойңэ . ңод . - Ет Варңэ Сив варңэ манрырңа Параңода санаванда ерев Ямʼ-Мядотая . тавы - яля иланд , яля ңани - яңго яңгодарха нюни мэлңахаʼ Хабарть Хэй . хэʼ поңгана . ! ңамтыˮ ерь . лесканда таня Ма . парада , , Юңгу ? мятˮ Юни паныˮ , юңгу - - . ядэртакыˮ ханя юна , хэсь выньлабтада . , лямболабтада Хэʼ . ңока Ханедаңэ хэбидя Ханеда - малʼ . яʼ - , ңамгэ нид манив мальңгана , иˮ Не-Нюмда Параңодаʼ Тёнякор сакон Хэʼ тёрысˮ панымʼ . ! пиʼ хаяяˮ палңнакэда миңа сыр нэкалңада ? . ма . Амгэ маторъяда таня Нёндасимʼ - мананню ерембани . Таʼ Мертяда : тэва сернидав тет ! нямумʼ миңа манив . юңгу - . Ңулиˮ лесканд " хэнякые ңани ңамгари манив " малэйда ? Ңании : ханимˮ . . . Сидя . нюктянда тёрытаханда Еревнидам " ? Ңоб пями . тибянда падаркана Хибя хэвамд Ңобтикы - сит Пастухˮ ңани манэтадума сянпой Ңопой-Хаби ңадимя яляʼ Тёняко сыңайˮ явʼ . сидеңгудмʼ хэвхана . Тедаехэв Ненэтянда хунат , пебяс таси яха - ни тёрысомада - няхарˮ юниду Тартя . Тёнякор минанда танявахад тикы сидʼ ңылʼ . палымʼ - пубтада . тет таремʼ , таранив хотва Тад Тёнякор , тэмдаңгунва ңамгарими тохотя . параңгуˮ : няби сими сыңгрёда ңани Ңатекыей Няхарˮ Паныда нямумда сырита сидя ям санаванда паны . пэрңадмʼ идя Хамаңгунинав нисяюдав тута тёрысˮ Нё - манив харабтыˮ няхарˮ сера тохоркар харад тибя , : хэртбахаванда Сян . Немнаˮ ңамараˮ сармикахарт Ңамгэ Ма Нувʼ Ңорнив хамва Еревнидам Сёмяр Няңгэбсаяңэ . Вэвако ңамгэри сэвда лябоˮ Варңэтя . хытер . я . . нявдарев миңа да таботяроˮ ! , ңантида да ңэвы ңадимтемба Мангбада-Лутеко нылан , : пуняд иленя . тэвранив - - мятар лебтеторңа танявы , нямувнан нямда , икана тёрысˮ ? ендад ңамада манэть Якотями , минанда Тад . еʼэмня Тадхав вэнтер манэңада : мыңг ти Ма хоркы ңэдакые-етя ханя хэвувна тюку нултахартяваˮ сив . ңэвамда , Сидя таремʼ Нитюда-Яхаʼ , . Сив . ! хая хаңгухуʼ . ңарма , ңокамповна ерьңэ Хэй толха нямангу Тёнямʼ-Хабейта-Параңода сентя тёрейдаˮ , сими пиняку харад , ёльтмана ни Нюктяхаюни пэртахаˮ . . миёма Пухутяяʼ-Леска Ңылэда хабей : сит . манъидаˮ манив . . еңгамʼ мятˮ ңадимяˮ неданда пулантуʼ Тикав екэйдиʼ - : ет - яля Ңамгэ нюктяхаюни пэрңан - . ниткамʼ , ңод ни Нюктями . няд Явʼ Сэвдаˮ . варңэтя - ңаврадамт - . тамна О ңамгэр Лескаяр . то ңамгэ ханян Пинʼ ненэтиеˮ ! хасаванта яля - Техэ есьретна . - нямбадар . - нявота Маңгбада-Луте : миңа мэйраңгун ! мунтялма Тартя понд - Нида , Саладада Кале ! тарпыˮ сив маланʼ янʼ миңа таняку миңа ниня Хардавахава : сермʼ : ? : Леска тэванда ңыланда О ңани ңаркавна тадва ңадьданню . Тикы Тёняко Тёнямʼ-Хабейта-Параңода хая . Тармʼ ңэвду тэвыдˮ , хэванʼ , сырсанэ - Ма Пэдараʼ - тёрысˮ . пыдарэ Тикы Тёнякоя Параңодаʼ тет та няна янʼ харваңгуˮ Не-Нюда Тадхав таняˮ пубтада - таня нита яңго хансоси . Сисёриˮ маланʼ хайналйˮ лясуңгув . тикад тата ёльтянд посада тона . Няида ңэнда явʼ мадаңгув . явыканата , ңоб да . нултадуʼ ним сидя писякабтадада . евэйконʼ хыдякотяда Ма Пухутя нивңа ңэдарада нид . . ханя ваданат пуланду Яхавами сертан тюковна пеляˮ нида . . ? . хибя ниʼ . тись Явʼ Хурка ихид нинав тямʼ : Сян таня . нямда вуни Сёмяков Теда : параңода мэта ютеръямʼ Немда Ямʼ-Мядотая илеˮ ? танярахавынню лохортаңэ тартя епдида 3 еремян Пухутяяʼ-Лескамʼ . таремʼ ңэвынню яхамʼ вынсдада паңгʼ Лескаямда пирувна сянакурңахэй ни Хабияр , . Пянытипойхав яля емня хабтенда тамна тэвынаˮ Сянад мадабидамсе тосавэй Пухутяр . пуңами сякалңада , ңадя " тет теран . ендад , Хаядаˮ паныд яля няна някуʼ , , луса ңэңгу хэсь . маеңо Тёнякор . вунив хэрнаңэ Сив . ? . , - тюкор Хадоʼ мэмы Ңани пубтада сив пинʼ - пирувна ңарка тасику . манив . вады сюрмбихиʼ сыхыдяран Тыбтитуʼ ңэдараханню ханинидумʼ ! лутея насоркад . манднив хардахант . мантоду ңарка сиднтет , ярңан тибя ңэнанню ңани неры ңэвата сяйна етңо хэсянд - нянтьдакыˮ Ңамгэр мыˮ , недё хэңгадасеты тянˮ сяйнаваˮ - нядни " . Нюнд Нохокораˮ . ет торанʼ ңа нилша Параңодар . палынанд Пиняку нылавэңэ тармʼ ? сими . мане хамˮ - сертаңгудма Сидя - тикана . тармʼ ңани Сив тикы мандним : ңэңгу таб миёма - . нидамʼ мирабсами ңорңан ңылня - таʼ ваңгутандуʼ Варңэтя ниʼ тадаˮ мэнанню ? Ңамсанта яля хаваˮ Тикаринда тю пидянда тари ңарка нита Ңопой-Не-Нюмт коранда пуңэдаˮ янʼ мэйдˮ . нявхы ңавармʼ - яханату - пай . мал Параңода таб Сёмяко - - . Яʼ-Хорахаʼ Ма паклё . миңаниʼ недватна хэвувна нёдаˮ юңгу тавэдо хасуйда , . Пухутяр тебаˮ таˮ нянд нямараˮ ңуданата юңго . ! ңэдатась иˮ мэмдараˮ тикы мэ мунтялма хэʼ Юдмян , юңгу . посада . : Параңода , - нултадуʼ ёльтмана - сидеррадда нин вадабаңгуюда тэˮ Ет Хадрё танявы Амгэ Пухутя Тёнякор пинʼ , хонрахартядмʼ мереть ңорңадмʼ . нё . . тэвамʼ : . пунякуʼ . етри - : хуркари ханяхарт - ңадимяˮ Сит яʼ таня - яля Ңатей хардахав ? - ? ңаврадамт . хэванʼ . янʼ ! ңа ңани , татэˮ халтада тёрейˮ пинʼ няна - яля Мятду Пухутяяʼ-Леска Ет паны , Сими хо . , Тикана . тэва - - суса . . Тёнямʼ илеˮ нанымʼ пиртя мэй Ңани яʼ лутея тома ңавар ңэва харад теневава тохоркар минхалеванда тамна пыямʼ вэңгалы . , мятʼ , ханяд тэвнакъе хая хамбюмяңэ ма Ңопой вадёва ңоб яхана тяханя . медңаˮ вуниңа , мунод харни маси тибяʼ . ни . маханяюʼ - ненэй Неры пыдар Сив салананню . Тёняко малхад тямʼ мэта ңамтыˮ хая ңаврадамда нэкалңадуʼ . мятʼ Параңода . Тюку нумʼ : нявхана . манив , тэвамʼ нянду ңод хая хавналтыˮ юркыˮ . Тикы . Пиʼ хая вэва , , Ңабт пилиңо Пяхавами вэвако Сив мансома серта , тибя . товононда няхарˮ то хая Тайкуна Маˮ вахалйˮ сив харадʼ . сампляңк ңопой ! мэхэнима . харвабатаˮ яля . , сармик хамбнанда сотымʼ Сян Ненэтя тюуняʼ . ненэсянда Мане Неры . ненсарңаˮ хантадмʼ сяд . хо Ненэтьʼ - . Яʼ-Хорахаʼ мятʼ то Тюку Тёняко хая мякани иламд . . ? - Тикы . Ңадимяхад , мэда - . тянё юңгу няби ңэсоңгана нёда ңаманд ңавар мюʼ Тёнякор пумна няхарˮ ңанона ? ңабта ңармэхэй ханяв манив , ңэңгу хабей . хаблавы нянд мэйран - харни нэкалңада нумда нёр ни . . Лескариңэ Сёмямʼ - тэвхава . нюнембабсор хэвхад Параңоданʼ хонраса сюртерңада тара - тад , тад мякана , : илевант . яля таʼ Тёнякор сив Тёнякоя , сими палына Теда , Нултадуʼ Сидя . . Тюукуна ңолава нидам пуняʼ " Матиденанда подʼ . Тэвасику , . ман ңосена хая Мансранит сыдэнд хонравымʼ . ңамараˮ яля хэвы . нёдалңа Тёня . Нись вэякотяртада . ниткамд нив пиркана . , пахаёмна хэʼ падарˮ мятʼ тюкуʼ няле , хуна . Параңода лутея нёидаˮ Понʼ ңылы Ас есямʼ Ханя . пямʼ ялянанта тикавахана ! Тёнямʼ-Хабейта-Параңода . . тедав да Нумʼ - товонда нид ню лавта харваңгу етеран . . тэвада . - , . ненэтие Идʼ - серˮ ңумʼ таб яля Ңарка лэбабтэдада Ңамгэр сэври таранив тад Тад , тибя нита мэ нянд . . . мадада ! нанңортие . ңа ңэсоңгана падсяˮ : мале Тёнямʼ-Хабейта-Параңодаʼ Сьгркар , Хэбидя порась . , : Тэвасикор ? ненэйˮ , Параңода ңэса . хибя иңгнейъя хардата ңулиˮ Ңано вэлсабтэйˮ ненэся Неранда . маси ендад Пуна ңэвы хая тэва ңамгэ то хороваˮ ңани , няд няби Ңоб-Хабия лэтамбиˮ да ңэʼ мял Тари ялмэлыˮ ңэдата . сиякмʼ : О . тутбата сяңар Тэвасикор тибя Нида Тюку лекэйˮ Порасьˮ Нумʼ тухуна . хардако юдмян Ма мятʼ - ниту Леска ңамгэ , нёндаси тэванда . явʼ хабейˮ " Наңадя Мань - нид лгалʼ мальңгана . Тёняко Пухутяяʼ-Леска Тёнядмʼ ядмавна нёдаˮ Писяковаˮ ! мяту Тёняко Тет таʼ - сапˮ тартя нельтембин табʼ хабей нивняв ңахакуд еквавна ейдар Тикы ңамадуʼ Ңортакыˮ . Таботярота . хубтахана , - Яʼ ңатекэваˮ паңгʼ нидаˮ Сятаняю ниʼ ? Нюн Ненэся Пулʼ яляна татав . тари ңаврададмʼ . янʼ яляʼ . хэбидя таңоманда теда ядэлыˮ Етңо . Ңани - харвавабта вэңгалы , . . харваˮ писякабта ңэтенда сенакотя табороко Параңода ни ембмы . ˮ . сусава - таняˮ ңэвэда сяйнаˮ . миңа мадаˮ харт навышка пимад табороко тюдамть , . " . . паныд едэй Сэвда ! ңэбтумʼ тикы ңановаˮ ңани . хантер паддена хоңгу Ма , ниндевы Тёняко Сив варңэ Писякоңэ ңока Ма сидя-няхарˮ . , ңадимя . яля Тёняко , Ңантимта ти товандава . Тайкуй сэвриˮ - . Няр хая невхана . параңода хантер сеета , нюмтя ңа Параңода мянувна хана ! седяңомадарев ңамадуʼ . Ет нямаңгунинав - . ңыно нултамадани , хэваʼ выстейда . тэвъе Тёнякор ! ханспюˮ ! Тюку Лесканди сертахами Марядʼ сэхэвна Ңани ним ненэтя юңгу - Тёняко Тюкона . . тэвана Ңаврами Тюуняюˮ . сяянда . Таботярта хэвхы ямбанʼ ңэнимˮ тасланимим : да , Лескар екан , тэвы яля хасрёя яля Ңанор - , , мань ңадювнда да ёльтңгана - хайе Ма толса хэбидя хаювнда , - няд тольʼ Ңортакыˮ иˮ . маядананю , Параңода . сылабтэйдуʼ , пиняку ? пыхыдахав Тайкуйя - вуни О хулсоть . , пулʼ . ? манив , - паныдуʼ Вадавнть , Тёняко ңанона . . - Нядни сивна , хунёлава ! сирёрка Ңани нярьяна Тедари вэвако : ма Пиняюʼ Харданда тамна ? Ңобтикы Яʼ-Хорахаʼ . пыя , тэваңгу ңортакы Параңода ңяд Тыʼ-Ханондая то тони - . есарта мэн тад . пулʼ ңэдараˮ . еремдан ңамлюмэхэвмʼ мюй - : Ялъядˮ , лэтувна нанянда ңано ңатекыейˮ ярмэ Ет . . мэна хосаяңгу . яля амгэ нулбтэибтахартяваˮ хаерта хамваханандиʼ иˮ ехэраˮ , маньидаˮ тута ңэданню янʼ паляна ңаниˮ : санэйдаˮ савкахана : . . Тёнякор Тармʼ пакалъядˮ тэвада сими няна Тадхав сяңок нида нисядав тэваңгоˮ - , ниʼ тутанэ миңа падаркана Няхарсян ңадимть хамнихив . яйда нитюда Явмʼ мятами . таремʼ сылабтэйдаˮ . харданʼ - амгэданда Сив ? санаванда Нюктями ! ембасˮ пулар , ңэя ханибтембюнив неранда ңабтета илада ёльтңгана . - - Нохоко сяхарт . , - панңая тиканʼ илхавами - пакалъядˮ ! миңадаˮ харванидамʼ ңэдакые ңэвы таминду . : Варңэтяр ңопой . , Хаман салаба пакалъядаˮ ? вуни . маланда письмаримда ңэвъей , сидя вадаңгур помʼ - ңамгэ Сэвда Хоныдаˮ Пунякуʼ ңатекы хибяңэ хоныдаˮ : юнаʼ - Няби ет сими Тад Тёнямʼ-Хабейта-Параңодаʼ ! . параңодаʼ итʼ ңамараˮ Не тёренидамˮ пакалъядˮ амкэ - - ңани вуни . янʼ , панэтямд параңодаʼ параңода Тэвасикораˮ . . матитеңгудась . яля Параңодар О , , ядэрмана Параңода . Ненэ мята сими . тибя тю Теда , - амгэнани , сылабтэйдаˮ . , . сава пюрть ңэнив - паныда тюку иˮ тавэмы харнаˮ ! Манив . няʼ Сэвда Ңани . лутехэнт . юдмян Хо . сян Хэй нэкалңада нянд пубтада яля ? ңадимя Тёнякор , амгэ тайкуй Нерде ! - ёльтмана ңатекы : . теневавы Тикы . - хэбилейˮ . тибя Хэляңгата хороваˮ , Ңамгэ Тахаюˮ ти ? нентимте ханяд ёльтмана ңэдуʼ мэда Ңоб юнаˮ : . Сив . мамонда - таңотьʼ Неранда . лэтёмя пямд Хэ тэвами тосамадуʼ ңоб , серта ңадимядаˮ халшив ? юдмян Тёнякор Ег Тёняко сякалңа минренакэда . Таңотя сер Тикыдаˮ - ? Нохокоходанда - . , пя ңэнив Ямʼ-Мядотаңэ . Хэдтаˮ . : . . тюңахаʼ - - , Сив ядэрта падсяˮ якартада Нюктями пида есавалмʼ , Тад . . ңэбнаваˮ Няхарˮ ңадартамбиду , - ? туин Варңэ . пиркана ненэтьмʼ , напаряхана ёльтмана теба - яляда ңэвэда ? Теда Варңэтя Маңгбада-Луте ңа елкотя ңамдыˮ ңули нямувнан . хадаˮ Ма тутаваˮ ! . Ямду ңари ханив ңудида Нюлак Вэй - : О Понʼ Ханондаңэ Тюкуд ңортамʼ О Тёнякор Хэй ңэдакы-нянтиʼ ниня ңэдакые сяйңаˮ - " ямʼ Варңэ тёрысˮ - . Сив . нултаңгунидумʼ . ядэрта хэвамд . сэванʼ сими нядни манэкарңараˮ Ханя Тёняконда ңока . . тад нямувнан ңамгэ мадад . Ңаномда ядя Тёнякоя хая серта солотэй нимня хонравы ңобʼ ңадимтеда Хонадˮ Хансер , харта яңговада Нюмсавэй , тяханя-ямл явʼ ялянда Хэй ңоб Тюкор Ңамгэд ңэдара саркодамдуʼ - Ңобтикы , сылита ңани имбытата Сими , . нивняв - Янамповна . Тайкуй Ханондая . илевэхэʼ яханʼ ниʼ : ңод сюдбя - ңод ханад ңулиˮ - юдмян мэснив пулъя ёльтңгана ңа - интеле пул сит пахаёмна Нюд - - Нохокотяңэ . : : : юңгу ңэвна хырна Ет нюктяда Тад ңобебсоңэ . Сив Параңодант . парадаңгув хата тэвы . хадкэей ңа Хэ , няна едʼ Сив миңа . Ңаномда маланʼ ңод сими . . . . хэвувна няхарˮ . ңарка мисˮ , " татэˮ - нисёв Тамна мэванʼ . пяңгоданакэв сянако я сив харданда , ёльтмана тенева ңани , намдувнть . сякалңада . мэңгунимим мякандиʼ Ңобтикы . нисёв то ңобкад , Н хэвхы сими няна нинадамню Яхамда мардада мэңгуниʼ тэвамʼ нер ? мякту Ңэвамда . тибя тарванда . нивы Параңодани тад Ңани ңормаримʼ Лескаяр - хадалшюˮ хоˮ ед Тедав . ңэсоңгана халэду - ңулиˮ " пидянд тюуʼ латад ңоб пянда хаи лискуйңа - тэмдаин ңадимтава маторанˮ малмʼ Ңамгэ Тёняко . тикавахана хамедар ңаноми . . Сив таремʼ Писякояр Леская Манив хаяхаʼ ңопой ма илеˮ едэй Сив Тикар ңамйнантиˮ сив ? ңэңгу Сив : пинъяда Недни Пиʼ " пай ) яляндуʼ Явлынню харни " пулʼ амкэ , , Нохокомʼ тибяна Ңатекы , Нултаду мадаңгуда Яханда . хабейˮ Вэсако ханя-таня ни . . илндани . . серта - . . Ма - мимбатоңод - мюʼ иˮ тикана писядава Тёняко хосьда вуни ңэвакы яʼ ниʼ-ңани хаврамбдананда малхана Хонрабнанда О лаханабтькодни ненэ ямбанʼ танябˮ - . . таня нэ Тюкуд . . , ңани пыдар хамбвэды нивы нюданда Ма мэда - Тёняко Хунёлаваʼ я мэйра ненэтяңгав Ненэсяңод тибя мойда ңэсоңгана Лескамʼ Ңанор тюним малʼ нёнсихина - Тайкубта парадаңгув манив Тюкор . няни . . . . - : тад ? ханада мэхэрңадаˮ . Тёняко нюктяр ңатекэда Параңода ңа иңгаея ңэдакы , пирувна ңопой , нямңгосетыда - хамедавы амгэ : хэнив вуни невхана : . надомд , ңувот тет харданд ңодабта хаңа . хамыдˮ явʼ ниня яляна ңадяңгу . Тикы ңани тамна ңэңгунив помна Тикар Салада няма туңэ Тикавахана . , . ңэдараханню еңгамʼ манив да нерняʼ - - . намдˮ , . , Ненэˮ таня Мадамахадани латакода юңгу . илесетунинав санаванда ма Харад . нёдада Ңанонандаˮ Амкэ тарпыдама Хабидя минсадаˮ - някуʼ тута - пубтада таремʼ имбытата Параңода хорова хаван хаи ңамъядуʼ Тикавахана , мякана Тикы ниʼ , мадад няхарˮ - ңэнисядамʼ . тохокар ханимя санерка . ңэваехэваданд минредава Неранда Маниʼ пинякуʼ . пунтиʼ ледре , салмʼ нёнсинʼ яʼ Параңодаʼ Марядʼ хаёя . Сидя-Параңода ңамда ядэрңа - сать ңарка Варнэтяя Ңани " . - Иңгнеяханда мартадиʼ ниʼ . яхана Варңэтя няна Тадхав : Сибимтей тара я ңани ңамдаңгув - . , Хантея . томдакы нивам Тёняко - нерде хантаниʼ . Не Сит ңамри пакалъядˮ ма мякани , хонрась . тет писяда . ман Хадрю Тивдяро-Яхаʼ-Няв . тикы яданʼ . хэвувнанту ТёнямʼХабейта-Параңода вунидмʼ толха ет ерь Теневан Тадхав параңода Параңода Тёняко Тюку , лэтамбади някуʼ тэсрада тад , Калей Ңа няхатаˮ хадомянʼ то лэтамбадаˮ пяʼ пэркад - ңанинда ңэсь , Луса . - пуланд Тыʼ , торамʼ манэтадума ханесеты тедаʼ тэвамда . Тёня . мядотуʼ толхав сеета ямбанʼ ңа мюмня ңэдатярян . харни дебта иˮ . Пэдараʼ миңа сив ? - ңоб Тёнякор О хавра ендад Тёняко еремднив ? Ңопой-Не-Нюр по Нидам няндуʼ - ңод хонраса . Сив намднинав юдмян паромбихиʼ нисяв . . Хонэйбтэйдаˮ . . хамаңгу сян - ңамгэрт янʼ , , , Сив ңэбата . Ңенэтяя хадкэй - ңано параңода соˮ тодакые пинʼ мядмʼ нямаңгу . надоʼ ханеда . - . яʼ . Хасрёя пиʼ вада Тад , мятʼ ңанона . Тёнякоходанда ! няби яля сэвдаˮ . нитуʼ ңэсоңгана Ет хавра тад ңамада н таня сив яхананда ңэ нинав надо еңганати Тёнякор Ма Сив юңгу Няханда . ту тикы сив ңаˮ нянта Тикар танявы . тюку . хая Тёняко Варңэтя - тамна Сэвтуʼ Ханядмʼ да яхана Идʼ-Мэдохоʼ ңарканню ненэтянд - санэйˮ яˮ хэвхана таботяроˮ Лескамд хаңгу Хэ . юңго Ябтан - хэнякы яхаʼ Тёняконд , . Таминта пэрңан Сэвта иˮ : Тёняко Тикана Иквахана харвана сертаңгув хаңась . " хонарайˮ - янʼ малʼ серʼ вэнпа ёльтңгана Ңаврар ңани . маниер - . , наңадя Сянда - ңано таванидав - . някулша Нёкотяеда ңэя Пинякуʼ екар то . есядамт Тёняко таняб ңамдыˮ нюктями саладамт мянкоковна Вэсакояр Тёня хэвамд табмʼ есьретна . - Пулʼ Тадхав ңадюнив . , пакалъядэйˮ вэва хад хэбидя яля Нанңортие - манрырңа . , . нэкалъир ! - Тёнямʼ-Хабейта-Параңода волтада да юдмян Тари васарңа ёльтмана харваңгу нюктяхавами лутемʼ . Ңэнаˮ ? " Маˮ . ? Тёнякор Харваңгу Идʼ-Мэдохоʼ юрˮ хаёˮ ңанонанду ма тирңама сапада няма хасрёнд ңэнив сеета Нябиюмʼ тутава миңа . . нив - тёрысомада нид етя илеңахаʼ : Мятʼ Тикар . . , Ңопой - тэванда ютерˮ Тэвасикораˮ , , падуˮ та - Тикы няңэ : . ңавар , ңано наңадя Тёняко Тюку Тёнякоходанда писякабта ! тебмахаданту . - вархаданта Ма хэвхэда . хамаңгу Мань параңода письңа , яля Пиякотямда почкыдуʼ амгэ Нюмсавэйхав - Пухутяя Сив тыбками хокартядмʼ ңэдакы тёрыса Тад ниʼ ? пакледов тоидаˮ . - . ниня миңа нентимте - ас ти Тикы . ? . ? Неранда Нябир вар О яʼ . ңавэт тикы явʼ Вэсакояхаʼ Ханяд Ваңгутатуʼ ңамты . тад . пиняку , Хабияр , : лясэйˮ . Халэдуʼ - Янʼ-Мядотада . Маньин ңанонда серта - намдˮ Сими , хэванʼ нянд сэвˮ ханя пудримʼ тохоркар ёльтмана нивңа ңобемаˮ . амгэвна табанд Сидя . яңгосеты Параңода ! Лаханакор ңамараˮ Хэбнанд яханд Ңатей , . Нита пыяна пихина ? мяˮ ңамгэ . . нехэвада юдмян нэкалңадуʼ хоныдаˮ ниʼ ! . . тутңо паныт - ңабте - ңано ненэтяˮ - , латарида ңамадуʼ , манъида сядхалйˮ ңани хая сюраңгудмʼ Тёнямʼ-Хабейта-Параңода ёльтьңгана сив . . ңопой пубтада : Ңани торовэй Мэнʼ - танядамню Паныдиʼ . Ңамгэр - ханядмʼ " яңго " амгэмʼ пэркадада - параңодаʼ . нид . - Тадхав ладаңгу Тарта Тёняко . сид хаёв ңани Нумʼ хэңгадасеты . мадараңгу . Ңопой ңэвы Ңули . параңода ханаңахаюда пыхыдамд яля Сив Ңамть Ңаркаркавна . хэртбтэйˮ ңэванда . - луса юдмян мятʼ паляна . ңадювнда серта Ңантида , сян ! . танаяхаʼ тюку Параңода тамна , тарпаңгунаˮ . Ңани нямюнда нер . Пиякомʼ . серта нивы няхаромдэй амгэ хадрю порась нюкутид Маңгбада-Луте тиним Нохокораˮ яңгоя ңэвэнню ямʼ намдсадаˮ Пимад харбелыˮ , пэрңаяда ңани ! тинню ханядмʼ палыңэ нивынню тибя нив . ядэромакохов мандним , . хадкэей яʼ яля ңадимонда нямңгосетыда . маланʼ Харанда Сидя маньидаˮ : нинав . няби - мансрана нидмʼ Ет хутиди сюдбяко пирасˮ Ма ңани яля - , Пулʼ Нись , ютеръямʼ ңани маньтьван юнаˮ пяʼ ямʼ нэкалт Тёняко сэвриңэ сидя сылабтэйдаˮ иленя манэтадума ңани ңоб . хуна Тёнякор - - Вэсакоянд - Янʼ Пухутяяʼ-Леска мэита тартя няхарˮ Параңода мюʼ Мякту ныдасˮ хадкэй ма тодов , Маханякуʼ харадʼ ёльтьңгана Ңани мал таремʼ панңая Таремʼ Сиднаˮ яңго , тюку нюхурт . ңа - , ти Нентемы-Ненэтьʼ , - ? нявʼ Тёнядмʼ - хоркы Тайкуяр хаңгуˮ Тикы мэла : ! тохоркар . вэванню Ңобту ңэвы : тюнимˮ хая . манэир пон ңэбта- мань . таняˮ Ма , ңан сими яля яда Нянда , . хаяˮ , Ңорнив Тёнямʼ-Хабейта-Параңода , то : ? ңани Тёнямʼ-Хабейта-Параңодаʼ да иʼңани тальняʼ Нита хэвувна яˮ ңэсоңгана пуланд ярңа , Сёмякоя - ңэсоңгана хэʼ Кэк-кэк-кэк харвари нись . тю мэдэ тэвъе Тюкор нэкалъяда Параңодаʼ-Не-Нюмʼ . " Мякана . . . инямʼ ехэрана манрырть пулʼ Яʼ-Хорахаʼ тыбкамда юрмян тад тэвра ман мимэданню сапад мы - мятʼ нямюнда тиртя . юна харвада Тыʼ Хэбидя хонюванню Теневадмʼ ! танявы мань сырˮ Нирав . ңапа Тёня юңгу мятʼ , мадамсянню ңамды ңэсоңгана Хэ ! . . сидя . такалпюˮ хомбвы Тёняко таб . тадхав Тяхана ! вадахаˮ , маниедамть хантадмʼ Варңэтяямʼ санопада ненэть Нянд , ! тынанда Идʼ-Мэдохоʼ миңа пэдара . ? ңэбтаңод Параңодаʼ Сив яˮ . Хэй мэта ңани ңэванда нюлерйˮ ңэдакы нивңа лэбтая ңани Мядодуʼ сэвда Мяканда мида - ни . манив Пухутя Мядуту ңамгэ Ңорңадмʼ ңарханда ! яхада мить - тандая - Тайкуй яля иˮ . коранда . . хэвхад . . нельтембю , Яʼ ңэ хороваˮ хардакотя Хынумңгавараˮ Хантерка няби ! Хуняңы да паны манэтадума Нюхуняни . Паныд ханив тэкотяˮ , Амгэ , харвада нявота адуʼ . сылабтэйдаˮ ниʼ хаңась ниʼ , сякалңз Таминда нидмʼ Параңоданʼ Харанду . тада ! Писякораˮ Сидя . Хавони пентыˮ мята . ңэвы ңопой тинорңа няхаюда тикы Ма ңэдакы . ! Таремʼ пелямʼ ! яляна ядбата . Тальняңэюмʼ Ңантида таʼ - : - тэлувна мярё Тадхав ? Варңэ мэбат ңахаʼ сэхэнʼ хаснив . Пухутяʼ-Леска мадаңгун хантеˮ : няхарˮ садхалтьтыда Ңани таботяроду . Сяхаʼ тармʼ Хонадˮ пулаңга : мюня . , Илеванд мэтадиʼ - : лэтамбади Харта ңамсанда яханʼ тадти - . Ңавэй сит нултараˮ нивняв , - тэмдаˮ ламнариˮ ңэдакые силмы Ваданат ? нэкалъяда мями тибя ңэдакые Неранда ңатекэхэта Ңани . Машин Тадхав пядуʼ иˮ тосава Хо , Харанʼ , Хадавы теда ховы серри яля Паны саламʼ манрырть тюнданд , ёльтмана Тёнямʼ-Хабейта-Параңода , нивңа Пухутяяʼ-Леска Ңобкарт Ңарңоёдуʼ . Тёняконда . пямʼ няна . Тёнякор тикы ңамгэртада . ? - хахаи ңамдолыˮ ңа пя тюйне вада ңобкав падаро ңамгэда . теневав хадарабтан вадетада ! хамы харванакы сэвду нён някуʼ Пиякораˮ Ялриндуʼ пубтада ханя нён . . сямян лабетана ңамгэ . , . . тартя тэврада да . малʼ нюми нельтирту . мэёв ? ! . . ханемахаданта илевамд . ңадимядаˮ пунду хэртбтэйˮ ма хадаˮ панэдар , тольханда Параңода хурканʼ таңгана хорˮ - Сян ниʼ сими ңадимя Пэдарэ - мэйран ңэбтоʼ . - харваˮ Тёняʼ ниʼ яляна гаоктяини ңанодамт . хонёвдавэй мюʼ янамбовна тари , тёрейдˮ ңарханда . пяда миңа сапаб харад . Тёнямʼ-Хабейта-Параңодаʼ илмʼ мадаңгув Мань тари Пухутяяʼ-Леска халтахаркарт хэʼ сякалңада нёдаˮ - - ( Хой . . , ! пэрнисядамʼ хортелабтадо . ңарңоёда пират Саварка хэвононда някуд сеета салмʼ . . Маньидаˮ хадамар ялэмдˮ . . Хаман , . Тёняко . мяд - мэнʼ таб Тикы - луса ямʼ ңани ПУХУТЯЯ-ЛЕСКА . толянду сыркар , ңэда миңа мюʼ харваңгу , Лаханакор сидямбой тёрсавэй Тёнямʼ хэняраха Тадхав нюктямда нивню хардада ңэвы ңадара мядомяртакыˮ Ңанодамт Недамд хаˮ Манидам Тикавахана Няханда нидам тикы - ма , тикавахад сявандаˮ Параңода салананню хаяяˮ ңавˮ ялтнидам - . Нянани Нюмсавэйхав ңани - хороваˮ . ниʼ Тёняко нявота мядико тёревандуʼ . тюкуʼ . . . ? сив хэсь ңэ Пухутяяʼ-Леска : Ханяд ңамты " ңулиˮ . Пэвсюлщгава хавра . нэкалңада , Сюдбя Матˮ миндаваˮ - ңамгэ Таня нентимта - тёррида , . Тадхав ненэ тэввыннюˮ сяха . . ханив нэкалъядуʼ маньин ңэним Санопада тяханяңы тикы ңановамд хамыдˮ тидхале пунда манэкава миңаˮ хатя ханисяв мэна Тюку : нёракунада надоʼ таремʼ вархана . ниня . . ; . ңунда Ahogy megcsípte Varjú Róka nyelvét, ő megragadta a fejénél, azt mondta: A farkamat húzd hátra. A hantik ásítoznak. Északi-Szajkó, sírsz? - Meg kell halnod. Róka ráült a farkára. A varjúk mind hasonlóak. - Egyétek meg Hermelineteket. - Mikor jön [a Cár]? Nagyon sok varjú volt. Gyorsan eljött az ígért nap, [ő] azt mondta: Hozzátette: Varjú felrepült. Azt mondta: Te még azt mondod, hogy nem találsz róla semmit sem a papírok között. Szétrágta Lepénykét, a nedves Lepényke a fogához ragadt. - Hányan vannak neked? Hét nap múltán újra látnak majdnem harminc orosz férfit. - Általában még a repülő állatokat sem mulasztom el, ha egy szazseny közelre jönnek. Róka pedig, farkát felemelvén, elfutott arra, amerre a szem ellát. Nekifutásból odaütött Varjúnak az orrával. - Én pedig a saját lakhelyemet a fejetek felett készítem el. - Ne mondjátok ezt többé. Hadd hűljön. Letette hűlni Lepénykét egy padra a sátor bejárata előtt. Az, ahogy odavágja, fáj majd a farka, akkor megkérdi: "Északi-Szajkó, ki tanácsolta ezt neked?" A városban nincs egyetlen faház sem. - Jaj! Úgy egy hét múlva Róka megint mondja: Egy kis csónakon odamentek a parthoz. Róka a földre ugrott, amint a Nyenyec bejött a házba. Ahogy a Haragos-Ember lendíti [a fejszét], Rókád elhúzta a farkát, az Ember, aki erre nem számított, nem sajnálva erejét, a nemrég élesített fejszével saját térdét vágta szét. [A Vendég] megy a Róka után. Hazafelé két csónakban indulnak el. Hozok neked ételt. - Melyik Cárnak a marhái? Róka mind a nyaka hátuljára vetette, ment a hídhoz. Hé! - Ez a Róka-Szolgás-Cár lovai. "Mi a Róka-Szolgás-Cár alattvalói vagyunk." - Látod a sziklát az örvény fölött? A folyó másik oldalára ment. - A vejem úgy viselkedik, mint egy ember, aki sosem hordott ruhát! Ó, igen! - Hazugságuk hatalmas. Ó, igen! A szelek elkezdtek odafelé fújni, ahová úszniuk kellett. Nem tudni, mennyit futott, odafutott a hantik lakhelyéhez. Más föld Cárja volt. Amint becsukták az ajtót mögöttük, a folyón lefelé, lépést kihagyva [nagyon gyorsan] futottak. Még hét napot megy. A halakat hazavitték. Ó, igen! - Ha megjelenik, akkor megeszed? Róka-Szolgás-Cár megjött. [A Cár] háromfülkés hajót készített elő, száz munkást adott. - A szent víznek vége. Biztos jól kipihentük magunkat. A Cárnak minek is menni, Róka már a parton volt. Róka elvitte két gyermekemet. Megették Hermelinjüket. Azt felelik: Bezárta az ajtót, fogta a fejszéjét, egész éjjel üldözte [Rókát], elfáradt, amikor megvirradt. - Hé, hisz akkor a gyermekeim meghalnak! Ott majdnem harminc orosz volt, melegtől tikkadtak, a lovaik mozgolódtak a szúnyogok elől menekülve. Megérkeztünk. - Vesd le a ruhádat! Mélyen lehorgasztotta a fejét, az asztalt bámulta. Nem tudni, hány napig ment annak mentén. Aludjál. - Id-Medo és Ja-Hora marhái. - Ez egy [másik] Cár városa. - Ez azt jelenti, hogy eldöntöttük. Komái kinyitották a szemüket. Mi történt veled? - Elvitte őket felnevelni. Az Öregnek és Öreganyónak volt [még] egy Lepénykéje. Mit mondasz? Sarki-Rókától négy szazsenyre megy. Múlt évben mondtam neked, hogy erősítsd meg a híd támasztékát, a cári munkások folyón úszó farönkök lettek, mennyi embert megöltél! - Nézz a torkolat irányába a folyón túl, nem olyan nagy, látszik a túlpart. Hé! - Igen, Egérkénk nem kiáltozott. Újra egy folyó. - Hé! - Azt gondoltam, Zsákmány vagy. Így szól [Róka]: Ugyanazok a szavak. Róka-Szolgás-Cár majdnem tíz lépést tett, és vagy eluralkodott rajta a félelem, vagy szándékosan tette, de elengedte a cérnát, a híd le is omlott. Na, menjünk. Szerencsétlenek felnyögtek. Róka néhányszor futva futott. Azt mondja: Varjú felrepült, Varjú valahová eltűnt. Mi lehet a neve? Bezárkóztak a lyukaikba. Szemüket behunyva kiáltoztak. Róka azt mondja: A szent víz elapadt. - Na, most felöltöztél. - Jaj! - Miért vitte el? - Mosd meg! Eltelt egy teljes hét, Róka odamegy a fa tövéhez. A hetedik nap elfordultak a túlsó part felé. Elérvén a szanaszét-utazott legelő végét, [Lepényke] felgurult egy kis dombra és eltűnt szem elől. Megint hét napig hajóznak. Lepényke hét lépésnyi [távolban] gurul. Ó, igen! A gyermekeimmel ülök. - Tényleg felnevelem. - Eljön a nyár, és jövünk. Róka a híd végéhez ment. Kiderült, hogy az a tárgy egyáltalán nem volt átlagos! Fogj egy cérnát. Melyik földnek a lakója vagy? Az különböző papírokat lapoz, de olyat [nevet] nem talál. Kinyílt az ajtó. - Öreganyó, megint nem sikerült elejtenem semmit, - mondta a vadászat után. - Hej! - Ím ezt a Lányt szerezzük meg neked feleségnek. - Bolondságotokat tettem próbára, s lám kiderült, hogy csakugyan bolondok vagytok. Gyermekem megnőtt. Adj még egy gyermeket, barátot játszani, mert anélkül nyugtalan vagyok. Róka elment valahová, menése közben az idő téliesre fordult, a folyók jég alá fagytak. Ahogy Róka nekifutott, majdnem meglökte Varjút, de Varjúcska felröppent. - Északi-Szajkó! - Különös! - Megjött a zsákmányod. Hermelin Lepénykétől hat szazsenyre ment. Közlöm az emberekkel, hogy minket várjanak. Ím jön a Cár csónakja. Ó, igen! - Rosszul hallok, gyere közelebb, nem hallom, mit mondasz. Megint vagy harminc férfit látnak. Egy csepp vére sem hullott a földre. Megérkezett haza. Némi idő múltán megjelent Róka teljesen homokkal borítva. És van neki neve? Róka jeszault [kozák hadseregben kapitány rangú férfi] küldött, mondván neki: Merre mentek? Róka azt mondta: Odaúsztak a juhpásztorokhoz. A Cár pénzt ad neked. Hozz ételt, vegyél ruhát. Azt mondta [nekik]: Öreganyó megsütötte Lepénykét. Ha valaki kérdi, feleljétek: "A Róka-Szolgás-Cárnak a disznajai". Maga a test mi által lesz rossz? - Meg kéne ölni. Szerezzünk neked feleséget. Azt mondja: Vágd le ezt a füvet is. Látván a harminc oroszt, partra szálltak. Róka partra szállt. Megint hét napot éltek. A várost már látni lehetett. - Hadd jöjjön a házamba Róka-Szolgás-Cár, a felesége maradjon ott. Ahogy ugrik, nem sikerült egy szazsenyt ugrania [Öreganyó-Lepénykéjéig]. "A Róka-Szolgás-Cárnak a marhái". Öreg óriás! - Odamentek? A tárgyat valamiféle rongyba tekerte. - Én nem csaplak be. [Róka] azt mondja: Megértetted, hogyan élsz? Gond nélkül odahajóztak a hídhoz, ahol előzőleg barátaik kikötöttek. Róka azt feleli: - Ezek a lovak két édestestvéré, ők Id-Medo [Sárkány] és Ja-Hora [Mamut]. Északi-Szajkó egyik gyermekét odaadta. Az ételed a házadban van. Melyik Cárnak a lovai? Azt mondta: - Vagyis, téged kaptalak el? Még egy folyó? Az alatta [Róka alatt] lévő Földet-Mint-Otthont-Használó azt mondja: Elöl [Lahanako előtt] Nyulacskád. - Nyulacskátok, úgy tűnik, nem kiabált? - Öreganyó-Lepénykéje, haladj csak el itt, ahogy elhaladsz mellettem, majd meglátják [hogy mit teszek]. Róka picit megemelte a fejét, azt mondja: Elfogyott a vizelete, azt mondta: Öreganyód Lepénykéje hét napig karikaként gurult, meséli Lahanakód. Padló nincs, homok, teáskanna és egy edény. - Mit eszel? - Hét nap múlva elhalad itt a Cár csónakja, megállnak és kérdezni fogják, hogy kinek a juhai ezek, mondjátok: "Róka-Szolgás-Cáré". Róka mögött csikorgás hallatszik. Egyik-Erős-Hanti a feje fölött tartja a fejszét. Megfogták. Enni akarok. Visszatértek a palotába. - Nyissátok ki a szemeteket. [Ti pedig] aludjatok. - Hát legyen úgy, vágd ki. 3. Öreganyó-Lepénykéje Az ajtócska nincs bezárva, ráharapott, bement a házba. Öreganyó-Lepénykéje megy, gyorsabban, mint a gondolat. A két fűvel benőtt tónak a füve már a másik év füvének magasságává nőtt [ugyanolyan magas, mint a másik év füve]. - Orosz-Szegény, milyen élet ez nálunk? - Ismered az utat? Mindenki bement. Elindultak. Akkor láttalak meg én téged, bementem a büdös házadba a folyó torkolatánál, régen [az ilyenekről] azt mondták: Az örvényes folyó partján harminc sátor, nyírfakérges nyukkal [bőr, amelyet télen tesznek a sátrakra] borítva. - Maradjatok a csónakban. - Gyermeket most már nem adok. Két szazsenyre megy Hatalmas-Szarvas-Gyilkolótól. - Miután kivágtam, villám tüzével elégetem. Öreganyó-Lepénykéje megint hét napig megy. (Hisz ember.) - A lisztecskémet be lehetne főzni a levesbe, most legalább Lepénykét készítsünk. - Van cári város a közelben? Ha puha helyen vágsz, a farkam nem vágódik el. "Elutazottak! A tó előtti völgyben egerekre vadászik Róka. - Mi lehet itt kívánt étel? Ittak. - Én Öreg-Ngum vagyok. Elment. A házban csak fa van, recsegő, ágy és homokból készült kályha. Amikor megállunk a sátrak előtt, felébresztelek titeket. A komájának vitte. Miért mentetek felfelé, olyan emberekhez, akik semmiben sem bűnösek? Ho! - Jaj, jaj, jaj! - Hová mehetnénk? - Hogy hívják a Cárodat? - Most nézd! Az Öreg semmit sem tudott elejteni. - Hojj! - Kösd fel a nadrágod. Neve van? Odaúsztak a kondásokhoz. [Az] feleli: Egy hét után, látszik, újra megjött a vizelete, Róka azt mondja: A szállásnál megálltak. - Mit csinálnék? - Melyik Cárnak a lovait legeltetitek? Ruhát vett. A Cár elhallgatott. Eszes Róka elgondolkozott, azt mondta: Nem Róka vagyok, csak olyan a kinézetem. Róka nagyon óvatosan felvette őt a nyelvére. - Hamarosan jön a szent víz, gyertek ki csukott szemmel az utcára. Beköszöntött a nyári meleg. A munkások ruhái ezüsstől csillognak, ugyanúgy, mint azoknak a Cároknak [a ruhái]. Óvatosan lejött a kályháról. Az, ami rajtad van, nem ruha. - Mit mondasz? Így üldözte a tíz rénszarvasbika által széttaposott legelő végéig. - Északi-Szajkó, mit csinálsz? A gyermekek, akiket sajnálsz, meghalnak. Amikor még az örvényes folyónal éltél és két-három napig fogoly[madár] testét rágtad, és ahogy mondották régen az öregek, "Az ég meglátta őt". Azt mondta: - Minek jönne Róka a városba, nem vagyok Róka, csak a kinézetem olyan. Azok lerágták a saját hátsó lábukat. A hídnál megálltak. Ho! Mi történt veled?" - Elapadt a szent víz. Vidd a gyermekemet. - Hát, elkaptak. Három szazsenyre állt meg, Róka nem tudja, egerekre vadászik. Aludni akartok? Mi különösebben nem készültünk, ételt kell majd készíteni. A hídon lévő emberek, látván Rókát, rögtön ösvényt nyitottak maguk között. Odakúszott Róka-Szolgás-Cárhoz, ő bűzlött. Közelebb ment Kis-Rókádhoz, köztük már csak egy szazseny [távolság] van. Cipőt, nadrágot, mind vesd le, a legöregebb munkás ruháját vedd fel, és a feleséged is tegye ezt. Elmúlt az éj. Vitorlás csónakot vegyél, mindenféle anyagot, és még több ételt. Hét napot megy. Azt mondja: Ember körbenéz a házában, forgolódik. - Ez kevés. Még hét napig menni kell fölfelé. - Adj nekem egyet beszélgetőtársnak, én majd felnevelem. Mindenkit összegyűjtött Lepényke állatai közül, akikkel találkozott [Lepényke]. Róka a kormányhoz ült. - Öreganyó-Lepénykéje, haladj csak el itt, ahogy elmégy mellettem, majd meglátják. Róka hallgatózott, sírás mennydörög: - Ki akarna a feleségem lenni? - Gyerekek! [Róka] azt kérdezte: Újra kiáltoztak. Becsapsz engem? Ugyanaz. Pásztorok juhokat legeltetnek. Elkezdett gyorsan lépdelni a hídon. Hét nap múlva elhalad itt a Cár csónakja, megállnak, hogy megkérdjék a helyes utat, azt mondják: [Szarvas-Gyilkoló] azt mondja: Ahogy odaértek a hídhoz, mit ne mondj, hát mindenki, aki a földön élt, kíváncsian nézte a barátainkat. "Apa! Mi történt veled?" A földből készült lakhelyére ült. Az örvény vizében körbe-körbe sodródok, szárnyaim átnedvesednek, nem fogok tudni felrepülni, ím nevetségesen meghalok. Pásztorok. - Honna tudjam, ki vagy? A folyó, úgy tűnik, sekély, a hídnak a folyó közepén vége van, a hídnak pedig korlátja van mindkét oldalon. - Aludjatok, aludjatok. Egész nap senki sem járkált a városban. - Róka, gondolod, hogy el tudsz engem kapni? Ahogy futott, földdarabok repültek fel. Hatalmas-Földet-Mint-Otthont-Használótól egy szazsenyre megy. [Róka] odament a fa tövéhez, amelyen az ült. - Öreganyó-Lepénykéje, gyere csak közelebb, ahogy elmész mellettem, hadd lássák! Erre megjelent Rókád, kezdte a fák gyökereit szagolni. - Ezek nagyon ravasz emberek. - Róka, mik ezek a hóbortjaid? Róka csak kinyújtotta a farkát. A Cár remegő kezekkel előhúzott egy átlagos ünnepi ruhát, melynek mellrészén csak a cári szemek pislognak [nyenyec szólás, "tele van kitüntetésekkel"]. [Róka-Szolgás-Cár] úgy öltözött, hogy ránézni sem lehetett, a Cár lehorgasztotta a fejét. - Így többet ne szóljatok. - Csak egy város látszik, de hogy milyen nagy, nem tudni. Rókád a víz alá ugrott. Hisz ő megette őket, minek neki őket felnevelni? A Cár elhallgatott. - Kinek hiszel engem? Gyertek velem, korán el kell kezdeni felkészülni. - Északi-Szajkó, ki tanácsolta ezt neked? Hadd legyen tele a csónak. Rókád vadászik, a komái pedig ez idő alatt a lyukaikban ültek. Csak a fejszecsapások hallatszottak. - Ne, ne vágd ki a fámat. Enni kezdtek. - No mi az, megértetted az ostobaságodat? - mondta Róka. - Sokáig aludtunk mi. Öreganyó-Lepénykéje megint hét napig megy. Gyertek ki az utcára. Ez a Nyílvesszővég-Folyó. Hantid hátradőlt, rögtön horkolt. Az odaragadt Lepénykét egy nyírfához kezdte dörzsölni, a fogaihoz nyírfakéreg darabok tapadtak. Nem messze innen megpróbáltam átkelni a folyón, de elhagyott az erőm, magával sodort az ár. Gondolom, van lánya. A lakhelyük fala, úgy tűnik, vékony. Meghaltam. Aludjál. "Gyermekeim apja, mi történt veled?" - Hát persze, [hogy] sírok. - Hé! - mondja az egyik közülük, - ott egy Róka, fogjátok meg. - Északi-Szajkót én tanítottam. Róka az egyik Cár házában lakott, komái a másikban. - Úgy tűnik, kénytelen leszek kivágni a fádat. Egérke ím ugrott. Bementek a kerítésen. Róka visszament a sziklára. A csónakot a szél elvitte. - Egyétek meg Egérkéteket. Megy lefelé az örvényes folyón. - Hívott még téged? A hetedik napon megjelent előtte Hermelin. Ó, igen! Milyen sok ló! - Melyik Cárnak a marhái ezek? Ők is siettek, lépést kihagyva futottak. - Nahát! A híd végén nekidőlt [a hídnak]. Azt felelték: Hét nap után újra kiabált: Azt mondja: - Ülj le. Imáitok meghallgatásra találtak, a szent víz elapadt a kiáltásotoktól. Rókád a farkát rendbe hozva elfutott, amerre a szeme látott. - Álmaink, persze, eljöttek [kezdünk álmosodni]. Ez a Hantid elaludt. Ahogy ugrik, Nyulacskának nem sikerült öt szazsenyt ugrani. - Varjúcska tanácsolta nekem. - Milyen az, nevetségesen meghalni? - Ez az Íjhúrok-Alapja-Folyó. - Most pedig menjetek be. Azt mondja: - Róka, te eszel? Egész életedben láthatatlan kényszer hajt téged, ahelyett, hogy megennéd az ételt, ami a saját házadban van. Ő körberágta az összes hordó szélét. Négy részre szakították Nyulacskát. Róka azt mondta: A halászó hantik hazamentek, feleségeik elkezdték leszedni a halak pikkelyeit, melyeket egyenesen a parton hagytak. Ahogy ugrik, nem sikerült két szazsenyt ugrania [Öreganyó-Lepénykéjéig]. A semmiből egy Varjú repült oda, egy Varjú röptében megcsípte Róka nyelvét. Varjúcska, komáját kinevetve, ide-oda repült, szárnyával csapdosva. Hét napig megy. Azt felelték: - Hé! - Ne mondjátok ezt többé. Megálltak. - Azt mondjuk. Gyerünk! Ó, igen! Bementek a Cár házába. Öreganyód meg akarta fogni Lepénykét, de Lepényke legurult a padról. Nem tudott egyik parthoz sem odajutni. Felébredtünk. Ők hátradobták magukat, lám el is estek. Tegyél meg öt-hat lépést, a hidad alja kezd szétesni. - Valahonnan szerzünk. [Róka] azt mondja: Ó, igen! - Te Róka, látszik, itteni vagy, ismered a helyet. - Te, persze, nem tudod. Menjetek el. Azt mondja: [A csónak] bement a folyóra. Megint hét napig hajóznak. - Ilyen ruhákat az ő országában csak a legalacsonyabb rangú munkások hordanak. A Róka előtt gurul. - Innen ne menj el. Felemelte a fejét: Rozsomák ahogy ugrik, nem sikerült három szazsenyt ugrania Lepénykéig. - Hermelin, te pedig egy picit feljebb Egérkétől. Ott Róka a támasztékot megharapja, az szét is törik, mindet végigrágja. - Mi? Ez a hazugságuk. Feltétlenül vegyél egy picit jobb ruhát. Róka eltűnt a domb mögött, és megette őt. Hét napig vitte az áramlat. Jó idő volt. Honnan szerez Róka szablyát? Elérvén ezt a folyót, Róka lerágta komái nyílvesszőinek a hegyét. Azok négy nap alatt minden végtagjukat megették. Mindent bedörzsöltek homokkal. Vegyétek fel rossz munkások ruháját. Nyissátok ki a szemeteket. Bolondnak bizonyultatok, hát meg is haltok. - Hívott. - mondta a Cár. Róka a halak törlésére használt fű alá bújt, piros nyelvét kinyújtotta alóla. Mindenféle holmit. - Hát te bolond vagy! Róka elkezdte ásni a homokot a kályhája előtt, már el is tűnt Róka farka. Hét nap múlva elhalad itt a Cár csónakja, megállmak, kérdezni fogják, hogy kinek a marhái, mondjátok: Mondjátok azt: - Hé! - Hej! Melyik a két Cár közül, azt nem tudni, de ránézni nem lehet. Azt kérdi: Ekkor azt mondta: Azt mondta: Gyors, mint a gyűrűbe tekert kötél. Ím [Róka] farka végét levágta. - Tényleg, úgy tűnik, jó [a terv]. Látsz egy várost? - Róka-Szolgás-Cár küdött engem hozzád. Északi-Szajkó! - Cáromat Róka-Szolgás-Cárnak hívják. Én magam ismerem a helyet. Üljetek a földből készült lakhelyetekre. Erős-e a hidad támasztéka? A Róka-Szolgás-Cárnak sok munkása van. - Kiáltsatok! Egyik-Hatalmas-Hanti felébredt, azt mondta: Nyulacska öt szazsenyre ment Lepénykétől. - Földem messze van. Most pedig a teste közepét vágná el. A szomszédos fa tetején ült Varjúcska. - Álljunk meg a munkások előtt. Az, amit szőrme-hüvelyben lévő szablyának hiv, az a komád farka, a mennydörgés tüze pedig a fingja. Mindjárt újra eljön, hisz talált magának egy bolondot. Az erdőben Északi-Szajkó ült a fészkén. - Egy Róka jött! - Miért vagy vízben? - Sarki-Rókátok, úgy tűnik, nem kiáltott. És amint Varjú felrepült, Róka berepült a vízbe, mind a négy lábát széttárva. - Szarvas-Gyilkos, te még egy picit magasabban. A Cár a Róka után megy. Mely földön hallottatok olyanról, hogy valaki saját magát egye? Élt az Öreg az Öreganyóval. Északi-Szajkónak csak két fiókája maradt, ím a gyermekeiért sír. Honnan tudná Róka-Szolgás-Cár, hogy van neked egy Lányod? Azt mondta: Ez nagy dolog. Hét napja hajóztak. Evett. Bement a kerítésen. Egérkéjüket megették, egy árva vércsepp sem érintette a földet. Ott az én házam. Azt mondom: Azok kigurultak. - Valóban gazdag. - Ahogy elhaladsz mellettem, majd meglátják. Öreganyó-Lepénykéje hét napig karikaként gurul. - Biztos van saját neve. Öreged, látszott, nagyon meg akarja enni, megragadta volna Lepénykét, de megégette a kezét. Van neked Egyetlen-Lányod. - Mondjátok: - Mikor jöjjünk? Egy ágyba feküdtek a feleségével. A cári városba megy. Két szazseny közelre ment Kis-Rókádhoz. - Eszem. Eljött a szent víz. Itt-ott hadd lógjanak ki a vörös füvek a csónakból. Orosz szokás szerint a mennyasszony a vőlegény mellé ül. A kétszáz orosz, akik a csónakban maradtak, csak pislogtak. Milyen buta vagy! Vendégeskednek valahány napot, kiszolgálják magukat, sétálgatnak. Ha újra gyermeket kér tőled, akkor mondd: legyen úgy, a fát vágd ki a szőrme-hüvelyben tartott szablyával. Ott a homokos szikla kinyúló része, oda ülök, te pedig nekifutsz, és belöksz engem a hegyes orroddal, és én beleesek az örvénybe. - Egyétek meg Nyulacskát. Elmentek a folyóhoz. Ahogy ugrik [Sarki-Róka], nem sikerült négy szazsenyt ugrani [Lepénykéig]. - Sokáig aludtunk. Nekem nem kell evező, én magam irányítom majd a csónakot. - Hogy gondolod, ha te engem egymagad megeszel, hány évig leszel jóllakott? - Nem adom a gyermekemet, hogy adnám oda a saját gyermekemet? - Menj le [a partra]. - Gyertek ki. Megint hét napig hajóznak. - Ezek Id-Medo és Ja-Hora disznajai. Hamarosan szent víz jön, egy darab föld sem látszik majd, egy föld emelkedik majd ki: Haty-Pjarak-Pirtya. Éjjel értek oda. - Álljatok meg itt. Felmentek Rókával a ház tetejére. [Róka] azt felelte: Reggel mondja a Cár: - Akkor kivágom a fádat a szőrme-hüvelyben lévő szablyával. - Öreganyó-Lepénykéje, ahogy elmész mellettem, hadd lássák! Mondd, Varjúcska tanácsolta nekem. Ha enni akartok, akkor egyétek meg a hátsó lábatokat. Mit művelsz? Némi idő múltán jobb oldalt folyó kezdődött. Csak ezt a földet nem önti el [a víz], én tudom, hol van ez a föld. Te magad pedig, a ruhádat megáztatva, húzd fel magad. Azt mondta, jöjj néhány nap múlva, ez nagyon nagy dolog. Ím, egy ilyen homokos sziklára leült a Varjú egyedül. Orosz-Szegény elment. - Vegyétek le a ruhátokat. Róka a szomszédos házba ment. - A Cár mára hívatott engem. Így megy a folyó mentén, a parton, a homokon lát egy házat letisztított menyhalbőrből készült ablakkal. - Ki tudtok jönni? Úgy tűnik, ez cári város. - Mit mondott a Cár? Messzebb menvén az erdőben, megette őt. - Min menjünk ki? - Igen, úgy hét napnyi út lesz. - Melyik Cárnak a disznajai ezek? Teljes erőből horkoltak, a nagy csónak az árral úszott lefelé. A másik azt feleli: Ébredjetek! - Vízben ím ezért. A gyermekeim felnőttek, egymással játszanak. Elöl Kis-Sarki-Rókád. A Cár kész volt meghalni, ruhát ad, melyet ünnepnapon hordanak. Ha gyerekek lesznek, azt mondják: - Négyen. - Házatok lesz, ez a te házad. Rozsomáktól három szazsenyre megy. Körülöttünk forr a hab! Már majdnem elkapja, az még arrébb [gurul], már majdnem elkapja, az még arrébb [gurul]. Azt mondja: Nem hallottam, hogy Hermelinetek kiabált volna. Róka vizelete megint végigfolyt a komái lakhelye mellett. Érezni valamilyen szagot. Azt mondja: Ó, igen! Elindult vissza Lepényke útján. Azt mondja: - Most hát elkaptak! [Ember] megmosta, edénynek tűnt persze, lám úgy elvakította, kiderült, hogy egy darab arany. Rögtön bement a cári házba. Ehhez a folyóhoz érvén, [Róka] a komáinak íjhúrját rágta el. Ne fedezz nekem. A homokcsomót az asztalra dobta. Megint kiengedte hatalmas vízsugárként a vizeletét. Megint mindenki kiabált. - Hát te aztán ravasz vagy! Megint mennek, megint találkoztak majdnem harminc orosszal, megint partra szálltak, mondják: Most elmegyek megtudakolni. Vágjatok szét mindenkit a sötét sátrakban. Ő meglátta Rókát! Itt a cári ház. - Álljunk meg a munkások előtt. Egész nap nem került elő. Egérkétek nem kiáltozott? Kétszer kicsúszott, de harmadjára Róka maga alá gyűrte. - Varjúcska! - Id-Medo és Ja-Hora juhai. - Igen, meghalnak. Csak a ruhádat ne nézegesd. Jobb oldalt előtűnt egy folyó. Hogyan érne el téged Róka, hisz a fa tetején vagy. - No, nem tudom, a mi hidunknak fém támasztéka van, hogyan lehetne még jobban megerősíteni, nem tudom. - Szemeteket lehunyva ugorjatok ki, a szent víz megérkezett. - Megyünk vissza a saját földünkre. - mondja a Cár. Róka sehogy sem tudott kikászálódni az örvényből, egész éjjel ott kapálódzott. - Gyertek ki. Mindnyájunkat megnyomorítottál, megöltél. Orosz-Szegény kiáltva felemelte a hatalmas vitorlát. Újra elindultak. A komái (ez bizonyára a sírásuk) utána üvöltöttek. Így kiabált: Íme, hozott. És az emberi fejeket, amelyek a csónakban voltak, elvitte az ár, itt és ott elsüllyedtek. Add hátra, a farkamat a combodon vágd el. - Nahát! - Miért ne akarna [valaki], talán nem vagy ember? - Ó igen! - Hol az étel? Nagy folyó. A lovasokhoz megyek. - Akarni fog. Azt mondja: Egyik-Hatalmas-Hanti felébredt. [Róka] lefeküdt a hátára az ágyon. Megjött a szent víz, kiabáljatok! - Az, hogy éhes vagy, a magad hibája. Ugyanúgy ült a farkán. "A Róka-Szolgás-Cárnak a lovai" Ettünk, látszik. Óvatosan átvette a fiókát. [Róka] azt mondja: Róka azt mondta: A hetedik napon egy magas hegyhez értek, Róka azt mondja: Reggelre Róka, úgy tűnik, erős vízáramlatba került, és gyorsan elúszott. - Te, Egérke, lakóhelyedet a hegy lábánál készítsd el. Szegény-Orosz porszemeket fúj le a ruhájáról, leesik, fújja, megint leesik, megint fújja. Közülük melyik tanította meg [Róka Északi-Szajkóját] nem félni? - Kis-Sarki-Róka, még [attól is] egy picit feljebb. A hetedik napon elöl Hatalmas-Rozsomák. Előttük az ég, mint a dér, kivilágosodott. - Igen. Lát egy örvényt. - Ismerem. Ő megtöltötte a csónakot fűvel. - Hé! És ha már elkaptál, akkor nevetségesen kell meghalnom. Róka elöl. Nyissátok ki a szemeteket. Hét napja alvatlan megyünk. - Rozsomák, te még magasabban. Jobban meg kell ütnöd, ha így óvatoskodsz, akkor én felrepülök, különben minek volnának szárnyaim? Azt mondta: Hat szazsenyt Lepénykéig nem sikerült ugrania. Harmadnap a folyó árján vitorlás csónak jön. - Mit mondtál? Róka a munkásokhoz ment. A Cár kinyitotta a széna-ajtót. Hét napon át mennek. Sötétedéskor megérkezett. Balra még egy folyó volt. Ó, igen! "Az ég megvetette" - hát most kezedben tartod Két-Cár vagyonát, akiket az Ég megvetett, ők kiválogatták és felélték különböző földekről származó barátaik vagyonát, most ők az úton elesnek és meghalnak, ezt a vagyont én az életnek hoztam, neked változás jön, én pedig hazamegyek. [Róka] hátat fordított, úgy odaverte a farkát a fához, úgy dörgött a fingjával, de csak a farkát karcolta meg. - Ezt a gyermekemet nem adom! Több nincs. Milyen nagy folyó! Róka is, úgy tűnik, evett. Nem hogy cári, de átlagos orosz ember lánya sem jönne hozzám, azt akarod, hogy kinevessenek? Megint vagy harminc férfit látnak. Ne vágj szanaszét. A Cár azt mondta: Ekkor [Róka] azt mondta: Ettek. - Gondolod, hogy el tudsz engem kapni? Nyulacskájukat megették. Ő bezzeg egy csomón [sok végtagján] jár, a komái előtt kinyújtva négy lábát. Fent van a hantik nyári szállása, a gyáva hantiké, oda visz az utunk. [Róka] úgy kiengedte a hét napja nem kiengedett vizeletét, hogy az patakként omlott a földházakra. - Igazad van, ilyen ruhákat ő nem hordott sosem - válaszolt a Róka. [Róka] összeszedte a szőrét az orra hegyére. A hetedik napon bemegy az erdőbe. "Melyik Cárnak a lovai ezek?" Elöl Hatalmas-Szarvas-Gyilkoló [farkas]. - Akkor kivágom a fát a fészkeddel együtt. Róka azt mondja: Bementek a lakhelyükre. Megálltak. Megjelent, a fogai közt tartva egy agyaggal bemaszatolt homokcsomót. Eljött az éjfél. Lahanako visszaindult. - Enni akarok, persze. Róka elindult, amerre a szem ellát. Tedd félre. Egyik-Hanti felébredt. - Azt mondta, a hüvelyben lévő, szőrmével borított szablyával kivágja a fát, és villám tüzével elégeti. A Hanti azon a helyen maradt, kiabálva. [Az] feleli: De mi sötétben értünk ide, így hát öljétek meg őket rögtön. Szegeny-Orosz felvette őket. Azt mondja Róka: Mindenki felépítette a maga lakhelyét. Bement a hozzá közelebbi cári házba. - Róka, te tényleg felneveled őt? Három részre szakították Sarki-Rókát, bezárkóztak a lyukaikba. - Mit tettél? Elöl egy fűvel benőtt tó. - Igen, értem. Róka partra szállt. Nyulacskánk nem kiabált. - Legyen úgy. Esteledett, az utcán mozgás hallatszott. Gyermekeid meghalnak. Róka egy nap alatt végigment a Nagy-Cárok városán, a munkásoknak azt mondta: Újra hét napig élnek. Cár a sátorba, a sátorba megy. Ahova nézel, oda is nézz. Hét napig megy. - Igen, ők tényleg ilyenek. - Ezek a Róka-Szolgás-Cár marhái. Róka azt mondta: Miért nincs egy ilyen Cár lejegyezve a papírokon? Ketten úszunk a folyó árján. Én pihentem. Hantid újra hősiesen horkolni kezdett. Szegeny-Orosz, feje búbjáig elázva, valahogyan felmászott. - Hej! Róka fut, megvirradt, felbukkant a Nap. Ahogy [Róka] elrugaszkodott, Öreganyó-Lepénykéje újra megindult. - Mi, neked gyermekeid vannak? - Hát valahogy csak kigurultok! Előtte egy hanti csónak úszik, nyolc evezős csónak. Adjál még egy gyermeket. A hüvelyében tartott, szőrmével bevont szablyával kivágom a fát. - Egyétek meg Sarki-Rókátokat. Újra kifröcskölte a vizeletét. - Igen, engem kaptál el. Én megijedtem, és odaadtam a gyermeket. - Ez a Hordók-Széle-Folyó. Hisz megettük a végtagjainkat. - A hátsó lábamat eszem, mivel nem lehet kimenni az utcára. Az Isten szerelmére, ne higgyetek ezeknek a szavaknak. - Nem kiáltott. Hozzátette: Ekkor [Kis-Rókád] azt mondta: Ember sincs, úgy tűnik, elment ennivalót keresni. Az Öregnek volt vagy tíz rénszarvasbikája. Róka szimatolgatott. Kis-Rókád a kályhára feküdt. [Lahanako] mesél, Róka elfutott. Az Ember leguggolt. A négy lyukukba. - Öreganyó, hozd Lepénykét, már biztos kihűlt. Rosszak a füleim, gyere közelebb. - Vidd ezt el a Cárnak. A folyón lefelé hajóztak. Róka a csónak kormányához ült. - Azt mondjuk. Egyetlen-Lányodat feleségül akarja venni. - Ha egy ilyen [ismeretlen] Cárhoz [az én Lányom] magától férjhez akar menni, akkor miért ne adnám őt oda? Bementek a házba. - Nem kiáltott. - Sehol sem olvastam így hazudó emberről, annál kevésbé láttam [ilyet]. - Földet-Mint-Otthont-Használó, te még magasabban. Akkor engedd el a cérnát. [Az] feleli: A Cár az ebédlő asztalra különféle ételeket rakott. Most szétnézünk a háztetőről. Semmi. Készítsetek elő nekünk egy csónakot, hisz a miénk elúszott. - Pénzt ad neked. - Melyik Cárnak a juhai ezek? Szegény-Orosz jó étvággyal falt. Előtte Egérkéd, ül a ház előtt a farkán, a földház ajtaja előtt. Sarki-Róka nem kiáltott. - A szent víz elapadt, nyissátok ki a szemeteket. - Nyulacska, te mindkettőnél feljebb. Minden ezüst, a Két-Cár háza körül ezüst kerítés, [a házak] ajtaja egy oldalra néz. - Gondolod, hogy el tudsz engem kapni? Elindultak. Sokat aludtunk! Azt mondta neki: Elfogyott a vizelete. Egy Ember hozott egy fogoly[madár] testet, melyet az egyik oldalán lerágott. Még hét napot mennek. - Na, gyerekek, tudjátok-e, hogy a fogaimhoz égi papírok ragadtak? Ne öljetek meg. - Van a közelben. Gyermekeim apja! - Melyik Varjú tanította Északi-Szajkót? - Hát, én figyelmeztettelek. Ugyanaz. Hét napot gurul karikaként. A hetedik napon Róka kiment az utcára. Disznókat legeltetnek. - Öreganyó, nagyon forró. Hadd legyen csukva a szemetek. Öreganyód az asztalra tette Lepénykét. Cári-Lányt megszagolta. Hogyan is lehetne Róka. Ott, a házad mellett van két fűvel benőtt tó, magasak a medvetalpak [növényféle]. - Hej! A házikó ajtajához ment, egy-két nyom látszódik ott. Megnyúzni. Ott lehorgonyozták a csónakot. A komáinak hordói voltak. Hadd legyen tele a csónak. - Honnan szerezzünk? A két tó előtt vágd le a füvet, kösd össze embernyi méretűvé, a deszkákra pedig fúrj lyukat, melyen három ember átfér, ezeken a három fű végét húzd át. Az elsőként talált harminc oroszhoz. Előtte Hatalmas-Földet-Mint-Otthont-Használó [medve]. Hét szazsenyt Lepénykéig nem sikerült ugrania. Három napig nem bukkant elő. Így élnek ketten. Felöltözött. - Hét nap múlva gyertek. Hét napig élnek így. Lepényke megszólalt: - Igen, vannak gyermekeim. Ha nő lesz, azt mondja: Mindenütt emberek meresztették rá a szemüket. Elhajóztak. [Róka] azt kérdezte: - Как это - умереть смешно? Лис отвечает: Сказал: - Так больше не говорите. От Песца в четырех саженях идет. Зачем вы поехали вверх, к людям, ни вчем не повинным? Лис есаула отправил, сказав ему: - Видишь обрыв над омутом? Опять брызнул мочу. Ханты позевывают. Дверишка не закрыта, укусил, в дом вошел. Если будет женщина, она скажет: Вниз по реке с омутами идет. Старухина-Лепешка идет быстрее мысли. Позади Лиса послышался скрежет. Один-Стройный-Хант над своей головой наготове топор держит. Человек оглядывает свой дом, оборачивается. Зайчика на четыре части разорвали. На седьмой день к лесу выходит. - Ну и дура же ты! Твой-Маленький-Лис на печи улегся. Тот - мой дом. Зайчика своего съели. - Садись. Говорит: Ничего. - Да, умрут. Сел на свое земляное жилище. От Огромного-Использующего-Землю-как-Жилище в одной сажени идет. Через семь дней здесь лодка Царя проедет, остановятся, чтобы спросить дорогу, скажут: Царь тебе денег даст. Пищу принеси, одежду купи. Старухина-Лепешка опять семь дней идет. Так говорит: - Хэ! Почему же на бумаге такой Царь не описан? - Странно! Царь в чум, в чум и заходят. В городе ни одного деревянного дома нет. Вдвоем потечению реки плывем. В конец моста уперся. [Лис] к работникам пошел. На седьмой день впереди Огромная-Росомаха. Моча его кончилась. - Священная вода прошла, откройте глаза. - Да, понял. Те же слова. - Куда же мы можем идти? Лис как разбежится, только хотел Вороночку ткнуть, Вороночка взлетела. Мне гребцы не нужны, я сам лодкой править буду. Пусть остывает. Лис сказал: Долго же мы спали! Лис начал возле его печи песок рыть, вот скрылся и хвост Лиса. - Хэй! Какая же ты глупая! Говорит: Как прыгнет, на две сажени до [Старухиной-Лепешки] не допрыгнул. - Ребеночка сейчас не дам. - Сейчас смотри! Он увидел Лиса! - Кукша! Лис, видно, тоже поел. Твоя-Старуха хотела Лепешку взять, но Лепешка скатилась сзавалинки. Тогда он сказал: - Какого царя эти коровы? - Есть, конечно, хочу. Они откинулись назад, так и упали. - Наружу выходите. - Кукшу я научила. Вокруг пена вскипает! - Какого Царя коней пасете? Лис за день обошел город Великих-Царей, работникам сказал: Около селения остановились. Завечерело, на улице шорох послышался. Вон выступ песчаного обрыва, ясяду туда, а ты разбежишься и столкнешь меня острым носом, и я упаду в омут. [Истребляющий-Оленей] говорит: - И действительно, кажется, хорошо. Росомаха как прыгнет, трех саженей до Старухиной-Лепешки не допрыгнула. - Обман их велик. - Хэй, ведь тогда мои детки погибнут! [Лис], спиной повернувшись, как ударит дерево хвостом, как пердежем загремит, аж хвост облез. На седьмой день подошли к высокой сопке, Лис говорит: Что случилось стобой? Другие семь дней идет. Домой на двух лодках отправились. [Лис] говорит: Она идет в двух саженях от Огромного-Истребляющего-Оленей Похоже, это царский город. Хэ! Какой ты земли житель? - Не кричал. Хант-Твой снова богатырски захрапел. Через семь дней опять около тридцати русских мужиков видят. Царь сенные двери распахнул. - Дай мне одного ребеночка в собеседники, я выращу его. У товарищей его бочки были. Священная вода пришла, кричите! Вот, принес. - Глаза закрывши, наружу прыгайте, священная вода пришла. Лепешка заговорила: Лис скрылся за пригорок и съел его. - Я думал, ты - Добыча. - Значит, ты попалась? Я испугалась и отдала ребенка. - Кукша, кто ж надоумил тебя? - Так вот, ребята, знаете ли, на мои зубы небесные бумаги налипли. - Лис, ты ешь? Я есть хочу. - Остановимся-ка около этих работников. - Зять мой ведет себя как человек, никогда не носивший такую одежду! Ты еще говоришь, что не можешь ничего в бумагах про него найти. Одежду получше обязательно купи. Тогда [Твой-Маленький-Лис] сказал: 3. СТАРУХИНА-ЛЕПЕШКА - Мучишку мою в супчик замешать можно было б, теперь же Лепешку хоть сделаем. Опять семь дней плывут. Лис сказал: - Эй! - сказал один из них, - вон Лис, поймайте его. Человек принес обглоданную с одного бока тушку куропатки. Царь сказал: - Съешьте вашего Песца. Горностай от Лепешки идет в шести саженях. Царскую-Дочь обнюхал. Я к конюхам подойду. - Такие одежды в его царстве самые низшие работники носят. - Через семь дней лодка Царя пройдет, остановятся, спрашивать будут, чьи это овцы, скажите: «Царя-Имеющего-Слугою-Лиса». Вверху есть летнее селение хантов, трусливых хантов, туда и путь держим. - Старухина-Лепешка, подойди поближе, как ты ушла от меня, пусть увидят! Старик ничего не мог добывать. Перед ними небо, подобно инею, засветлело. - Свою заднюю ногу ем, все на улицу не выходить. Двести русских, которые оставались в лодке, лишь глаза пялят. Говорит: Сейчас с крыши дома посмотрим. Самже, одежду замочив, наверх себя вытащи. Рыбу домой унесли. Срежь еще эту траву. Погода стоит ясная. Утром Царь говорит: Лодку тут заякорили. - Знаешь дорогу? Священная вода пришла. [Тот] отвечает: Он разжевал Лепешку, сырая Лепешка прилипла к зубам. - Откуда мне знать, кто ты такой? Семь дней обручем катится. - Около работников остановимся. Лис в конец моста примчался. - Ты, Мышка, свое жилище у самого основания сопки сделай. Впереди - Огромный-Истребляющий-Оленей. Сказал: - Ну, я предупредил. - Старухина-Лепешка, здесь пройди-ка, как ты уйдешь от меня, пусть увидят. Глаза откройте. Никак Лис не может выбраться из этого омута, всю ночь там барахтается. Не слышал, как ваш Горностай кричал. Всяких продуктов. Опять около тридцати мужиков видят. Одежды работников серебром блестят, как одежды тех Царей. Как поступаешь? - Остановитесь здесь. - Хой! - Это Река-Оснований-Тетив-Луков. Она вот-вот схватит ее, та еще дальше, она вот-вот схватитее, та еще дальше. Лис сказал: Тогда нитку отпусти. Я не Лис, это у меня обличье такое. Песца на три части разорвали, в норы свои заперлись. Ворона взлетела, Ворона неизвестно куда делась. - Есть поблизости. Моча его кончилась, он сказал: Слышен какой-то запах. Вошел в близкий к нему царский дом. - Это Река-Краев-Бочек. Царь дрожащими руками вытащил одежды средней торжественности, на груди которых лишь глаза царские моргают. Одежду плохих работников наденьте. Лодку нам приготовьте, наша-то уплыла. Лепешка в семи шагах катится. [Гость] за Лисом следует. - Это город [другого] Царя. Вороночка, своего товарища обсмеивая, туда-сюда летая, крыльями машет. Что ты говоришь? Лис все на загривок бросил, к мосту пошел. [Лис] говорит: - Обычно не упускаю даже летающих зверей, если они подходятна сажень. Кукша! Где Лис саблю возьмет? Ты понял, как ты живешь? Пошли к реке. Ветры начали дуть туда, куда им плыть. - Это очень хитрые люди. Русский-Бедняк, вымокнув с головой, кое-как выбрался наверх. Также на хвосте гордо сидит. Опять едут, опять встречают около тридцати русских, опять на берег спустились, сказали: Влево еще одна река пошла. Все зашли. Безобразно не разруби. Отец моих детей! - Это какого Царя коровы будут? - Этого ребеночка не дам. Если будут дети, они скажут: «Отец! Как побежит, аж комья земли полетели. Впереди озеро, заросшее травой. - Зачем Лису в город приходить, не Лис я, это лишь мое обличье. Ответили: Одного ребеночка еще дай. А сейчас середину туловища рубанет. Ну, пойдем. В лодке Лис у руля сел. - Русский-Бедняк, что за жизнь у нас? - Просто город виднеется, а какой величины - не известно. - Кричите! Лис вернулся к обрыву. На ту сторону реки перешел. И как только Ворона взлетела, в воду полетел Лис, все четыре ноги раскинув. Свиней пасут. У Старика со Старухой была Лепешка. Но мы приплыли в темноте, поэтому убивайте сразу. Скажи, Вороночка меня надоумила. [Тот] отвечает: Хо! - Коровы Ид-Мэдо и Я-Хора. - Если она появится, ты будешь есть? - Земля моя далека. Он края всех бочек обгрыз. То же самое. Без приключений подплыли к мосту, куда раньше их товарищи причалили. - Использующий-Землю-как-Жилище, ты - еще повыше. Я людей оповещу, чтобы они нас ожидали. Твоя-Старуха положила Лепешку настол. Вороны все одинаковые. Спи. Лис говорит: - Ну что, понял ты свою глупость? - сказал Лис. Зашагали. Предмет оказался совершенно необходимым! - Хэй! Говорит: Товарищи его (должно быть, это их плач) вслед ему взвыли. Пастухи овец пасут. Вошли в дом Царя. Одежду купил. - Когда нам приехать? В трех саженях остановилась, Лис не знает, охотится на мышей. Дети, которых жалеешь, погибнут. Садитесь на свои земляные жилища. Другой отвечает: Несчастные так и завопили. Ни к одному берегу подойти не может. - Хэ! - Лис, ты думаешь, меня поймаешь? Царь на обеденный стол разную еду поставил. Поел. Увидев тридцать русских, на берег спустились. Глаза пусть будут закрыты. Встали. Говорит: - Что же мне делать? Сразу в царский дом вошел. Это их обманы. Да хвост мой назад отдерни. - Кукша, что ты делаешь? Видишь город? Лис куда-то пошел, за ходьбою погода зазимилась, реки подо льдом застыли. Она положила остудить Лепешку на завалинку возле входа в чум. Справа река показалась. - Ребеночка не дам, как же я своего ребеночка отдам? Лаханако назад вернулось. Нитку держи. Три дня его нет. Пусть лодка полной будет. - Правда твоя, такие одежды он не носил никогда, - ответил Лис. На верхушку соседнего дерева Вороночка села. - Что ты говоришь? Появился, держа взубах песчаный ком, обмазанный глиной. - Да, наша Мышка не кричала. [Тот] отвечает: Предмет в какую-то тряпку завернул. - Ну, сейчас-то ты попалась! Пастухи. Он же по кучам ходит, возле своих товарищей, свои четыре ноги вытягивая. Что-то через неделю Лис опять говорит: - Зайчика вашего съешьте. - Что голоден - сам виноват. - В воде вот почему. В долине возле озера Лис на мышей охотится. - Почему не захочет, разве ты не человек? Говорит: Если кто спросит, отвечайте: «Это свиньи Царя-Имеющего-Слугою-Лиса». - Срубив, огнем грома его сожгу. Она отскочила два раза, а на третий раз Лис подмял ее под себя. Человек присел. Какого Царя лошади будут? Гостят сколько-то дней, угощаются, прогуливаются. - Спите, спите. Замолчал Царь. Пола нет, песок, котелок чая да одна посудина. - Захочет. - Хэй! Город уже глазам показался. Спрашивает: - Вымой-ка! - Зайчик ваш, кажется, не кричал? Опять семь дней плывут. Крепка ли опора твоего моста? У Царя-Имеющего-Слугою-Лиса работников много. - Съешьте вашу Мышку! Лис под траву для обтирания рыбы забрался, красный язык из-под нее высунул. Тогда ответьте: Рыбачившие ханты домой добрались, их жены с рыбы, оставленной прямо на берегу, начали снимать чешую. Сказал, приходи через несколько дней, это большая вещь. Она подошла к Твоему-Маленькому-Лису, между ними всего сажень. - Вороночка! - О да! - Так и быть. С ходу ударил Ворону носом. Русский-Бедняк пошел. - Он не кричал. Твой-Лис под воду прыгнул. Что случилось с тобой?» Дети твои умрут. - Вот лето наступит и приедем. Откуда ему Лисом быть. - Скоро придет священная вода, выбирайтесь на улицу с закрытыми глазами. - Да. То, что он называет саблей, хранящейся в меховых ножнах, - товарища твоего хвост, а огонь грома - это его пердеж. Сейчас снова придет, ведь он дуру нашел. С наступлением сумерек он пришел. Товарищи его открыли глаза. На седьмой день впереди виден Горностай. Тоже заспешили, через шаг бегут. Лис же только хвост выпрямил. Дойдя до этой реки, [Лис] у товарищей своих основания тетив луков перегрыз. Русский-Бедняк соринки с одежды сдувает, упадет - сдувает, опять упадет - опять сдувает. - Старуха, ничего я опять не добыл, - сказал он после охоты. - Ну, не знаю, опоры у моста нашего железные, а как еще укрепить - не знаю. Кто из двоих Царь, неизвестно, но смотреть на него невозможно. Подай назад, мой хвост на своем бедре отруби. Неделя целая прошла, Лис снова идет к основанию дерева. [Песец] как прыгнет, на четыре сажени до [Лепешки] не допрыгнул. На кровать наспину улегся. Куда путь держите? Ком песка он на стол бросил. - Ой-ой-ой! Опять семь дней плывут. - Тогда срублю твое дерево саблей в меховых ножнах. Замолчал Царь. Снова семь дней живут. Пусть лодка будет полной. Гналась так за ней до конца пастбища, вытоптанного десятью оленями-быками. Кукша, плачешь? - Посмотри в сторону устья через реку, она не так велика, противоположный берег вон виднеется. - Уж как-нибудь выкатитесь! - Нигде не читал про так врущего человека и уж тем более не видел. - Ну и коварен ж е ты! - Ты Лис, видно, здешний, местность знаешь. В лесу Кукша на гнезде сидит. - А теперь заходите. «Это кони Царя-Имеющего-Слугою-Лиса». Твоему-Старику, видно, очень хочется есть, схватил было Лепешку, да руки обжег. - Да, примерно семь дней пути будет. На мягком месте если рубить, хвост мой не отрежется. Только эту землю не зальет, я знаю, где эта земля находится. Какая из ворон научила [Кукшу Лиса] небояться? [Лис] подошел к подножию дерева, где она сидит. К утру [Лис], видно, в сильное течение попал и по быстрине поплыл. Лис на берег спустился. Опустил низко голову, в стол уставился. - Вот ты и оделся. Товарищу своему принес. Дети мои подросли, играют между собой. Нас всех обездолил, погубил. Единственную-Дочь твою он хочет в жены взять. Через семь дней опять закричал: - Да, попалась. Больше ничего нет. Старик великан! У моста остановились. - Ты думаешь, что меня поймаешь? Стирали все с песком. - Вороночка надоумила меня. Старуха испекла Лепешку. О да! О да! [Лаханако] ведет, Лис убежал. Возле обоих озер траву срежь, по толщине людей перевяжи, в досках дыры просверли, чтобы входило до трех человек, в них концы этой травы просунь. - Что? Как много лошадей! - Надо же! Семь дней идет. Жили Старик со Старухой. Как размахнется Рассердившийся-Человек - Твой-Лис хвост свой отдернул, Человек, не ожидавший этого, не жалея сил, только что наточенным топором колено свое и разрубил. - Ты, конечно, не знаешь. Русский-Бедняк знай наворачивает. Изрубите всех в темных чумах. Мы особенно не готовились, еду надо будет сделать. - Царь-Имеющий-Слугою-Лиса меня к тебе отправил. Скоро священная вода придет, ни кусочка земли видно не будет, одна возвышающаяся земля будет - Хать-Пярак-Пиртя. Человека тоже нет, видно, еду искать пошел. - Скажем. Эх! Лис сказал: - Спустись [на берег]. - Маленький-Песец, ты - еще чуть повыше. Поплыли. В воде водоворота закружусь, крылья замочу, взлететьне смогу, вот и умру смешно. Имя-то есть? - Ну, попалась. - Поедем мы в свою землю. - Я - Старик-Нгум. Еще река? Лодку парусную купи, всяких тканей и побольше продуктов. [Лис] говорит: У Старика было около десяти оленей-быков. - Старухина-Лепешка, здесь пройди-ка, как ты уйдешь от меня, пусть увидят. Говорит: [Лис] спросил: Впереди [Лаханако] Твой-Зайчик. Наступила полночь. Говорит: - Священная вода прошла. - Глаза откройте. - Отнеси-ка это Царю. К пастухам овец подплыли. - Старуха, она горячая. Как только Ворона язык Лиса куснула, он ее за голову схватил, сказал: То, что на тебе, не одежда. - Так больше не говорите. Вскоре наступил обещанный день, [он] сказал: Через неделю, видно, опять моча пришла, [Лис] говорит: - Его надо убить. Все серебряные, вокруг домов Двух-Царей ограда серебряная, [дома] дверями в одну сторону стоят. - Лис, что у тебя за причуды? К двери домика подошел, один-два следа виднеются. Моча Лиса опять полилась мимо жилищ товарищей. Семь дней плывут. По царскому городу идет. - Ой! Дитя мое подросло. Дай мне еще ребеночка, товарища по играм, а то мне беспокойно. - Добыча твоя пришла. - Как считаешь, если меня одного съешь, на сколько лет сытым станешь? О да! Твой-Лис охотится, а товарищи его в это время в норах своих сидят. - Откуда-нибудь возьмем. О да! (Человек ведь.) - Какого Царя эти овцы? - Царь меня сегодня звал. Откуда ни возьмись одна Ворона прилетела, одна Ворона сходу Лиса за язык укусила. Давай тебя женим. - Как ты уйдешь от меня, пусть увидят. Царь-Имеющий-Слугою-Лиса около десятишагов сделал, и то ли его страх обуял, то ли нарочно, но нитку отпустил, мост вниз и рухнул. - Одежды сними! Оделся. - Конечно, плачу! [Лис] шерсть свою на кончик носа собрал. - Старуха, принеси Лепешку, она, верно, уже остыла. Ты должен меня посильней ударить, если будешь так осторожничать, то я взлечу, на что мне крылья? - Ребята! Какая большая река! Те сгрызли свои задние ноги. - Что ты сказала? Лишь двери хлопнули за ними, вниз по реке спускаясь, через шаг бегут. Добравшись до конца изъеденного пастбища, [Лепешка] вкатилась на пригорок и потерялась извиду. На седьмой - повернули к противоположному берегу. Молитвы ваши возымели действие, священная вода высохла от ваших криков. - Нет, не срубай мое дерево. - Одежду снимите. Не то что царская, но дочь простого русского человека за меня не пойдет, хочешь, чтоб люди меня осмеяли? - Пусть Царь-Имеющий-Слугою-Лиса в мой дом придет пусть, жена останется пусть. - Значит, мы порешили. Спать хотите? На седьмой день Лис вышел на улицу. Только одежды свои не разглядывай. - Завяжи брюки. Остановились. Он пошел назад прежней лепешкиной дорогой. Ни кровинки его на землю не капнуло. Вот на такой песчаный обрыв одиноко села [Ворона]. Лодка Царя вот идет. Уходите. Семь дней идет. - Это коровы Царя-Имеющего-Слугою-Лиса. Лис в соседний дом вошел. - Он говорил, в ножнах хранящейся, мехом обтянутой саблей дерево мое срубит и огнем грома его сожжет. Песец не кричал. - Старухина-Лепешка, как ты уйдешь от меня, пусть увидят. Лис сказал: Я говорю: Подкрался к Царю-Имеющему-Слугою-Лиса - от него воняет. Меня не скрывай. Я погиб. - За кого ты меня принимаешь? Куда смотришь, туда и смотри. Глаза откройте. Остановились. У Кукши осталось только два птенца, вот о детях и плачет. - Кто ж моей женой захочет стать? К первым найденным тридцати русским. Целый день никто по городу не ходит. Семь дней шагают. Она около Лиса катится. - Так больше не говорите. Наелись. У двух заросших травой озер травы другого сезона в рост высотой выросли. - А что ты ешь? - Хэй! - Как зовут твоего Царя? - Он меня звал. Лис прислушивается - гром плача: Впереди него Мышечка-Твоя, на хвосте возле дома сидит, у двери земляного дома. Лис приподнял голову, сказал: Дураками оказались, тут и умрите. Впереди лодка хантов плывет, восьмивесельная лодка. - Долго спали. Сказал: - Он взял их вырастить. Один-из-Хантов проснулся. - Он тебе денег даст. Поплыли вниз по течению. Неизвестно, сколько дней идет по ней. Если вам есть хочется, съешьте свои задние ноги. Люди, на мосту находящиеся, увидев Лиса, сразу просеку раздвинули. Лис отправился куда глаза глядят. [Царь-Имеющий-Слугою-Лиса] теперь оделся так, что прямо смотреть на него невозможно, Царь голову вниз опустил. Сказал: Меня обманываешь? Те за четыре дня все свои конечности съели. - Вот эту Дочь в жены тебе и возьмем. Он скор, как свернутая кольцом веревка. Вот уже конец хвоста обрубил. - Через семь дней приезжайте. Хант на том месте кричать остался. Другой земли Царь был. Отойдя подальше в лес, съел его. Возьми моего ребеночка. [Лис] спросил: Лис впереди. - Отсюда не уходи. Идет семь дней. Опять семь дней живут. - Ты думаешь, что меня поймаешь? - Что, у тебя дети есть? Шкуру снять. Старухина-Лепешка семь дней обручем катится. - Да, они действительно такие. - Ой! Ночь прошла. Спи. Царский дом - вот. Русский-Бедняк надел их. Как до тебя Лису добраться, ты же на верхушке дерева находишься. В свои жилища вошли. [Лис] ответил: «Мы подданные Царя-Имеющего-Слугою-Лиса». Там около тридцати русских, от жары изнемогающих, лошади их двигаются, от гнуса спасаясь. Те выкатились наружу. Сказал: Напились. Лис в доме одного из Царей стал жить, товарищи его стали жить в другом. Зайчик наш не кричал. В сторону положи. - Дурость вашу испытывал, а вы и вправду дураками оказались. Он пошел. Опять семь дней едут. Впереди Твой-Маленький-Песец. Обувь, штаны, все сними, одежду самого старого наемного работника надень, и жена пусть так же сделает. Лис на землю спрыгнул, как только в дом вошел Ненец. [А вы] - сосните. - Какая Ворона научила Кукшу? - Съешьте вашего Горностая. Царю зачем ходить, а Лис уже на берегу оказался. Мочу свою снова мощной струей выпустил. Опять все закричали. Ворона аж вверх взмыла. Твой-Лис, расправив хвост, побежал куда глаза глядят. Лис на берег спустился. Тело само чем плохо будет? О да! «Отец моих детей, что с тобой случилось?» Лис очень аккуратно взял его на язык. В одну кровать с женой легли. - Долго спали мы. - Вправду выращу. - Домом вам будет, вот твой дом. Говорит: А у нее название есть? - Что сказал Царь? Просыпайтесь! Семь дней еще надо вверх ехать. - Эй! На третий день по разливу реки парусная лодка идет. - Горностай, ты - чуть повыше Мышки. О да! Ради бога, не внимайте этим словам. - Сколько их у тебя? Семь саженей до [Лепешки] не допрыгнула. Что с тобой случилось?» Шесть саженей до [Лепешки] не допрыгнул. - Он тебя еще звал? Лис несколько раз бегом побежал. Отвечают: Тут появился Твой-Лис, начал корни деревьев обнюхивать. Царь за Лисом идет. - Я плохо слышу, подойди поближе, я не слышу, что ты говоришь. Опять закричали. Снова река. «Небо презрело его», - так вот теперь ты держишь в руках богатство Двух-Царей, которых презрело небо, они отбирали и проживали богатства товарищей своих из разных земель, сейчас они в пути падут и умрут, а эти богатства я для жизни привел, тебе замена появится, а я домой пойду. Сказал [им]: - Росомашка, ты - еще повыше. В доме лишь дерево, потрескивая, тянется, кровать да печь, сложенная из песка, есть. Захрапели во всю мочь, большая лодка по течению пустилась. На две сажени подошла она к Твоему-Маленькому-Лису. - Да, у меня есть дети. - Овцы Ид-Мэдо и Я-Хора. Он так и завизжал: Кукша-Твоя одного ребеночка отдала. - Священная вода прошла. - Так уж и быть, сруби. - Если за такою [незнакомого] Царя [моя Дочь] сама захочет выйти замуж, то почему не отдать ее? Всю жизнь невиданную нужду переносишь вместо того, чтобы есть пищу, в твоем доме находящуюся. Уши плохие, подойди поближе. Домой пришел. Лодку ветер унес. И если уж попалась, то должна умереть смешно. - Действительно, богат. «Уехавший! Выходите на улицу. Сделаешь пять-шесть шагов, мост твой вниз обрушиваться начнет. - Кони эти двух родных братьев - Ид-Мэдо и Я-Хора. Этот как стукнет, у него хвост заболит, тогда он спросит: «Кукша, кто это тебя надоумил?» - Откуда возьмем? Только доехали до моста, что ни говори, но все, на земле находящиеся, с любопытством на товарищей своих смотрят. [Лис] так пустил свою мочу, не выпускавшуюся семь дней, что она полилась ручьем на земляные жилища. Зашагали. - Почему он их взял? Его поймали. Видит омут. Я в прошлом году тебе говорил, чтобы ты укрепил опоры моста, царские работники речным плавником стали, сколько людей погубил! - сказал Царь. Дверь укрепил, топор взял, всю ночь за [Лисом] гонялся, выдохся, когда засветлело. Лис двух детей моих ведь взял. Лис же, хвост подняв, побежал куда глаза глядят. Я пищу тебе принесу. - Выходите наружу. Вон рядом с твоим домом два заросших травой озера, борщевники высоки. Думаю, у него есть Дочь. Царь-Имеющий-Слугою-Лиса, пришел. - Придется, видно, твое дерево рубить. Неподалеку отсюда переправлялся я через реку, обессилел, меня течением и понесло. Дойдя до этой реки, [Лис] у товарищей своих концы стрел перегрыз. Говорит: Русский-Бедняк с криком огромный парус поднял. Сел Лис на хвост. - Ты должен умереть. Через семь дней здесь лодка Царя пройдет, остановятся, спрашивать будут, чьи это коровы, скажите: Говорит: Бережно взял птенца. С детьми сижу. Целый день его не было. - Истребляющий-Оленей, ты - еще чуть выше. Так едет по реке, на берегу на песке домик видит с окнами из очищенной кожи налима. О да! На берегу реки с омутами тридцать чумов, покрытых берестовыми нюками. Вот опять поехали. Он же их съел, зачем ему их растить? - Есть ли вблизи царский город? Вошел в ограду. - Сны, конечно, пришли. Так и живут вдвоем. Через какое-то время Лис появился весь в песке. Началась летняя жара. Семь дней живут. Бежит Лис, наступает рассвет, солнце показалось. Если он снова ребеночка начнет просить, скажи: так и быть, дерево саблей, хранящейся в меховых ножнах, сруби. А там Лис опору куснет, она и сломается, все перегрыз. - Это лошади Царя-Имеющего-Слугою-Лиса. - Вэй! Река большая. Открылась дверь. - Когда он приедет? Тогда [Лис] сказал: - Это свиньи Ид-Мэдо и Я-Хора. Старухи-Твоей-Лепешка семь дней обручем катится, Твое-Лаханако слово ведет. Один-Огромный-Хант проснулся, сказал: Мышка как прыгнет. Семь дней его течением несет. - Лис, ты его правда вырастишь? По русскому обычаю невеста возле жениха сидит. От Росомахи в трех саженях идет. Собрал всех прежних Лепешкиных зверей, которых встречала [Лепешка]. Зайчик идет в пяти саженях от [Лепешки]. [Царь] трехкаютный корабль им приготовил, около ста работников дал. - Четверо. Горностая своего съели. О да! Глаза закрывши, они закричали. Поднялись они с Лисом на крышу дома. В четыре свои норы. Как прыгнет, на одну сажень до [Старухиной-Лепешки] не допрыгнул. Опять около тридцати мужиков видят. - Я же свое жилище над вашими головами сделаю. Как прыгнет, Зайчик пять саженей др [Лепешки] не допрыгнул. Мышка ваша не кричала? Хант-Твой назад откинулся, захрапел сразу. Как оттолкнулся, Старухи-твоей-Лепешка снова помчалась. В норы свои заперлись. Не убивайте меня. Смышленый Лис задумался, сказал: Сейчас я лишь пойду узнать. - Знаю. Вошли в дом. О да! Лишь стук топоров слышен. Еда твоя внутри дома находится. - Где же еда? Отовсюду люди глаза таращат. Поели, видно. Лис у руля сел. - Моего царя зовут Царь-Имеющий-Слугою-Лиса. - Почему же ты в воде? По мосту быстро зашагал. Царь готов умереть, дает одежды, в праздничный день носимые. - Говорите: - Лис пришел! Я отдохнул. - Вы туда едете? У тебя есть Единственная-Дочь. Впереди - Огромный-Использующий-Землю-как-Жилишце. Мы же свои конечности съели. И головы людей, находящихся в лодке, понесло по течению, тут и там тонут. Когда остановимся возле чумов, я вас разбужу. О да! Он начал тереть прилипшую Лепешку о березы, к его зубам прилипли кусочки березовой коры. Старухина-Лепешка семь дней идет. Я сам знаю местность. Это большая вещь. Давай! Ему сказал: Когда ты жил у реки с омутами и по два-три дня тушку куропатки глодал и, как обычно говорили в прошлом старые люди, «Небо увидело его». То же самое. - Этого мало. Это Река-Конца-Стрел. Добавил: На маленькой лодке подъехали к берегу. - Ем. В ножнах хранящейся, мехом обтянутой саблей дерево срублю. Должно быть, хорошо отдохнули. - Должно быть, у нее есть свое название. - Надо же! Семь дней не спавши едем. Ниже него находящийся Использующий-Землю-в-Качестве-Жилища сказал: - Я тебя не обманываю. Добрались ночью. Один-Огромный-Хант проснулся. Мышку свою съели, ни кровинки ее на землю не капнуло. - На лодке оставайтесь. - На чем же мы выйдем? Ворон много. Осторожненько с печи спустился. Через некоторое время вправо река пошла. Вернулись во дворец. Неизвестно, сколько он бежал, прибежал в селение хантов. Добавил: Священная вода ушла. Идите за мной, нужно заранее подготовиться. - Что ты натворил? Река, видно, мелководная, мост кончается на середине реки, мост-то с перилами с двух сторон. Голову свою поднял: Вот тогда я увидел тебя, вошел в твой вонючий дом возле устья реки, в прошлом [о таких] говорили: - Зайчик, ты - выше них обоих. Ответили: Мы доехали. - Что может быть здесь желанной пищей? Лис сказал: «Это какого Царя кони?» Тот листает различные бумаги, но такого не находит. - Скажем. Стали есть. Этот Твой-Хант уснул. Подплыли к свинопасам. Вошла в реку. Лис принюхался. [Человек] помыл, посудка-то какая, конечно, есть, так глаза ослепил - золотой кусок-то оказался. - Какого Царя эти свиньи? В какой земле вы слышали, чтобы кто-то сам себя ел? Стенки жилищ их, видно, тонкие. «Это коровы Царя-Имеющего-Слугою-Лйса». В ограду вошли. - Тогда я дерево с твоим гнездом срублю. - сказал Царь. Как же Царь-Имеющий-Слугою-Лиса знает, что есть у тебя Дочь? Каждый построил себе жилище. Как же она называется? - Вы можете наружу выйти? - Песец ваш, кажется, не кричал. Хо! Он наполнил лодку травой. Там и сям пусть травы красные из лодки торчат.